3 otázky pre: zástupcu riaditeľa matičného SHU PhDr. Petra MULÍKA, PhD.
- Počas Bratislavského samitu zaznela požiadavka rakúskej strany FPÖ o pripojenie Rakúska k zoskupeniu V4. Nie je to paralela s rakúsko-uhorským mocnárstvom?
Úsilie o rozšírenie V4 určite nenadväzuje na pred sto rokmi zaniknutú monarchiu, ale vyjadruje potrebu stabilizovať tento pomerne veľký priestor do určitého politického subsystému jednotnej Európskej únie.
- Samit poukázal na ambiciózne centrá „vplyvu“ v EÚ ako Nemecko, Francúzsko a na „úniu v únii“, teda práve V4. Nie je to historická paralela?
Priestor V4 po geografickej a politickej stránke od konca 18. storočia, najmä po rozdelení Poľska, vytváral zvláštne, pomerne nestabilné územie, ktoré sa niekedy volá aj nemeckým termínom Zwischeneuropa (Medzieurópa). Tu sa usilovali presadiť svoj vplyv európske veľmoci, najmä Nemecko a Rusko. Aj keď je tento etnicky veľmi pestrý a politicky členitý stredoeurópsky priestor včlenený do EÚ, nevytvára „mocenskú“ protiváhu Francúzsku ani zjednotenému Nemecku. Jeho politické zjednotenie, aj keď voľné, je podľa mňa nevyhnutnosť.
- Patrí Rusko k rozhodujúcim európskym hráčom?
Ruské impérium od čias Kataríny Veľkej je dôležitou európskou mocnosťou. V skutočnosti je aj svetovou veľmocou, preto sa ruské záujmy v Európe vždy považovali za tlak Ruska do Európy. Najvýraznejšie sa to prejavilo po roku 1945. Akceptácia súčasného Ruska ako politického a ekonomického partnera je teda spojená aj s veľkou obavou z dejinnej recidívy.
Zhováral sa Ján ČERNÝ
Foto: archív SNN