Prezident Gašparovič – pravý slovenský vlastenec!

Slovenský svet musí zobrať na vedomie vážny fakt, že 15. júna 2014 doslúžil v prezidentskom úrade docent JUDr. Ivan Gašparovič. Každý, kto rozmýšľa vlastnou hlavou, vie, čo pre moderné dejiny samostatného Slovenska znamenal. Bol to muž, ktorý spoločne s vtedajším premiérom JUDr. Vladimírom Mečiarom založil nezávislý slovenský štát. Mal v tejto koncepčnej otázke jasno od roku 1990. A práve úsilie týchto dvoch mužov za výraznej podpory slovenskej národnej inteligencie napokon priviedlo Slovenskú republiku na prah vlastnej nezávislosti 1. januára 1993. Pre slovenských spisovateľov, a osobitne pre členov Matice slovenskej mal vždy otvorenú náruč.

Pamätám si, ako sme vtedy ešte predsedovi slovenského parlamentu my traja – Roman Kaliský, Gustáv Valach a ja – priniesli do Slovenskej národnej rady Pápežskú konštitúciu pápeža Pavla IV., ktorý 30. decembra 1977 týmto významným štátnickým skutkom vytvoril Slovenskú cirkevnú provinciu. To bol aj veľký predpoklad na to, aby Slovensko získalo svoju nezávislosť. Spomínam si ako obaja – Ivan Gašparovič s Vladimírom Mečiarom – dvíhali nad hlavy v koži zaviazané znenie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky zo 17. júla 1992. Na budove NR SR na Župnom námestí je o tom akte aj o prijatí Ústavy SR z 1. septembra 1992 nádherná pamätná tabuľa. Mám v pamäti uložený pekný obrázok, ako dvaja slovenskí bardi, spisovatelia Vladimír Mináč a Roman Kaliský vyšli 17. 7. 1992 na balkón na Župnom námestí a krátko po odhlasovaní Deklarácie o zvrchovanosti o 13.38 hodine pozdravovali nadšený dav slovenských vlastencov zhromaždených na Župnom námestí. Mal som viacero milých príležitostí cestovať ako novinár s Ivanom Gašparovičom. Hlboko sa mi do pamäti vrylo, ako sme v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska rokovali s velením britskej armády a RAF o tom, aby sme mohli na Slovensko na cintorín v Slávičom údolí preniesť telesné pozostatky slovenského letca, generála Otta Smika, ktorého zostrelili nad holandským mestom Zwolle 28. novembra 1944. Podarila sa mi táto misia a v máji 1994 sme telesné pozostatky nášho slovenského hrdinu uložili do slovenskej zeme. Spomínam si na rokovanie predsedu parlamentu Ivana Gašparoviča s holandskou kráľovnou v Haagu, na ktorom som bol prítomný, na jeho cestu do Izraela a na výstup na posvätný vrch Massada i na návštevu Chrámu Narodenia Pána, v ktorom je miesto narodenia Ježiša v Betleheme. Vtedy Ivan Gašparovič urobil nádherné gesto, keď betlehemskému kňazovi pripol na jeho habit slovenský štátny znak s dvojkrížom a kňaz tento symbol pred nami pobozkal, lebo znamenie dvojkríža malo pre neho vysokú kresťanskú hodnotu aj symboliku.

Prezident Ivan Gašparovič dôstojne a s veľkou eleganciou vykonával desať rokov svoj úrad a získal si vo svete veľa priateľov a aj priateľov pre Slovensko. Osobitne vďačný som mu za to, že spoločne s predsedom parlamentu SR Pavlom Paškom a premiérom Robertom Ficom podporili myšlienku na osadenie sochy kráľa starých Slovákov Svätopluka na nádvorí Bratislavského hradu. Znamenalo to, že Bratislavský hrad sa stal novým symbolom slovenskej štátnosti, keď sa popri cyrilo-metodskej národotvornej a duchovnej tradícii zdôraznila aj svätoplukovská štátotvorná tradícia.

Toto je úloha modernej slovenskej politiky ukotvovať a rozvíjať budovanie svätoplukovskej štátotvornej tradície. Aj preto sa Matica slovenská podujala na to, aby rok 2014, tisícstodvadsať rokov od smrti kráľa Svätopluka (894), vyhlásila za Rok kráľa Svätopluka a Andreja Hlinku.

Post prezidenta si ešte len buduje svoj kredit v moderných dejinách Slovenska. A každý, kto má ochotu byť objektívny, vie, že JUDr. Ivan Gašparovič bol dobrým prezidentom. Na rozlúčke na začiatku júna 2014 mu toto hodnotenie vyslovilo vyše sedemdesiat pozvaných slovenských intelektuálov, spisovateľov, výtvarníkov, umelcov, ale aj vedcov a manažérov, medzi nimi Július Binder, Ivan Hudec, Ondrej Zimka, Tibor Mikuš, Juraj Blanár, Jaroslav Baška, ale aj profesor Matúš Kučera či primátor Handlovej Jozef Podoba a primátor Tvrdošína Ivan Šaško. Ivan Gašparovič bol pri všetkých historických skutkoch, keď sa moderné Slovensko zapisovalo do európskych dejín. Patrí mu za to naša vrúcna vďaka. Správal sa vždy ako pravý slovenský vlastenec!

Drahoslav MACHALA