Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vypracovalo Koncepciu rozvoja potravinárskeho priemyslu 2014 – 2020, ktorá vychádza prioritne z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 – 2016. Ako najdôležitejšie úlohy v ňom popri posilnení postavenia rezortu v najbližších štyroch rokoch dominuje zvyšovanie exportnej výkonnosti a konkurencieschopnosti.
„Potravinársky priemysel je veľmi dôležité odvetvie, ktoré má potenciál zabezpečiť do roku 2020 potravinovú sebestačnosť našej krajiny na úrovni osemdesiat percent, čo patrí medzi strategické ciele koncepcie,“ tvrdí generálna riaditeľka Sekcie potravinárstva a obchodu MPRV SR Zuzana Nouzovská. Rezort sa bude ďalej usilovať posilniť postavenie slovenského potravinárskeho priemyslu na domácom trhu a zvýšiť jeho exportnú výkonnosť i konkurencieschopnosť. Okrem strategických cieľov má koncepcia vytýčené aj strategické oblasti, a to rast efektívnosti a produktivity potravinárskeho priemyslu či zvýšenie významu potravinárskeho priemyslu v zamestnanosti a rozvoji vidieka.
■ ZMENA TRENDU
Potravinársky priemysel na Slovensku dosiahol v roku 2012 hospodársky výsledok 97,6 milióna eur, pričom tržby za vlastné výrobky a predaj tovaru dosiahli hodnotu 4,04 miliardy eur a výroba 3,08 miliardy eur. „Po vážnom prepade v rokoch 2009 – 2010 môžeme v nasledujúcom období 2011 a 2012 sledovať mierne oživenie potravinárskeho priemyslu vo výrobe, v tržbách a vo výsledkoch hospodárenia,“ oznámil minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka MPRV SR, Ľubomír Jahnátek.
V rámci prípravy Koncepcie rozvoja potravinárskeho priemyslu 2014 – 2020 sa uskutočnila aj analýza sebestačnosti vybraných základných komodít jednotlivých odvetví potravinárskeho priemyslu. Jej vyhodnotenie prebehlo na základe údajov z roku 2012 o výrobe a spotrebe, bez zohľadnenia vývozu.
„Situácia nie je vôbec uspokojivá v konzervárenskom, cukrovarníckom, tukovom priemysle a v mäsopriemysle, ďalej vo výrobe hydinového mäsa, mlieka, mliečnych produktov, trvanlivého pečiva a vína,“ na margo analýzy zverejnila Zuzana Nouzovská. Najväčšie pokrytie spotreby bolo v prípade produkcie ražnej múky (124,7 percenta), pšeničnej múky (96,7 percenta), hovädzieho mäsa (108 percent) a vajec (93 percent). Najnižšie hodnoty sa vyskytli v konzervárenskom odvetví, kde sa spracované ovocie pohybuje na úrovni 48,8 percenta a spracovaná zelenina na 16,1 percenta. Nedostatočná sebestačnosť je vo výrobe jedlých olejov a tukov, ktorá predstavuje v priemere 53,5 percenta. Priemysel nealkoholických nápojov pokrýva svojou výrobou spotrebu Slovenska na 96,3 percenta, pričom výroba vína na Slovensku nepokrýva ani polovicu domácej spotreby (46,8 percenta).
■ AKO ĎALEJ?
Pre zvýšenie potravinovej sebestačnosti, respektíve potravinovej suverenity Slovenska, a tiež ponuky kvalitných, bezpečných a cenovo dostupných potravín je nevyhnutné podporiť rast efektívnosti a konkurencieschopnosti slovenského potravinárstva.
„Zlepšia sa tak aj väzby na domáce poľnohospodárstvo, podmienky v rámci ochrany životného prostredia a energetická efektívnosť,“ konštatoval minister Ľubomír Jahnátek. Konkrétne by mohlo ísť napríklad o investície do technologickej modernizácie výroby a spracovania, zvýšenie efektívnosti využívania existujúcich kapacít, inováciu a výrobu nových druhov potravín a potravín s vyššou pridanou hodnotou.
„Slovenská krajina je schopná zasýtiť sa vlastnými silami. Potenciál v ľuďoch i v prírodných podmienkach na to máme,“ vyhlásil začiatkom leta predseda vlády SR Robert Fico. Objasnil, že dve tretiny našej krajiny tvoria horské a podhorské oblasti, štyridsať percent územia je zalesneného a máme dva a štvrť milióna hektárov ornej pôdy, lúk a pasienkov, čo je takmer polovica nášho územia.
„Napriek tomu päťdesiat percent potravín dovážame,“ poznamenal vtedy premiér. Naši poľnohospodári boli v minulosti schopní produkovať bravčové mäso, hydinu, jablká či zeleninu. Podľa Roberta Fica sú tejto produkcie schopní aj dnes, potrebujú však na to mať vytvorené podmienky: „Pri súčasnej globalizácii to nie je jednoduché, ale potravinová a surovinová sebestačnosť sú prioritou súčasnej vlády. Je to dlhodobý, ale nevyhnutný proces,“ zdôraznil predseda vlády. Dodal, že situácia poľnohospodárov sa nedá zmeniť zo dňa na deň, no k rozvoju agrárneho sektora môžu dopomôcť aj finančné prostriedky z fondov Európskej únie. Dovoz potravín na Slovensko mal vplyv aj na pokles pracovných miest. „Musíme vrátiť život do dedín, kde býva vyše päťdesiat percent obyvateľov našej krajiny. Vytvoriť tam pracovné miesta a pritiahnuť aj mladšie ročníky späť k pôde,“ povedal premiér. Podnikať, pracovať a slušne žiť sa dá aj na vidieku pri poľnohospodárskej výrobe.
Jan ČERNÝ – Foto: archív SNN