Prebili sa najlepší, alebo sláva bezvýznamnosti?

Čo chýbalo v nedávnych voľbách tým, čo sa uchádzali o post hlavy štátu

Prebili sa najlepší, alebo sláva bezvýznamnosti?

Prof. Ing. Mgr. Jaroslav HUSÁR, CSc. – Karikatúra:  SNN

Na otázku z titulku som sa usiloval nájsť odpoveď od chvíle, keď sa na post prezidenta republiky prihlásilo pätnásť kandidátov. Napadlo mi meno M. R. Štefánik. Čím si tento veľký syn slovenského národa zaslúžil vôbec najvyššiu možnú poctu, keď bol v ľudovej ankete v roku 2005 označený za najvýznamnejšiu osobnosť slovenských dejín? Svojou veľkosťou.

Na úvod chcem pripomenúť Štefánikovo slávne motto: Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem.

A prebil sa. Presadil sa najmä vedomosťami. Vysoké uznanie odborných kruhov nadobudol dosiahnutými výsledkami od roku 1905 na svetoznámom observatóriu v Meudone pri Paríži pod vedením prof. Janssena a na jeho provizórnom „detašovanom pracovisku“ v Alpách na Mont Blancu v nadmorskej výške 4 800 metrov. Za vysoko oceňované vedecké práce Dr. M. R. Štefánika poctili Janssenovou cenou od Francúzskej astronomickej spoločnosti a Wildeho cenou od prestížnej Francúzskej akadémie, ktorú mu odovzdal sám jej prezident, matematik svetového mena Henry Poincaré.

V EURÓPSKEJ ELITE

Štefánika prijímala nielen západoeurópska aristokratická smotánka, ale aj republikánska politická špička ako plnoprávneho člena európskej elity. V roku 1912 mu udelili francúzske štátne občianstvo. Keď však v  tom istom roku požiadal na pražskej univerzite o profesúru, jeho žiadosti nevyhoveli! V roku 1914 bol vo Francúzsku vyznamenaný rádom Chevalier de la Légion d’honneur (Rytier Čestnej légie). V čase prvej svetovej vojny za mimoriadne vojenské zásluhy z radového vojaka francúzskej armády ho za tri roky postupne povyšovali až do hodnosti brigádneho generála! A v roku 1918 vyznamenali Veliteľským krížom Čestnej légie. Najvyššie ruské vojenské velenie mu udelilo Rád sv. Vladimíra.  Známe je aj Štefánikovo celoživotné krédo: Veriť, milovať, pracovať. A toto mi poslúžilo ako kritérium pri posudzovaní a uvažovaní o nedávnych adeptoch na prezidentský stolec. Ani jeden z uchádzačov nemal za sebou pozoruhodné dielo. Azda až na profesora Melníka... Politické vystúpenia sa nedajú pokladať za seriózny spis. Čakal som preto od poradcov uchádzačov o prezidentský post, že prídu s múdrou parolou. Žiaľ, nemáme ani elitu poradcov. Najmä nie ekonomických poradcov. Poznajú naše dejiny a vedia, ako funguje ekonomika Slovenska a EÚ? Vedia ponúknuť riešenia? Veď sme mali v ekonomickom svete také škandály ako Enron a WorldCom...

ČO KANDIDÁTOM CHÝBALO

Ako ekonóm nemôžem nespomenúť nášho velikána I. Karvaša. Dobre známe je jeho zásadné ekonomické dielo, v ktorom už v roku 1947 predpovedal vznik EÚ a aj princíp jej fungovania. Bol ekonomickou aj politickou elitou. Takou nebol ani jeden kandidát (a teda ani jeho poradcovia), preto ani nezaznelo, že (ako prezident) bude požadovať od predsedu vlády a členov vlády (pozri ústavu), aby boli tvorcami takej ekonomickej politiky a strojcami takých inštitúcií, ktoré zabezpečia optimálne využitie veľkého hospodárskeho priestoru EÚ pre blaho ľudí, ktorí na tomto priestore žijú. Ani jeden z kandidátov nepovedal, že mu bude záležať na tom, aby ekonomická politika zabezpečila rovnováhu ekonomiky, a nie iba nejasné vykazovanie výkonnosti ekonomiky cez ukazovateľ HDP, ktorý ani nedokážeme presne merať. A čo potom podiel dlhu na HDP, čo je zásadné Maastrichtské kritérium? Iste aj zato, že ani jeden uchádzač nebol ekonóm, a tak si nemohol osvojiť poznatky a skúsenosti fungovania ekonomických systémov krajín. Ale prezident z titulu svojej reprezentačnej úlohy nadväzuje kontakty so zahraničím, a tak otvára cestu pre náš export a jeho sledované vystúpenia v zahraničných TV či pred podnikateľmi lákajú návštevníkov a turistov, teda zabezpečuje rast importu SR. A žiaľ, ani jeden kandidát nepoložil dôraz na to, že treba skvalitniť našu obchodnú a aj platobnú bilanciu.

prezidentske-volby-srREPREZENTANT NÁRODA

Prezident nereprezentuje iba na recepciách štrnganím pohárov. Aj tam v neformálnej debate reprezentuje celý národ a upriamuje a ovplyvňuje možné a potrebné kroky v zahraničnej politike, iniciuje riešenia ťažkých politických situácií a chodu sveta (Štefánik). Inak sa môžeme stať iba perifériou a nie silou, ktorú už opísal vo svojom diele Slovanstvo a svet budúcnosti Ľ. Štúr. Prezident nás zastupuje aj na VZ OSN v New Yorku. Je to prezident, ktorý musí vidieť a stretá sa s protirečivosťou ekonomických, sociálnych, ekologických a celkových spoločenských súvislostí a dôsledkov sociálneho pohybu v dnešnej dobe globalizácie. Je to on, kto musí uvažovať o bariérach a deformáciách hospodárskeho života. Predstavy a riešenie v tejto oblasti si nezaslúžili prácu poradcov? Nečakajú nás nijaké adaptačné procesy v hospodárskom živote Slovenska aj pre neustály rozvoj informačných technológií? Problémy budú aj preto, že rozvoj nových výrobných odborov zásluhou explózie rozmachu informačných technológií nevytvára dostatočné pracovné príležitosti. Nezamestnaných máme okolo štrnásť percent ľudí. Nestačí to iba konštatovať, ako to robili kandidáti.

AKTIVIZUJÚCE PRVKY

Kandidáti na prezidenta vo svojich vystúpeniach a debatách nepreukázali, že majú premyslenú stratégiu, ako získať občana. Nedokázali sprostredkovať fakty, teda informovať občanov či už o reáliách SR a EÚ alebo ich zámeroch, nedokázali aktivizovať občana a jeho konanie a už vôbec neboli schopní výkladu a objasnenia problémov a problematík. Nestačí povedať napríklad zdravotníctvo či sociálne otázky. Vedomosť zavedie do mysle poriadok a dá slovu pevnosť a presvedčivosť. To všetko chýbalo! Aktivizujúce prvky vo vystúpeniach majú bezprostredný dosah, vplyv na väčší komunikačný priestor, majú väčší efekt. Veľmi úbohý bol repertoár pojmov a termínov a chýbala aj krása slovenčiny. Iba pripomeniem jednoduchú a výpovednú metaforu nášho básnika Miroslava Válka: „... čierny havran krídlom nebo zamotá“. Tvorcovia koncepcie textov pre kandidátov neboli pôvodcami komplexnosti, funkčnosti a súdržnosti informácií. Nebolo cítiť poznatky, názory, skúsenosti a vedomosti. Neukázali morálne kvality, ktorými disponuje kandidát (pozri spomenutý Štefánik).Zámer obyčajne vzniká na pozadí postoja autora, teda kandidáta k realite, sume životných skúseností a predstáv. A priznajme si, na občana iste pôsobí aj akýsi umelecký štýl, jeho zážitkový princíp odrazu skutočnosti zanechaný v slovách či texte kandidáta, ktorý prezentuje v rôznych situáciách. Vo vystúpeniach chýbala idea. Kandidát predsa vždy reprezentuje istú spoločenskú triedu (pán Kiska: Idem z podnikateľského prostredia, pán Kňažko umeleckú oblasť), vrstvu, kolektív. O to má oprieť výber tém, motívy, ale aj jazykovo-štylistické prostriedky. Tým všetkým rastie efektívnosť vystúpenia či predneseného textu. Zvláštne druhy prívlastkov v úvahe ovplyvnia príjemcu. Spomeniem len, aké aktivizujúce bolo vyjadrenie Pražská jar. A naše voľby prebehli začiatkom jari. Tento symbol nového života a nádeje v prejavoch a vo vystúpeniach sa vôbec nevyužil.

Skutoční velikáni to vedia veľmi dobre. Poradcovia našich kandidátov na to nepamätali (alebo nevedeli?). Zato sme sa stretli s barbarizmami. Iste by v debate bolo odľahčením, ak by kandidát povedzme povedal: „Ťažko je ľúbiť politiku a súčasne robiť niečo rozumné.“

HĽADANIE ROZUMU

Nechcem sa ani zamýšľať nad príčinno-logickými súvislosťami, ktoré kandidáti prezentovali, ktoré mi veľmi chýbali pri ekonomických vetách (nie úvahách). Kandidáti spomenuli nezamestnanosť, ale práve príčinno-logické a následné súvislosti veľmi chýbali. Vizuálna zložka informovania a aktivizovania občana príjemcu bola sústredená iba na podobizne a krátky text. Grafické usporiadanie textu, kaligram, bolo veľmi jednoduché. Občana nezískalo.

N. Machiavelli napísal dielo Vladár. Pokladá sa za základ politických vied. Známy je jeho výrok: „Kto tvrdí, že to zavinili naše hriechy, nemá pravdu. Zavinili to hriechy panovníkov nie proti Božím prikázaniam, ale proti zdravému rozumu!“ Vyjadril racionálny postoj k udalostiam tej doby v Taliansku. A to mi chýbalo u našich kandidátov. V kampani sa vlastne prejavil iba akýsi chaos „neistých spojeneckých aliancií“, neplodná alchýmia myšlienok poradcov. A nakoniec – v debatách sa prejavili iba negatívne priority poradcami vychytených tém (snáh) s cieľom očierniť protivníka. Ak sa niekto uchádza o post hlavy štátu, musí vedieť, čo urobili velikáni jeho ľudu, a sám to prezentovať bez pomoci, opretý o svoje pre ľudstvo osožné dielo, a nie o spomienky z akejsi „uchytivšej sa práce“ v zahraničí. Prebili sa adepti na prezidentský úrad? Sláva bezvýznamnosti!

(Krátené)

Titulky a medzititulky redakcia.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.