Mimovládne organizácie zaoberajúce sa, respektíve skôr zarábajúce na ochrane životného prostredia na Slovensku kritizujú súčasného ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominanta SNS), akoby nemal záujem a chuť zo svojej vládnej pozície chrániť slovenskú prírodu. Takýto naratív o ňom šíria v médiách hlavného prúdu. Ich kritika ministra Tarabu je pochopiteľná. Mnohé totiž odstrihol od miliónov eur z európskych dotácií, z ktorých živili nielen seba.
V marci bol v Bruseli na pretrase zákon o obnove prírody. Minister životného prostredia Tomáš Taraba sa vtedy vyjadril, že slovenská „pozícia je zatiaľ taká, že to nepodporujeme“. Proti boli aj Taliansko, Holandsko, Švédsko a Maďarsko, tak o tom ministri pre životné prostredie krajín Európskej únie radšej nehlasovali. Únia si preto múdro dala čas na vychladnutie oponentov zákona o obnove prírody v štýle dobrých šachistov, ktorí sú myslením vždy dva kroky pred súperom. Ich snaha bola úspešná. V júni už zákon o obnove prírody na zasadnutí Rady ministrov životného prostredia v Luxemburgu prešiel. Podporil ho aj slovenský minister. Ak by teda nemal podľa logiky zelených mimovládnych združení záujem chrániť prírodu podľa európskych predstáv, návrh by predsa nepodporil. Minister Taraba zdôraznil, že Slovensko podporilo iba znenie zákona, ktoré garantuje významnú flexibilitu na lokálnej úrovni a nemá dosah na poľnohospodárstvo. „Finálna dohoda je vyvážená a vzhľadom na to, že Slovensko už dnes plní požiadavky zákona o 20-percentnej ochrane plochy územia, nevidím dôvod, aby sme sa odrezali od možných veľkých financií, ktoré vieme využiť napríklad v prospech dekontaminácie problémových častí Slovenska,“ podotkol.
Slovensko bude povinné rešpektovať právne záväzné ciele a povinnosti na obnovu prírody v jednotlivých prírodných biotopoch. Zato získame nemalé financie a nástroje na obnovu ekosystémov, ktoré budú snáď smerovať aj na zničené domáce mokrade, zdevastované potoky a rieky či na obnovu pasienkov a pôdy. Európske nariadenie vyžaduje, aby členské štáty zaviedli opatrenia na obnovu aspoň dvadsiatich percent oblastí EÚ do roka 2030. Poškodené biotopy sa musia obnoviť v tom roku do výšky tridsiatich percent, aspoň šesťdesiatich percent do roka 2040 a aspoň deväťdesiatich percent do roka 2050. Stihneme to? Súčasná i ďalšie vlády budú mať čo robiť. Síce odbočím, ale aby to nebolo také reálne ako so záväzkom, že do roka 2050 členské štáty EÚ musia dosiahnuť nulovú mortalitu účastníkov cestnej premávky...
Domáci plán obnovy zatiaľ stagnuje. Kritizuje ho aj združenie environmentálnych organizácií Klimatická koalícia, ale píše sa o tom aj v oficiálnych správach Najvyššieho kontrolného úradu SR a Národnej implementačnej a koordinačnej autority. Do konca minulého roka mala byť prijatá reforma krajinného plánovania. Začiatkom júna ministerstvo predložilo nové znenie zákona, ktoré neschválila predošlá politická garnitúra. Za tento stav je prioritne zodpovedná predchádzajúca vláda. Pritom v pláne ide najmä o opatrenia, ktoré smerujú k zachovaniu ekologickej stability, ktorú majú naši politici zakomponovanú v každom prejave k pospolitému ľudu, ktorý sa sťažuje na environmentálne záťaže a zlé životné prostredie.
V nedohľadne je aj vykúp takmer 13-tisíc hektárov pozemkov od súkromných majiteľov v národných parkoch. Musíme splniť aj záväzok, aby Slovensko do polovice roka 2026 znížilo emisie z priemyslu aspoň o 1,2 milióna tony ekvivalentu CO2. A to je naozaj úloha pre súčasnú vládu. Podarí sa nám to? Problémy spôsobili aj železiari. USS Steel Košice, najväčší producent CO2, mal dostať tristo miliónov eur na výmenu súčasných pecí za elektrické, ale zastavil to chystaný predaj japonskému majiteľovi. Náhradný plán sa našiel. Túto sumu určenú na ekolonizáciu slovenského priemyslu podľa Tomáša Tarabu investujeme do výstavby podzemného úložiska oxidu uhličitého.
Plán revitalizovať päťdesiatdva kilometrov riek do konca tohto roka sa scvrkol na pätinu. Ak sa nám pôvodné ciele nepodarí zrealizovať do konca roka 2026, Slovensko môže prísť o peniaze z piatej a ďalších žiadostí o platbu z plánu obnovy z Bruselu v sume tri miliardy eur. A v európskych inštitúciách nám poukazovanie na nešťastné okolnosti nepomôžu.
Isteže, nič sa nedá urobiť okamžite, najmä ak sa na životné prostredie pozerali minulé vlády ako na nechcenú popolušku. Smutné je, že nás stále zaťažuje hasenie neustále vznikajúcich environmentálnych požiarov. Na druhej strane je zrejmé, že súčasná vláda má záujem európske ciele plniť aj v oblasti životného prostredia. Dokazuje to aj štvrtá tranža z plánu Obnovy, ktorú Európska komisia Slovensku vyplatí.
Ivan KRAJČOVIČ
Foto: internet, Pravda