ŠPORT
Veľký sviatok svetového futbalu síce vrcholí, tiene korupcií však zostávajú. Dve tohtoročné podujatia svetového významu na Arabskom polostrove sú tak trochu porovnateľné, aj keď ich veľa nespája. Svetová výstava EXPO v Dubaji v Spojených arabských emirátoch trvala šesť mesiacov ‒ od 1. októbra 2021 do 31. marca 2022. Svetové divadlo výdobytkov vedy a techniky sa odohrávalo na ploche veľkej ako šesťsto futbalových ihrísk. Prezentovalo sa 192 krajín a ich expozície videlo 24 miliónov ľudí! Teda skutočne veľkolepé podujatie s bohatou a slávnou tradíciou, veď prvá takáto svetová výstava sa uskutočnila už v roku 1851 v Londýne... Svetový šampionát vo futbale v Katare je v poradí dvadsiaty druhý, uskutočňuje sa 20. novembra – 18. decembra, teda bude trvať iba dvadsaťosem dní, hrá sa v siedmich mestách na dvanástich štadiónoch – Rayyan ich má dokonca až štyri, hlavné mesto Dauha tri. Na svetovom športovom sviatku zápolí „iba“ tridsaťdva tímov, ale o účasť na ňom sa aktívne uchádzali reprezentácie vyše dvesto krajín, resp. národných futbalových zväzov vrátane Slovenskej republiky. Letenky do Dauhy si však zabezpečili iba víťazi jednotlivých kvalifikačných skupín a tí, ktorí uspeli v baráži mužstiev, ktoré skončili na druhom mieste. Žiaľ, Slovensko medzi nimi nie je, pretože vo svojej skupine obsadilo nepostupové tretie miesto za Chorvátskom a Ruskom. Istú účasť na týchto majstrovstvách mala iba usporiadajúca krajina, veď aj taký obhajca titulu majstrov sveta tím Francúzska – víťaz MS 2018 v Rusku ‒ musel o možnosť zápoliť opäť o zlatú trofej uspieť vo svojej kvalifikačnej skupine.
■ FUTBALOVÝ MAGNET
Prečo vlastne porovnávame zrejme neporovnateľné? Lebo ťažko si niečo predstaviť, čo priťahuje a zaujíma ľudstvo na všetkých zemepisných šírkach a dĺžkach, teda rovnobežkách a poludníkoch, viac ako futbal. Fanúšikovia tejto kolektívnej loptovej hry sa rátajú nie na milióny, ale stovky miliónov. Podľa reálnych predpokladov odborníkov televízne prenosy jednotlivých stretnutí dohromady uvidia vyše dve miliardy obyvateľov planéty Zem. Môže si usporiadajúca krajina predstaviť ešte lepšiu a úspešnejšiu reklamu a propagáciu, než sú majstrovstvá sveta vo futbale? Asi nie...
Od týchto majstrovstiev sa očakáva viac, než je samotný futbal, i keď ten je, samozrejme, najdôležitejší. Veď ide o prvý šampionát v arabskom svete, v krajine, v ktorej dominuje islam. Napriek svojmu bohatstvu a dlhej prosperite Katar musí čeliť mnohým obvineniam z porušovania ľudských práv, tvrdého vykorisťovania zahraničných robotníkov, nevytvárania základných podmienok na dodržiavanie bezpečnosti práce, výsledkom čoho boli stovky obetí vážnych pracovných úrazov pri budovaní nádherných štadiónov a k nim potrebnej infraštruktúry. Ďalším problémom sú vážne podozrenia z korupcie, konkrétne z kupovania hlasov exekutívy FIFA pri výbere miesta svetového šampionátu. Katar je v tejto záležitosti pod „drobnohľadom“ už od roka 2015, ale zatiaľ sa nič nepodarilo tzv. „zamiesť pod koberec“, a tak domáci usporiadatelia môžu iba dúfať, že keď po skončení finálového zápolenia začnú na ich adresu prichádzať samé chvály, tak sa na korupciu zabudne. Zrejme nie... Médiá vo svete, ale i justičné orgány v mnohých krajinách jednoducho Kataru nedávajú pokoj a neustále sa „vŕtajú“ v tejto podľa nich veľkej korupčnej afére. Samozrejme, v tomto, ako i v mnohých iných podobných prípadoch nie je ľahké usvedčiť dávajúceho peniaze i preberajúceho, ale v súčasnom svete je na to možností dosť...
Na rozdiel od olympijských hier, o usporiadanie ktorých sa uchádzajú mestá, pri futbalových svetových majstrovstvách s ponukou prichádzajú krajiny. Tak sa chceli stať ich organizátormi v tomto roku Austrália, Japonsko, Kórejská republika (Južná Kórea), Katar a USA. Na veľké prekvapenie už v prvom kole Katar nazbieral jedenásť hlasov, Južná Kórea štyri, Japonsko a USA po tri, Austrália jeden. V ďalších kolách vypadávali štáty s najnižším počtom hlasov, teda po prvom Austrália. V druhom kole dostal Katar desať hlasov, USA a Kórea po päť, Japonsko dva. V treťom Katar jedenásť, USA šesť a Kórea päť. V poslednom štvrtom kole zostali už iba dvaja uchádzači – Katar a USA. Arabov podporilo až štrnásť hlasujúcich, Američanov ôsmi. Bolo rozhodnuté!
■ KÚPIŤ MOŽNO VŠETKO?
Výsledky hlasovania šokovali všetkých. Asi len nie tých, ktorí vedeli, ako sa to skončí. Veď dávno pred týmto zasadnutím Výkonného výboru vrcholovej svetovej futbalovej federácie FIFA v roku 2010 sa právom predpokladalo, že jednoznačnú prednosť dostanú USA. Nuž, aj v tomto prípade sa potvrdilo, že „ryba smrdí od hlavy“. O päť rokov neskôr vtedajší prezident FIFA Sepp Blattner povedal, že došlo k akejsi dohode, podľa ktorej Rusko usporiada MS v roku 2018 a USA o štyri roky, teda v tomto. K akým dohodám, medzi kým a na základe čoho došlo, to už nespresnil. Ale – mnohým už dávnejšie bolo známe, že úplatkárstvo vo FIFA je hlboko zakorenené a korupcia vládne na najvyšších miestach tejto organizácie, čo bolo aj dôvodom prinútenej rezignácie Blattnera na svoju funkciu v roku 2015. Keď už sa americká tajná služba CIA začne zaoberať škandálmi vo FIFA, tak už to skutočne musí byť vážne.
Prečo prednosť dostal práve Katar? Zainteresovaní tvrdia, že všetko sa rozhodlo na stretnutí bývalého francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho s emirom tohto malého emirátu... V takýchto aférach „lietajú“ najmä funkcionári z chudobnejších rozvojových krajín, v prípade Kataru však išlo o štyroch členov VV FIFA z krajín EÚ. V súvislosti s usporiadateľskou krajinou MS 2018 sa hovorí o podplácaní zo strany Ruska, hlasovanie vraj mali ovplyvniť štyrmi miliónmi dolárov, ktorými disponoval vtedajší viceprezident FIFA Jack Warner z Trinidadu a Tobaga, zatiaľ sa však nič nepotvrdilo. Jedno je však isté: šampionát v Rusku sa skončil nad očakávanie úspešne. Taká trénerská osobnosť, akou je Vladimír Weiss st., o ňom povedal: „Boli to asi najlepšie majstrovstvá sveta v dejinách. Charakterizovali ich vynikajúce podmienky, zázemie, infraštruktúra, nádherné štadióny a obrovský záujem divákov.“ Nuž, V. Weiss nie je vo futbale hocikto. V roku 1990 na MS v Taliansku reprezentoval Česko-Slovensko ako hráč, presne o dvadsať rokov neskôr doviedol na svetovom šampionáte v JAR slovenskú reprezentáciu zatiaľ k jej najväčšiemu úspechu.
■ PREČO TAK NESKORO?
Aj keď zvolenie Kataru za dejisko MS 2022 sa uskutočnilo ešte v roku 2010 a už vtedy sa v určitých kruhoch hovorilo o kúpe hlasov, zodpovedné orgány sa tým začali zaoberať až o päť rokov neskôr a ku Kataru pripojili aj Rusko. Je síce pravda, že správa FIFA zbavila Katar všetkých obvinení, ale vzápätí sa ozvali hlasy, že „vyšetrovanie bolo neúplné a chybné“. Švajčiarska prokuratúra začala podozrenia z poskytovania a preberania úplatkov vyšetrovať v máji 2015, obvinila niekoľkých podozrivých, medzitým však exprezident Juhoamerickej futbalovej konfederácie (ONMEBOL) Nicolas Leoz zomrel, ďalší funkcionári boli zbavení svojich pozícií, resp. sami sa ich vzdali a majú doživotný zákaz vykonávať rôzne funkcie vo futbalovom hnutí. Stále však prebieha vyšetrovanie americkej CIA. Z pôvodne štyridsiatich dvoch podozrivých zostalo dvadsaťšesť obvinených osôb. Napriek tomu stále zostáva veľa nezodpovedaných otázok. Predovšetkým tá, prečo pokrok vo vyšetrovaní nastal až v roku 2015 a pokiaľ vzniklo podozrenie aj v súvislosti s Ruskom, prečo nezačalo skôr, ale až tri roky pred MS 2018? Serióznosti vyšetrovaniu nepridáva ani to, že časť exekutívy FIFA si myslí, že Katar kúpil niektorých jej členov z európskych krajín, druhá je presvedčená, že korupcia vo futbale má svoje podhubie najmä v Južnej Amerike.
Futbalové MS v Katare práve vrcholia, stovky miliónov ľudí sledujú dennodenne ich priebeh na televíznych obrazovkách, a tak si na ich celkové zhodnotenie počkáme až po ich skončení. Mnohí fanúšikovia, najmä zo západnej Európy, sa síce už pred otvorením šampionátu rozhodli ho bojkotovať a nevenovať mu nijakú pozornosť, nemusíme sa tým však zaoberať. Bolo to ich rozhodnutie a nikto ho nemôže preveriť, či ho vlastne dodržiavajú. Jedno je však isté: v Katare ‒ či sa to niekomu páči, alebo nie ‒ sa zišiel výkvet futbalových hviezd celej planéty, a teda je tam určite čo obdivovať. Ľudstvo už neraz ukázalo, že bez futbalu sa už na našej Zemi jednoducho žiť nedá..
■ ROZPAČITÁ PREMIÉRA
V súčasnosti sú svetové šampionáty vo futbale fabrikami, v ktorých sa vyrábajú peniaze. Pre organizátorov, hráčov, realizačné tímy, cestovný ruch... Darmo, dnes platí, že veľký futbal chce veľké peniaze. Zúčastnené reprezentácie len za účasť dostávajú milióny dolárov, ďalšie za umiestnenie v skupinách, za dosiahnuté výsledky v stretnutiach, a to už nehovoríme o čiastkach za účasť v semifinále, záverečnom súboji o titul a za zisk trofeje pre celkového víťaza. Nezainteresovanému by sa z tých súm mohla zatočiť hlava.
V roku 1930, keď sa v hlavnom meste Uruguaja uskutočnili prvé majstrovstvá sveta vo futbale, sa vtedajšie podmienky so súčasnými vôbec nedajú porovnávať. V tom čase ešte väčšina reprezentantov jednotlivých krajín nemala profesionálne zmluvy, a tak bolo problematické ich uvoľňovanie na dlhšie zájazdy. O majstrovstvách v Montevideu to platilo o to viac, pretože letecké spojenie s Južnou Amerikou vtedy ešte neexistovalo a plavba loďou tam i späť trvala celé týždne. Napriek tomu organizátorov šokovalo, že do 28. februára, keď bol termín podania prihlášok, neprišla z Európy ani jedna! Nezáujem o účasť na takomto dovtedy neexistujúcom významnom podujatí prejavila takmer celá vtedajšia špička, ktorú tvorili Československo, Španielsko, Holandsko, Taliansko, Rakúsko, Nemecko a Maďarsko. A tak zmeniť nepriaznivú situáciu mohla iba športová diplomacia vtedajšieho prezidenta FIFA Francúza Julieta Rimeta. Sám mal už problémy v rodnej krajine, v ktorej nechceli na dovolenku (!) pustiť štátnych zamestnancov, teda vojakov z povolania a colníkov. Našťastie, našiel pochopenie v automobilke Renault, kde pracovalo niekoľko reprezentantov, ale nakoniec reprezentačný tím vyplával bez tých najlepších. Podobná situácia bola aj v Belgicku, v ktorom dokonca najlepšieho strelca tamojšej ligy domáci zväz diskvalifikoval, pretože si otvoril skromnú kaviareň. Do Montevidea sa nakoniec dostali aj reprezentanti Rumunska, a to predovšetkým zásluhou samotného kráľa Karola II. Miloval šport a najmä futbal, financovanie cesty do ďalekého Uruguaja si vzal na svoje plecia.
■ SLOVÁCI NA ŠAMPIONÁTOCH
Počas existencie spoločného štátu sa Česko-Slovensko zúčastnilo na ôsmich majstrovstvách sveta, a to v rokoch 1934 ‒ 1990. Slováci na MS nikdy nehrali druhé husle, i keď ich zastúpenie v rokoch 1934 a 1938 bolo skôr symbolické. Napriek tomu už prvý našinec na svetovom šampionáte bratislavský rodák Štefan Čambal si priviezol domov striebornú medailu. O štyri roky neskôr hral na MS Ferdinand Daučík, ktorý po druhej svetovej vojne emigroval do Španielska.
Na MS 1954 vo Švajčiarsku už boli ôsmi Slováci, na ďalších piati a v roku 1962 v Čile ôsmi, pričom sa na obrovskom úspechu pri zisku druhého miesta podieľali Viliam Schrojf, Ján Popluhár, Titus Buberník, Andrej Kvašňák, Jozef Adamec, Jozef Štibrányi, Adolf Scherer, Jozef Bomba. Okrem toho V. Schrojfa organizátori vyhlásili za najlepšieho brankára celých majstrovstiev. V ďalších rokoch sa s našimi doslova roztrhlo vrece. Na MS 1970 v Mexiku boli až sedemnásti (!), o dvanásť rokov neskôr šiesti, v roku 1990 v Taliansku, keď naposledy hralo Česko-Slovensko na svetovom šampionáte a prebojovalo sa až do štvrťfinále, boli jedenásti slovenskí hráči. Pritom Popluhár, Kvašňák a Adamec hrali až na dvoch MS. Nemožno nespomenúť ani vynikajúcich slovenských trénerov, ktorí pôsobili na svetových šampionátoch ‒ Karola Borhyho (1954), Jozefa Marka (1970) a Jozefa Vengloša (1982, 1990).
Už samostatná a slobodná Slovenská republika mala doteraz síce iba jedno, ale o to úspešnejšie vystúpenie na devätnástich MS 2010 v Juhoafrickej republike. Tam sa reprezentácia pod vedením Vladimíra Weissa st. prebojovala až do štvrťfinále, keď vo svojej historickej premiére na MS remizovala s Novým Zélandom 1 : 1, potom prehrala s Paraguajom 0 : 2 a neuveriteľné víťazstvo nad favorizovaným Talianskom 2 : 1 ju poslalo zo skupiny do štvrťfinále. V ňom podľahla Holandsku 1 : 2. Ale o tom niekedy inokedy. Azda vtedy, keď slovenský futbal v rebríčku FIFA nebude z roka na rok klesať nižšie a nižšie, ako je to v súčasnosti, a predstavovať sivý európsky priemer...
Vladimír MEZENCEV – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA