Európa bije na poplach, už čoskoro ju nebude mať kto živiť. Na počet obyvateľov má Slovensko najviac pracujúcich v inom štáte zo všetkých krajín Európskej únie. Je to dobre? Čo z toho Slovensko môže získať? Oslabuje nás to? Podľa správy OECD je Slovensko vinou súčasnej štruktúry priemyslu jednou z krajín, ktoré automatizácia ohrozuje najviac. Trvalo nízka pôrodnosť a vyššia stredná dĺžka života menia podobu vekovej pyramídy u nás. Klesá podiel ľudí v produktívnom veku a zároveň rastie relatívny počet osôb v dôchodku. Podiel starších osôb na celkovej populácii sa v nadchádzajúcich desaťročiach výrazne zvýši, keďže väčšia časť generácie, ktorá sa narodila v období populačnej explózie po druhej svetovej vojne, dosiahne dôchodkový vek. Tento stav následne povedie k zvýšenému zaťaženiu osôb v produktívnom veku, ktoré budú musieť zabezpečiť financovanie sociálnych výdavkov potrebných na celý rad služieb na podporu starnúceho obyvateľstva. Stroje to nedokážu.
- PRIORITA RODINA
Na Slovensku sa desiateho februára začína Národný týždeň manželstva. „Dôležitým posolstvom Národného týždňa manželstva je myšlienka, že o manželstvo sa treba starať, a súčasne vyzýva manželské dvojice využiť príležitosť posilniť, prehĺbiť, prípadne dať do poriadku svoj vzťah.“ Pripomína to koordinátor kampane Vladimír Sochor. A iba fungujúce hodnotové manželstvo je predpokladom zmeny populačných trendov. Treba si dať pozor na teórie, ktoré hlása napríklad riaditeľ Národného inštitútu pre demografické štúdie (INED) François Héran. „Imigrácia poskytuje značný príspevok k obnoveniu a posilneniu aktívneho obyvateľstva na rôznych úrovniach odbornosti.“ Vynára sa čoraz viac „štúdií“, v ktorých sa jasne tvrdí, že v niektorých krajinách by bez imigrantov ubúdalo obyvateľstva, keďže počet úmrtí tam prevyšuje počet pôrodov.
- STARNUTIE OBYVATEĽSTVA
Ide nielen o demografický, ale najmä ekonomický problém. So sebou totiž prináša väčšie výdavky na zdravotnú starostlivosť. Obavy z rastúcich nákladov predstavila nedávno autorka správy o demografickej budúcnosti Európy, francúzska socialistka Françoise Castexová. Obraz možno už blízkej budúcnosti Slovenska je veľmi podobný. V súčasnosti je na Slovensku pomer medzi počtom osôb v produktívnom veku, t. j. pätnásť až šesťdesiatštyri rokov, a počtom osôb v predproduktívnom a v poproduktívnom veku ešte pomerne priaznivý. Ide však o dočasnú situáciu. Do poproduktívneho veku sa dostávajú početné generácie mužov a žien narodených v druhej polovici štyridsiatych rokov a v päťdesiatych rokoch a početné generácie mužov a žien narodených v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa dostanú do veku nad päťdesiat rokov, čím významne narastie počet starších ľudí na trhu práce. Vybrané demografické ukazovatele, ako je index starnutia, index ekonomického zaťaženia a stredná dĺžka života, túto situáciu potvrdzujú. Vychádzajú z Národného programu aktívneho starnutia, Národnej stratégie zamestnanosti v Slovenskej republike a z Indexov vekového zloženia Slovenskej republiky podľa oblastí, krajov, okresov či miest alebo vidieka.
- POHĽADY DO BUDÚCNA
Aj keď Slovensko momentálne ešte patrí skôr k mladším populáciám v európskom priestore, východisková situácia v podobe charakteru vekovej štruktúry ho predurčuje k dynamickému starnutiu v horizonte najbližších desiatich až pätnástich rokov. Slovenská republika by sa tak mohla dostať do pozície jednej z najstarších populácií v Európskej únii. V zahraničí v súčasnosti z najrôznejších dôvodov žije pol druha milióna Slovákov. Čo sa týka produktívneho veku, v zahraničí pracujú asi štyri percentá slovenskej disponibilnej pracovnej sily. Rast miezd, znižovanie daní, lepšia správa verejných záležitostí a právnych systémov, modernizácia vzdelávacích systémov, kultúrne prostredie a vládna podpora by mohli spolu vytvoriť mix, ktorý by mohol našich pracovných emigrantov povzbudiť k návratu. „Mzdy v regióne strednej a východnej Európy budú rásť rýchlejšie. To je argument, ktorý môže presvedčiť pracujúcich, aby zostali vo svojich rodných krajinách. Pre nasledujúcich desať rokov je veľmi pravdepodobné, že sa udrží výrazne vyššia miera rastu mzdových nákladov v strednej a vo východnej Európe, nízka miera nezamestnanosti a vysoké tempo rastu HDP,“ konštatuje k tejto téme Mark Robinson, špecialista Colliers International pre prieskum trhu v krajinách strednej a východnej Európy.