Môže Slovensko napomôcť zmierenie na Balkáne? V poradí 19. medzinárodný hospodársky veľtrh v hercegovinskom Mostare za účasti lídrov Bosny a Hercegoviny, Srbska, Chorvátska a Čiernej Hory bol v znamení hľadania ciest na znižovanie napätia na Balkáne. Regionálni lídri tak demonštrovali ochotu zlepšovať vzájomné vzťahy a vyslali pozitívny signál nielen svojim občanom, ale aj do zahraničia.
Balkán v poslednom období zažil jednu z takmer cyklických vĺn napätia, ktorú vyvolala séria po sebe nasledujúcich udalostí. Vášne sa dali do pohybu po tom, čo Haagsky tribunál vyniesol koncom marca rozsudky v prípade Radovana Karadžiča, niekdajšieho prezidenta Republiky Srbskej v Bosne a Hercegovine, a v prípade Vojislava Šešelja, lídra Srbskej radikálnej strany. Oba verdikty vyvolali ostré polemiky, miestami až hystériu v Bosne a Hercegovine, Chorvátsku i Srbsku. Lenže oveľa väčší problém než už takmer sfolklorizované balkánske rozpory okolo politických rozhodnutí Haagskeho tribunálu prinieslo zasadnutie výboru pre rozšírenie EÚ 8. apríla 2016, na ktorom Chorvátsko ako jediné nedalo svoj súhlas na otvorenie kapitoly č. 23 v prístupových rokovaniach so Srbskom, čím rokovania nateraz zablokovalo. Len pre vysvetlenie doplňme, že kapitola 23 sa týka právneho systému a základných práv. Chorvátsko v rámci tejto kapitoly požaduje od Srbska splnenie troch podmienok: zmenu zákona o vojnových zločinoch, ktorý dáva srbským súdom právomoc stíhať pre vojnové zločiny občanov štátov bývalej Juhoslávie (teda aj občanov Chorvátska podozrivých z vojnových zločinov), zabezpečenie zastúpenia predstaviteľov chorvátskej menšiny v srbskom parlamente a spoluprácu s Haagskym tribunálom. Srbsko sa tak ocitlo v podobnej situácii, v akej bolo Chorvátsko, ktorému v predvstupových rokovaniach kládlo podmienky Slovinsko.
■ CHORVÁTSKA BLOKÁDA
Srbskí predstavitelia vyjadrili prekvapenie z chorvátskeho postoja. Ako to už býva, padli pomerne rázne vyjadrenia, ktoré reprodukovali aj naše médiá. Chorvátske stanovisko uštedrilo ranu európskemu úsiliu srbskej vlády premiéra Aleksandra Vučiča, ktorý si tak nemohol tesne pred voľbami (budú sa konať 24. apríla 2016) na konto úspechov pripísať pokrok v srbských eurointegračných ambíciách. Tento ťah sa však môže ukázať z chorvátskeho hľadiska nakoniec ako kontraproduktívny a vzhľadom na silnejúce euroskeptické nálady v srbskej spoločnosti (podľa najnovších informácií agentúry Tanjug až 71,6 percenta respondentov v ankete sledujúcej nálady obyvateľstva sa vyjadrilo proti vstupu Srbska do EÚ i NATO) môže dodatočne ešte viac presvedčiť Srbov, že v Európskej únii nie je pre nich miesto. O tom ich už dávno presviedča srbská pravicová opozícia a chorvátske gesto tak môže v konečnom dôsledku len posilniť pozíciu Vojislava Šešelja. Líder srbských radikálov je pritom v Chorvátsku považovaný za najneprijateľnejšiu persónu srbského politického života. Rizík dosahov chorvátskej blokády na srbskú politickú scénu sú si zrejme vedomí aj v Bruseli a podľa srbských médií i analytikov sa dá očakávať tlak na Záhreb, aby zmenil svoj postoj v ústretovejší.
■ NÁDEJ NA ZMIER
Ako sme už spomenuli, stretnutia balkánskych lídrov v Mostare priniesli istú nádej. Srbský premiér Vučič a chorvátska prezidentka Kitarovičová si v rámci krátkeho rozhovoru vymenili zmierlivé posolstvá. Podľa Vučiča to bol dobrý rozhovor, pričom vyjadril nádej, že obidva národy budú do budúcnosti vytvárať dobré susedské vzťahy. V podobnom duchu sa vyjadrila podľa chorvátskych médií aj chorvátska prezidentka. Nateraz ťažko súdiť, či šlo len o rétorické cvičenia, alebo reálnu snahu o zlepšenie vzájomných vzťahov. Skúsenosti by dávali za pravdu skôr prvej možnosti.
Na druhej strane, záujmom Slovenska je zmier na Balkáne a v rámci neho najmä srbsko-chorvátske zmierenie. Slovensko, ktoré má historicky dobré vzťahy so Srbskom, ako aj s Chorvátskom, by mohlo zohrať v tomto procese dôležitú sprostredkovateľskú rolu. Slovenská diplomacia, ktorá má oblasť západného Balkánu zadefinovanú ako jednu z priorít, by si tak mohla pripísať významnú zásluhu za svoju zmierovaciu misiu. Naša diplomacia by sa v tomto prípade mohla pokúsiť aj o smelšie vyjadrenie vlastnej, samostatnejšej línie. Slovensko by pritom malo vychádzať najprv zo svojich vlastných národno-štátnych záujmov a až potom sa obzerať po súhlasných prikývnutiach z Bruselu, pretože zmierenie, ktoré na Balkáne presadzuje Brusel, Haag a Severoatlantický pakt, nie je zmierením, ale v dlhodobej perspektíve podnecovaním k ďalším konfliktom na Balkáne. Slovensko by pritom malo rešpektovať postoj Chorvátska, ktoré je integrované v EÚ i NATO, ako aj Srbska, ktoré svoju cestu ešte len hľadá, pričom vzhľadom na pomerne výrazný odpor srbskej populácie k integrácii do EÚ a NATO by Slovenská republika zo zásady nemala vo vzťahu k Srbsku pôsobiť ako agitátor členstva v týchto organizáciách, pretože to zaváňa zasahovaním do vnútorných vecí suverénneho štátu. Občania Srbska sa musia rozhodnúť sami.
Martin JARINKOVIČ - Foto: internet