Porážka nebola neočakávaná, ale zatajovaná

thumbnail

Taliban sa presadil proti Spojeným štátom, celému NATO a Európskej únii
Po prvý raz po dlhom čase nám televízne zábery z jedného vzdialeného letiska v Ázii, o ktorom sme do 15. augusta veľa nevedeli, umožnili sledovať, ako sa nám pred očami mení svet. Celosvetovo vznikla nová situácia. Uvideli sme v inom svetle budúcnosť aj minulosť, tiež rozsah dlhoročných klamstiev vojnovej propagandy.
Čoho sme svedkami? Pre žurnalistiku na Slovensku, jej väčšinu, to nastavilo zrkadlo, ako nekriticky až servilne, bez potrebného odstupu dlhé roky sledovala a neraz reklamne propagovala našu účasť na spojeneckých akciách v Afganistane. Kritické hlasy boli a sú marginalizované, nežiadané, potláčané, ba hľadá sa v nich ruka Moskvy.

■ NOVINÁRSKY PROBLÉM
Slovenská verejnosť dlhé obdobie nemala možnosť nehateného prístupu k realite. Je to veľký novinársky problém. Uvideli sme totiž, čo znamená ideológiou hnaná či riadená zahraničná politika. Práve táto politika viedla ku katastrofe v Afganistane a dnes priznávanému zlyhaniu tzv. Západu. Najmocnejší štát sveta, najväčšia a najskúsenejšia armáda sveta sa stiahla pred islamskými bojovníkmi, ktorí ani len uniformy nemajú. Po rokoch vojny hrozba terorizmu vzrástla. Biely dom, sídlo prezidenta USA, dnes rešpektuje rozhodnutia Talibanu, ktorý ani poriadne sídlo nemá. Je to ponižujúce.
Na jednej strane je jasné, že ako spojenecký štát v rámci Severoatlantickej aliancie (NATO) nemáme autonómny priestor na rozhodovanie, ako členský štát Európskej únie tiež sledujeme spoločnú politiku. Ale na druhej strane to nezbavuje žurnalistiku zodpovednosti vlastného autonómneho pohľadu na vec, kritického jazyka namiesto mechanických opakovaní oficiálnych stanovísk, akejsi posvätnej kravy oficiálneho jazyka.

■ NOVÁ SITUÁCIA
Udalosti v Afganistane vytvorili novú geopolitickú situáciu vo svete, ale aj pre žurnalistiku malého štátu novú situáciu. Potrebu nájsť si vlastný jazyk oslobodený od kopírovania oficiálnych stanovísk, lebo tie, ako sa ukázalo, neumožňujú pravdivé poznanie skutočnosti.
Toto neprežívame len my, ale aj žurnalistika štátov s dlhšou tradíciou, trebárs nemecká. Ide najmä o mechanizmy demokratickej komunikácie. Zahraničný výbor nemeckého spolkového snemu už pred niekoľkými rokmi pozval na vystúpenie jedného z najvytrvalejších kritikov nemeckej účasti v Afganistane novinára ‒ reportéra. Ten hovoril o hrozbe, že nové mierové usporiadanie po skončení studenej vojny skončí pre invázie v Afganistane a Iraku v troskách.
Nemecký verejnoprávny rozhlas dal už dávnejšie priestor nemeckému generálovi, veliacemu v Afganistane, na zdrvujúcu kritiku postupu USA a NATO voči Talibanu. Tento generál povedal, že už v rokoch 2008 ‒ 2009 bolo jasné, že s Talibanom treba rokovať, že je to jediná reálna sila a vojenské riešenie je nereálne.

■ OKUPAČNÁ ARMÁDA...
Nemecká verejnoprávna televízia usporiadala teraz argumentačný súboj medzi dvoma poslancami – predsedom zahraničného výboru z vládnej CDU, o ktorom sa ešte na jar uvažovalo ako o možnom kandidátovi na kancelára, a opozičným radikálnym odporcom, povestným ostrojazyčným poslancom z malej ľavicovej strany.
Práve z relácií nemeckých verejnoprávnych médií, z rozhovorov a diskusií, ktorým dali priestor, sa stalo zrejmé, že pád režimu v Afganistane nebol neočakávaný, ale zatajovaný. USA sa s Talibanom už vlani na stiahnutí vojsk dohodli. Na rokovania oficiálnu vládu nepozvali. Bolo jasné, že Talibanu stačí len čakať, kým nastane dátum, keď sa Američania zaviazali opustiť Afganistan. Výmenou za prísľub, že Taliban nedopustí, aby z Afganistanu vychádzala hrozba terorizmu. Dohoda nesmierne posilnila sebavedomie Talibanu. Bol to úspech, lebo tak sa skončí okupácia cudzími vojskami. V očiach novej garnitúry v Kábule aj naša, čo ako malá účasť je takto označovaná – slovenská armáda ako okupačná, to sa nám riadne zadiera do uší...

■ Z PRAMEŇA PRAVDY
Z obrovskej záľahy debát je aj zrejmé, že ide o najväčšiu štátmi organizovanú migráciu moslimského obyvateľstva do Európy. Pokiaľ ide vyslovene len o moslimov niekoľko tisíc ich USA dopravujú priamo do Albánska a Kosova.
Ako členskému štátu EÚ nám nemôže byť ľahostajné, hoci EÚ nepatrí k silným geopolitickým hráčom, čo sú naše ciele. Podľa vrcholného predstaviteľa zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ Josepha Borrela „čo nemôžeme urobiť, je dovoliť Číňanom a Rusom prevziať kontrolu nad situáciou, preto Západ čaká veľká strategická úloha“.
Je to neuveriteľné, veď všetko kontroluje Taliban. Rusko na svojich južných teritóriách hraničí s Afganistanom najväčšmi ohrozenými štátmi tak migráciou, ako aj pašovaním drog. Oboje bude smerovať do Európy. Je v situácii okolo Afganistanu Rusko hrozbou alebo možným partnerom? Má sa skutočne žurnalistika výlučne nadájať materským mliekom tvrdení o hybridnej vojne s Ruskom? Alebo má nám analýza udalostí povedať, že morálna zodpovednosť po dvadsiatich rokoch krvavého konfliktu v Afganistane je nemalá alebo dokonca práve taká veľká, ak nie väčšia, na strane USA a ich spojencov, ako bola kedysi v roku 1989 na ZSSR, keď M. S. Gorbačov ukončil vtedajšiu sovietsku okupáciu.

Dušan D. KERNÝ ‒ Karikatúra: Ľubomír KOTRHA



1 Komentár

  • Slavomir

    Výstižný článok.

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.