Gordický uzol pod názvom RTVS a Lex atentát
Poslanci NR SR rokovali v minulých dňoch na pätnástej schôdzi, poslednej pred letnou parlamentnou prestávkou. Medzi politicky i mediálne „hviezdne“ body programu rokovania možno zaradiť takzvaný Lex atentát, teda legislatívu, ktorá má priniesť opatrenia na zlepšenie bezpečnostnej situácie na Slovensku.
Parlament sa najprv zaoberal tým, či bude o legislatíve rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Návrh zákona, tzv. Lex atentát, hovorí o zákaze zhromaždení v okruhu päťdesiatich až sto metrov od sídiel vysokých štátnych orgánov. Počíta aj s novými dôvodmi na zákaz zhromaždenia, chce napríklad zamedziť protestom pred obydliami ústavných činiteľov. Prezident, predseda Národnej rady SR a premiér by mali mať priznané právo na „primerane vybavenú nehnuteľnosť“. Predseda parlamentu a predseda vlády, ktorí budú vo funkcii dve volebné obdobia, by zároveň mali mať právo na doživotný štátny príjem.
■ HLBOKÝ SOCIALIZMUS
Poslanci mali rokovať aj o návrhu, ktorým sa má Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) zmeniť na Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR). Riaditeľa by po novom volila deväťčlenná rada so štyrmi nominantmi ministerstva kultúry. Tento bod programu však prišiel na program júnovej schôdze až po uzávierke vydania tohto čísla SNN. Ministerka kultúry Slovenskej republiky Martina Šimkovičová predložila na konečné rokovanie v parlamente návrh legislatívy o zániku RTVS a vzniku Slovenskej televízie a rozhlasu. Nejde teda iba o „kozmetickú“ úpravu názvu, ale o plnohodnotné zrušenie jednej „verejnoprávnej“ inštitúcie a nahradenie ju zo zákona novou verejnoprávnou inštitúciou. To následne umožňuje nanovo postaviť jej manažment.
Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) nie je dlhodobo udržateľný model. Podpredseda parlamentu a predseda koaličnej SNS Andrej Danko to tvrdí dlhodobo. Aj preto s podporou koaličných partnerov vláda Slovenskej republiky schválila zákon o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR). „Nech sa v RTVS nehnevajú, ale hlboký socializmus, ktorý je tam ‒, s tým sa niečo urobiť musí,“ komentoval Andrej Danko. Namietal množstvo financií, ktoré štát poskytuje telerozhlasu. RTVS vyčíta nízke zisky z reklám. Treba podľa neho hľadať spôsob financovania a hovoriť o počte zamestnancov. Spochybnil aj verejnoprávny charakter vysielaného obsahu. Pri rokovaní o návrhu zákona v parlamente očakáva „šialenstvo“.
■ KONKURENCIA KOMERCII
Predseda kultúrneho výboru parlamentu Roman Michelko v súvislosti s výhradami k navrhovanému zvýšeniu podielu reklám vo verejnoprávnej televízii a rozhlase upozornil, že stále pôjde len o štvrtinu toho, čo majú komerčné televízie. Považuje za legitímne získať viac reklamného priestoru. „Rozhodne verejnoprávny charakter ostane,“ zdôraznil. Reklamné prestávky by mali byť iba medzi reláciami. „Určite to nebude tak, že budú pretrhávať filmy,“ doplnil poslanec. Pripustil výnimku napríklad pri športových prenosoch.
Parlament mal tiež v pracovnom programe rozhodnúť o novele zákona o verejnom obstarávaní. Zjednotiť sa majú pravidlá pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou. Zároveň sa má zvýšiť hranica podlimitnej zákazky z doterajších desaťtisíc eur na päťdesiattisíc eur. V druhom čítaní je aj návrh novely zákona o regulácii v sieťových odvetviach, ktorým sa majú zvýšiť kompetencie a právomoci Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. To zas môže mať priaznivý vplyv na konečné fakturované ceny domácnostiam za spotrebované energie a vodu.
■ OZVENA VÝSTRELOV
Poslanci NR SR prediskutovali aj opatrenia na konsolidáciu verejných financií v budúcom roku. Podľa návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov by mali nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo so sladidlami ‒ či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy, alebo energetické nápoje ‒ podliehať novej spotrebnej dani. Inak povedané, budú drahšie. A riadne si priplatia už v budúcom roku aj milovníci nikotínu, a to vo všetkých jeho komerčných podobách. Nová vyššia daň sa má od budúceho roka vzťahovať aj na náplne do elektronickej cigarety, nikotínové vrecúška a iné nikotínové výrobky. Daň sa má v ďalších rokoch postupne zvyšovať.
Lex atentát. U nás je to skutočne nevídaný novotvar. Predložený návrh zákona má ambíciu definovať systém ochrany ľudí pri výkone ich povolania, pri opozičných aj koaličných ústavných činiteľoch, ale aj odstrániť najväčšie riziká pnutia, napríklad vzájomné narúšanie prípadných zhromaždení. Pri deeskalácii napätia považuje návrh za dôležité aj odstránenie zamieňania si verejného lynču s protestami. „Protestuje sa kvôli práci, výkonu tak pred ministerstvami, príslušnými úradmi. To je priestor, kde sa má prejavovať nesúhlas,“ vysvetlil verejnosti Robert Kaliňák, ktorý po atentáte na premiéra riadi zasadnutia vlády a vyjadruje sa často aj za predsedu Smeru Roberta Fica. Navrhovateľ odmieta pseudoargumenty opozície, najmä Progresívneho Slovenska, že by bolo cieľom zákona zakazovať zhromaždenia.
■ DOPLNKY NA JESEŇ
Robert Kaliňák tiež avizoval, že v septembri alebo októbri ešte pribudnú zrejme aj ďalšie zmeny v súvislosti s atentátom. Týkať by sa mohli niektorých otázok slobody prejavu či práva na odpoveď a ochranu osobnosti. Má ísť o nastavenie hraníc fungovania v slušnej spoločnosti. „Nie je možné, aby niekto mal výhodu silového postavenia,“ podotkol s tým, že nemožno zverejniť akúkoľvek informáciu bez toho, aby dotknutá strana nemala možnosť sa brániť. Minister očakáva, že k týmto zmenám bude širšia diskusia a nepôjdu skráteným legislatívnym konaním.
Štefan ZLATOŠ ‒ Karikatúra: Ľubomír KOTRHA