Pravda a lož v rukách falošných prorokov

thumbnail

Mediálnu politiku majú v rukách oligarchovia, riadia ju a určujú jej obsah. Časť redaktorov z denníka Sme odišla, keď sa ho zmocnila Penta. Založili Denník N, dnes ovládaný súkromnou softvérovou spoločnosťou ESET, ktorá na rozbeh novín poskytla nenávratnú pôžičku 1,2 milióna eur. Jeden zo spolumajiteľov spoločnosti Anton Zajac bol v novembri 2016 osobou z prvej trojice podporovateľov občianskeho združenia Progresívne Slovensko, v súčasnosti už zaregistrovaného Ministerstvom vnútra SR ako politická strana. Zajac dlhodobo žije v Spojených štátoch. V rozhovore pre Trend povedal, že chce „pomôcť zmeniť systém na Slovensku“. Ako? Hanobením národa? Denník N uverejnil 8. mája na titulnej stránke portrét Ľudovíta Štúra s fúzikmi Adolfa Hitlera. Na otázku našej redakcie, prečo to urobili, odpovedal šéfredaktor Matúš Kostolný: „Dňa 8. 5. sme v Denníku N uverejnili veľký rozhovor s historikom Miloslavom Szabóm. Vysvetľuje v ňom, ako sa Ľudovít Štúr pozeral na Židov a ako dnešní fašisti a konšpirátori zneužívajú jeho meno, keď ho prezentujú ako antisemitu.“ Na čo Štúr poslúžil Denníku N, keď ho zobrazili ako Hitlera, a k akej argumentácii sa mala pridať jeho zohavená podobizeň, keď Szabó v tom článku uviedol, že „vo veľkých mestách ako Budapešť či Viedeň boli viaceré noviny vedené Židmi, lebo boli  na rozdiel od množstva kresťanských anafalbetov vzdelaní“.

Denník N zaútočil nielen na jednu z najvýznamnejších osobností slovenských dejín, lídra slovenského národa, ktorý 19. septembra 1848 odvážne vyhlásil slovenskú nezávislosť od Maďarska, ale ešte aj na národ. Otázka znie, ako je možné, že opakované útoky na Ľudovíta Štúra a hanobenie národa zostávajú bez povšimnutia orgánov činných v trestnom konaní? Naopak, Denník N koncom mája oznámil, že ide podniknúť právne kroky proti zjavne diskriminačnému postupu členov vlády, ktorí sa dohodli na spoločnom postupe a odmietajú odpovedať na otázky tohto denníka. Vo svojom novinovom príspevku riaditeľ vydavateľstva Lukáš  Fila vysvetlil, prečo sa N Press obráti na súd: „Stále platí, že hlavným nástrojom novinára má byť sila slova. Keď však štát prekročí všetky pravidlá a úradníci začnú na pokyn premiéra namiesto hľadania odpovedí hľadať kľučky v zákonoch, je potrebné to zastaviť.“

Otázka však znie, kto zastaví Denník N a podobné médiá vlastnené súkromnými spoločnosťami, ktoré mafistickými spôsobmi riadia mediálnu politiku, finančne podporujú istý politický subjekt a očividne vstupujú do politického zápasu. Denník N napríklad pred polrokom vydal príručku o konšpiráciách, ktorú expedoval na tristopäťdesiat stredných škôl. Vraj sa v nej čitatelia dozvedia, ako rozlíšiť pravdu od lži. Presne v duchu konferencie Ivety Radičovej, pôsobiacej na súkromnej fakulte médií. Ibaže aktivity denníka Sme, N či .týždňa, ktorými si vynucujú právo na pravdu, veľmi nepríjemne pripomínajú časy, keď si režim dokonca v ústave uplatnil článok s právom na pravdu. No ten režim bol totalitný. Na čo sa to teda hrajú médiá, vlastnené súkromnými spoločnosťami? Časopis .týždeň pred rokom zobrazil na titulnej strane Štúra ako gardistu. Vtedy podal na týždenník trestné oznámenie vtedajší predseda Matice slovenskej Marián Tkáč. Dodnes bez ozveny. Koho sa boja štátne orgány? Mediálnych oligarchov?  Ak beztrestne a opakovane siahli na ikonu slovenských dejín, po ktorom je pomenované najvyššie štátne vyznamenanie občanom, ako sa majú cítiť jeho nositelia?  Tragédiou národa je, že oporu v protislovenskom ťažení  majú títo mediálni mafiánski oligarchovia v prezidentovi republiky. Presvedčivo to predviedol pri ostatnom udeľovaní štátnych vyznamenaní.

                                                         EVA ZELENAYOVÁ - Sken Denníka N