KOMENTÁR Maroša SMOLCA
Málo známa právnička a environmentálna aktivistka z Pezinka Zuzana Čaputová pred troma rokmi vyhrala druhé kolo prezidentských volieb. Ako vôbec prvá žena v histórii slovenskej politiky zasadla na prezidentský stolec. Politicky nebola nezávislá. Pôsobila ako podpredsedníčka mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko. Jej víťazstvo bolo pre mnohých prekvapením. Na konzervatívnom Slovensku sa žena stala hlavou štátu...
Sympatická politička sprvoti pôsobila vľúdne. Bočila od straníckej politiky a usilovala sa byť prezidentkou všetkých občanov. Jej podpora u obyvateľov raketovo stúpala, až v septembri 2020 dosiahla métu vyše 66 percent dôveryhodnosti. Odvtedy jej podpora začala klesať. Najväčší prepad zaznamenala v posledných mesiacoch. Podľa agentúry Focus ju podporuje už len 42 percent opýtaných, pritom 56 percent jej vyslovilo nedôveru.
Prezidentka bola od začiatku funkčného obdobia terčom útokov od opozičných strán. Nepomohli jej ani mnohé kritické vyjadrenia lídra OĽaNO. Pomaly strácala podporu najmä opozičného voliča. Nepomohlo jej ani komplikované obdobie pandémie ochorenia COVID-19 a prijímanie kontroverzných opatrení štátneho aparátu. Prezidentka sa postavila na stranu konzília, oficiálnej štátnej doktríny, a teda za rozhodnutia vlády. Kritici protipandemických nariadení jej to vyčítali. Stratila aj ich podporu.
Za zlomový moment možno však považovať jej rozhodnutie z mája 2021 nevyhlásiť referendum o predčasných parlamentných voľbách, ale posunúť ho na posúdenie Ústavnému súdu SR. Pritom sa pod petíciu podpísalo vyše 580-tisíc občanov, z toho platných bolo 524-tisíc podpisov. Na vypísanie plebiscitu podľa ústavy stačí prezidentovi 350-tisíc platných podpisov. Prezidentka položila ústavnú otázku, či možno skrátiť štvorročné funkčné obdobie Národnej rady SR. Ústavný súd referendum zastavil. Ak by sa malo konať, museli by poslanci zmeniť ústavu. Toto rozhodnutie je možno z hľadiska ústavného práva v poriadku. Lenže z hľadiska demokratických princípov je to v podstate odňatie základného práva občanom ovplyvňovať chod štátu. Slováci teda stratili možnosť v národnom hlasovaní zmiesť zo svojich stoličiek politikov, ktorí stratili ich dôveru. Bolo naivné predpokladať, že poslanci parlamentu zmenia ústavu, referendum by sa konalo a oni by stratili svoje mandáty a z nich vyplývajúce spoločenské i finančné benefity. Hlava štátu pritom plebiscit vyhlásiť mohla po doručení petície.
Ďalšou kapitolou straty dôvery bola jej angažovanosť za ratifikáciu vojenskej obrannej zmluvy s USA. Táto téma sa stala skutočne politicko-marketingovým thrillerom. Politici sa predbiehali v emotívnych vyhláseniach a na pôde parlamentu to poriadne iskrilo. Hlava štátu bola nezlomná. Zmluvu s USA po schválení poslancami obratom aj podpísala. V tomto momente stratila tiež podporu významnej skupiny obyvateľstva, lebo podľa prieskumov verejnej mienky bolo viac Slovákov na strane odporcov tejto obrannej zmluvy. Nasledovala zimná olympiáda v Pekingu. Zuzana Čaputová sa odmietla zúčastniť na jej otvorení na protest proti nedodržiavaniu ľudských práv zo strany komunistického režimu. Olympiády boli vždy pochodňou mieru a zjednotenia sveta. Kvôli športovcom sa dokonca prerušovali vojenské konflikty. Prezidentka na ňu nešla. Na druhej strane zamierila na svetovú výstavu EXPO do Dubaja. Ten patrí medzi Spojené arabské emiráty s absolutistickou monarchistickou formou vlády a porušovanie ľudských práv tam nie je neznáme.
Vojna na Ukrajine prekvapila celý svet. Západ odmietol ruskú agresiu a zaviedol najtvrdšie ekonomické sankcie. Prezidentka opäť aktívne vstúpila do diškurzu a navrhla odpojiť sa od ruského zemného plynu a ropy. Nahradiť by ju mali dodávky zo Saudskej Arábie – teda štátu, kde sa tiež nedodržiavajú ľudské práva a ktorý sa aktívne zapojil do vojny v Jemene. V nej už prišlo o život vyše 370-tisíc ľudí. Pritom zabúdame na ekonomický rozmer jej návrhu. Koľko rodín na Slovensku si môže dovoliť platiť drahý americký skvapalnený plyn či produkty z arabskej ropy?
Politológ Jozef Lenč prezidentkino rozhodnutie nejsť na olympiádu považuje za pokrytecké. Pripomína jej aj nedávne prijatie izraelského ministra zahraničných vecí. „Prezidentka by sa v čase vojny u našich susedov, ktorí trpia i tým, že im silný sused anektoval územie, nemusela vyznávať z priateľstva so štátom, ktorý v roku 2019 anektoval územie Sýrie, čo odmietla uznať celá EÚ.“ Podpora prezidentky bude klesať ďalej. V dôležitých politických súvislostiach sa jasne vyčlenila. Podľa pozorovateľov viac stojí na strane vlády. Akoby strácala nezávislosť a ambíciu byť prezidentkou všetkých Slovákov. Hlava štátu svoj postoj nezmení. Za poklesom popularity vidí jej priame názory, ktoré nemusia byť populárne.
1 Komentár
"Podľa pozorovateľov viac stojí na strane vlády."
A na koho strane stal pan prezident Gasparovic?
Ved ten uplne a zvysoka kaslal na opoziciu a volicov opizicie.
Tak co tu prosim Vas pisete za bluznenia?
Sa spamatajte!