Pravdu nehľadajte v  propagande

thumbnail

Na boj o moc moc v štáte je dobrá každá zámienka. Osobitným prípadom v reťazci udalostí roka 2018 bola februárová vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice, ktorá ohlásila začiatok veľkej ofenzívy proti legitímnej vláde SR zo strany médií, prezidenta Kisku a opozície. Ten boj má pokračovanie aj v dnešnom horúcom lete, vedie sa na pozadí únosu vietnamského defraudanta Trinh Xuan Thana z Nemecka do jeho rodnej krajiny tak, aby čierny Peter zostal v rukách slovenskej vlády. Denník N, SME a portál Aktuality už poznajú vinníka, obžalúvajú aj súdia. Poznáme to z histórie ‒ pravda vo vojne (horúcej, studenej či politickej) nehrá nijakú rolu. Skutočný význam a cenu má len propaganda. Prirodzene, dnes nejde o šteklivú propagandu v štýle nohavičiek poslankyne Cigánikovej spustených na pol žrde, nejde ani o vizuálny smog z tisícky bilbordov pána Mistríka, ktoré devastujú obraz slovenskej krajiny. V konkrétnom prípade ide o nenávistnú politickú propagandu, ktorej cieľom je zatemniť myseľ a logiku publika. V tomto zmysle nie je vôbec čudné, že aktéri mediálneho pogromu na Roberta Kaliňáka si nekladú kardinálnu otázku: aký bol motív bývalého ministra vnútra vedome napomáhať únos trestne stíhaného vietnamského lumpa z Nemecka? Prečo by mal skúsený politik Kaliňák tak nezmyselne riskovať a spoliehať sa na babráctvo nemeckých agentov tajnej služby Bundesnachrichtendienst?

■ OTÁZOK JE VIAC

Napríklad, prečo má Monika Tódová z Denníka N viac informácií o únose ako prokuratúra Spolkovej republiky, kde sa skutok stal? Kto stojí za jej anonymnými informátormi, ktorých informácie vydáva za pravdu Galko, Remišová aj prezident Kiska? Nie je podozrivé, keď ten istý prezident už predtým zo svojej rečníckej tribúny na festivale Pohoda povedal bez škrupúľ: „Potrebujeme prevziať moc!“ Ak generálny prokurátor Čižnár žiada zbaviť mlčanlivosti štyridsaťštyri osôb, údajných svedkov trestného činu, nemali by vyšetrovatelia žiadať od Tódovej podľa rovnakého zákonného postupu, aby uviedla svoje informačné zdroje? Vedľajším výsledkom vyšetrovania možno budú kuriózne okolnosti tohto prípadu, ktorý mal rozkrútiť ďalšie kolo politických vášní a pouličného šantenia Sorosových detí s vyústením do predčasných volieb.

■ JABLKO SVÁRU

Zaujímavá, aj keď oveľa menej toxická bomba posledných horúcich týždňov je prípad nezaradeného poslanca NR SR Petra Marčeka. Pán poslanec ako slobodný človek absolvoval cestu na Krym, aby sa presvedčil, ako tam žijú ľudia po pripojení k Ruskej federácii na základe všeľudového hlasovania. Vyvolalo to vlnu pobúrenia najmä v radoch liberálov, hoci mal na to legitímnejší dôvod ako tí poslanci NR SR, ktorí pred ním cestovali do enklávy Kosovo odtrhnutej od Srbska bez referenda. Po Marčekovom návrate z Krymu bývalá štipendistka Sorosovej Nadácie otvorenej spoločnosti, dnes poslankyňa NR SR Katarína Cséfalvayová (Most ‒ Híd) zvolala ako predsedníčka Zahraničného výboru NR SR čosi na spôsob vyšetrovacej komisie, ktorá mala posúdiť konanie nezaradeného poslanca. Podľa nej Marček „navštívil Krym bez povolenia a vedome porušil zahraničnú politiku SR“. Na tomto pamätnom výbore odznelo aj zopár ďalších „pozoruhodných“ výrokov. Poslanec Klus napríklad odmietol „nelegálne“ referendum na Kryme a poslanec Osuský sa zaskvel vetou, že referendum nie je dobrým spôsobom uplatňovania demokracie. Otec starovekej gréckej demokracie Periklés z piateho storočia pred Kristom sa musel obracať v hrobe nad myšlienkami slovenských liberálov zo SAS v 21. storočí.

■ VÍŤAZ MARČEK

Poslanci za SNS a Smer-SD sa na tomto opozičnom zraze nezúčastnili. Podľa národniarov zvolanie výboru a prijatie uznesenia zo strany Cséfalvayovej bolo „v príkrom rozpore s písomne dohodnutými pravidlami spolupráce koaličných partnerov“ a konanie predsedníčky označili oprávnene za nezlučiteľné s jej ďalším pôsobením v tejto funkcii. Nevyhláseným morálnym víťazom tohto trápneho predstavenia pre médiá bol dobre pripravený demokrat Peter Marček. Rusofób František Šebej, ktorý sa vzdal mandátu poslanca za MOST-HÍD, má v osobe pani Cséfalvayovej neochvejnú pravovernú nástupkyňu. Lenže v kontexte iných horúcich tém tohto podivného leta to vlastne nestojí za reč.

Ľudovít ŠTEVKO - Foto: internet