Tlak na vyššie mzdy riešia firmy náborom robotníckej chudoby v zahraničí. Slovensko má najnižšiu nezamestnanosť vo svojej novodobej histórii. V niektorých regiónoch vyhlasujú zamestnávatelia stav núdze, niet pracovníkov. Naopak, inde by ľudia za ponuku hocijakej aj manuálnej práce boli mimoriadne vďační. Chýba iba jediné – spojiť potreby veľkých zamestnávateľov v regiónoch s nedostatkom pracovnej sily s túžbami ľudí v chudobných, možno iba susedných regiónoch. Mnohým stačí prácu ponúknuť. Iných zas na ňu treba pripraviť. Ľudia bez dlhodobých pracovných návykov a často aj bez základného vzdelania boli doteraz na trhu práce nepoužiteľní. Na výkon manuálnej práce však stačia, a nielen to. Pre väčšinu z nich je každodenným snom. Prečo je teda jednoduchšie voziť lacnú pracovnú silu až z Balkánu, ako ju priviezť hoci z vedľajšieho kraja? Na to by zrejme mali dať odpoveď zamestnávateľské agentúry.
■ ROBOTU NAŠIM
Akosi rýchlo sme vyčerpali rôzne rekvalifikačné programy, veď naučiť robotníka manuálnej práci bez potreby vyššej kvalifikácie je záležitosť možno desaťdňového intenzívneho kurzu. Ak sa k tomu priráta pripravovaný bonus za cestovanie za prácou plus cesta za prácou po železnici zadarmo, niet veľmi čo riešiť. Z Rimavskej Soboty je do Nitry určite bližšie, ako napríklad z Prištiny. „Zamestnávanie cudzincov na Slovensku treba zdražiť, aby neboli výhodnejší ako slovenskí pracovníci.“ Predpokladá to štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš. „Zamestnávatelia nebudú môcť kalkulovať a vybrať si cudzincov, pretože oni sú spokojní aj s nižšou mzdou,“ tvrdí rezortný minister Ján Richter.
„Pripravili sme zákon, ktorý zavádza ďalšie povinnosti pre každú slovenskú firmu, na pôde ktorej bude pracovať nejaký cudzinec,“ informoval v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy B. Ondruš. Podľa neho bude musieť zamestnávateľ okrem mzdy zabezpečiť takémuto pracovníkovi napríklad aj bývanie. „Predražíme tých cudzincov. Všetky opatrenia smerujú k tomu, aby pracujúci cudzinec na Slovensku bol drahší, aby ho nebolo výhodnejšie zamestnávať len z dôvodu nižších nákladov,“ rámcoval B. Ondruš.
■ LEGISLATÍVNA OCHRANA
Štát pripravuje návrh zákona, podľa ktorého v regiónoch s nezamestnanosťou nižšou ako päť percent nebudú smieť zamestnávatelia dať prácu viac ako tridsiatim percentám zahraničných robotníkov z celkového počtu zamestnancov. Je teda najvyšší čas práve z ich strany rozmýšľať, ako využiť štátne stimuly na dovoz zamestnancov z východnejších regiónov Slovenska. Dnes veľkí zamestnávatelia tvrdia, že zahraniční robotníci tvoria iba malé percento ich kmeňových zamestnancov. Potichu však obchádzajú prítomnú prax agentúrnych pracovníkov a ďalších pololegálnych noviniek na pracovnom trhu. Štátny tajomník Ondruš tvrdí, že „regulácia pracovných agentúr sa sprísnila už pred niekoľkými rokmi“. Niektorí sprostredkovatelia si však medzitým našli nový biznis model, keď firmám oficiálne nedodávajú zamestnancov, ale len svoje služby. Aj na to však myslí zákon, ktorý hovorí o spoločnej zodpovednosti objednávateľa a dodávateľa za prípadnú nelegálnu prácu. „Máme nástroje, používame ich, aj keď to nie je vždy jednoduché,“ pripomína štátny tajomník ministerstva práce.
Predseda vlády Robert Fico vo svojom komentári v Hospodárskych novinách na túto tému vyhlásil, že je proti pracovným agentúram, ktoré posledné dva-tri roky zarábajú na dovoze zahraničných robotníkov z krajín mimo Európskej únie, najmä zo Srbska a z Ukrajiny. „Som jednoznačne proti tomu, aby cudzie personálne agentúry profitovali na dovoze pracovnej sily z Balkánu a tretích krajín,“ napísal premiér. „Naša politika musí byť postavená na zásade, aby predovšetkým Slováci a Slovenky mali prácu.“ Táto problematika bude jednou z tém jarných rokovaní NR SR.
Štefan ZLATOŠ – Foto: archív autora