KOMENTÁR
Česi nešli slovenskou cestou. Výsledky druhého kola prezidentských volieb boli pre mnohých analytikov menším prekvapením, pretože v nich bol miernym favoritom Jiří Drahoš. Vychádzalo sa z toho, že rezervoár Drahošových voličov je oveľa väčší (jedna celá šesť milióna) než Zemanových, keďže v podstate všetci porazení z prvého kola – s výnimkou marginálneho Hanniga, podporili Drahoša. S čím sa však nepočítalo, bola silná mobilizácia voličov v druhom kole, keď volebná účasť stúpla skoro o päť percent, a ešte prekvapujúcejšia bola skutočnosť, že masívne mobilizoval svojich voličov nielen Drahoš, ale aj Zeman. Ukazuje sa, že slovenský model, teda všetci na jedného, v Čechách účinkoval podstatne menej.
Pozrime sa však na výsledky volieb podrobnejšie. Oproti tým spred piatich rokov je výsledok omnoho tesnejší. Kým v roku 2013 vyhral Zeman nad Karlom Schwarzenbergom o celých desať percent, v roku 2018 je výsledok sotva tri percentá. Ukazuje sa teda, že Drahoš dokázal zmobilizovať protizemanovských voličov podstatne účinnejšie než Schwarzenberg. Je očividné, že vyhranene stranícki a pravicoví kandidáti (Schwarzenberg či Topolánek) dnes jednoducho nemajú šancu osloviť väčšinového voliča v Čechách.
Čo sa týka prezidentských debát, prvú na Prime jednoznačnej vyhral Zeman, druhá v ČT bola „uhraná“ na remízu. Takže, áno, televízne duely nemali na výsledok rozhodujúci vplyv. Samozrejme, Drahoš tam spôsobil faux pas. Zemanovi vyčítal, že chce byť prezidentom dolných desať miliónov, no neuvedomil si pritom, že tým akoby nepriamo povedal, že chce reprezentovať len horného pol milióna.
To samo osebe by však voľby nerozhodlo. Ak sa zamýšľame nad tým, čo asi rozhodlo prezidentské voľby v Česku, bola to paradoxne obrovská mobilizácia médií proti Zemanovi. Médiá hlavného prúdu kampaň proti Zemanovi naozaj prepálili, čo malo, naopak, mobilizačný dôsledok na jeho možno aj vlažnejších či váhajúcich podporovateľov. V podstate ich voľba nebola ani tak celkom a prioritne voľba za Zemana, ale proti politickému a mediálnemu establišmentu, ktorý veľmi aktívne a agresívne vykresľoval Zemana ako agenta Moskvy či Číny, pričom euroatlantická orientácia je to jediné možné a prípustné! Vznikol tak komický paradox – médiá silnou mobilizáciou proti Zemanovi zaktivizovali aj jeho skrytých voličov, čím mu nechtiac pomohli.
Voľby zároveň ukázali tradičné delenie českého voličstva. V Prahe podľa očakávania exceloval Drahoš, ktorý získal skoro dve tretiny voličov, rovnako aj v desiatich zo štrnástich krajských miest. V prípade celých krajov to už také jednoznačné nebolo. Drahoš vyhral len v štyroch – v Prahe, Stredočeskom, Královohradeckom a Libereckom kraji.
Každopádne však voľby poukázali na to, ako veľmi je česká spoločnosť rozdelená. Sotva trojpercentný rozdiel jasne hovorí, že skoro polovica voličov nevníma staronového prezidenta ako svojho. To bude veľká výzva pre prezidenta Zemana, hoci na druhej strane, keďže svoj post už podľa ústavy ďalej obhajovať nemôže, nemusia ho názory voličov prehnane zaujímať. Sám v prejave po znovuzvolení však sľúbil, že v druhom volebnom období bude pokornejší a konsenzuálnejší. Uvedomuje si totiž, že aj keď v absolútnych číslach získal viac hlasov ako pred piatimi rokmi, jeho relatívna podpora rapídne klesla – takmer o vyše sedem percent. V roku 2013 totiž vyhral pomerom päťdesiatpäť percent ku štyridsiatim piatim percentám, kým dnes len päťdesiatjeden celých päť percent ku štyridsiatim ôsmim celým piatim percentám. Tektonické zlomy v českej politike idú predovšetkým po línii veľké mestá – vidiek a čiastočne aj Čechy – Morava. Kým v Brne jednoznačne vyhral Drahoš, v Ostrave, naopak, s vysokým náskokom Zeman.
Pre najbližšiu politickú budúcnosť v Čechách sa znovuzvolenie Zemana prejaví predovšetkým v podstatne komfortnejšej situácii pre premiéra Babiša. Ten nebude v časovom strese pri druhom pokuse o zostavenie vlády, ktorá by disponovala priamou či nepriamou podporou v poslaneckej snemovni. Zeman dnes nie je limitovaný termínom ukončenia svojho prvého volebného obdobia, ktoré uplynie začiatkom marca, a môže tak Babišovi poskytnúť aj niekoľko mesiacov na dohodnutie nejakej formy podpory.
Výsledky prezidentských volieb v Česku zároveň naznačili istú zmenu, respektíve diferenciu medzi českými a slovenskými voličmi. Väčšina expertov predpokladala, že aj v Česku sa zopakuje slovenský model prezidentských volieb, teda že skúseného politika nahradí starostlivo marketingovo pripravený „politický produkt“. Ako vieme, nestalo sa. Česko má prezidenta s dlhodobými politickými skúsenosťami a s jasnými, niekedy až vyhranenými politickými názormi, ktoré sú však celkom jednoznačne jeho, nie jeho okolia. Uvidíme, či sa slovenskí voliči o rok inšpirujú českým modelom, alebo nie.
Roman MICHELKO - Karikatúra: Ľubomír KOTRHA