Zmeny na slovenskej umeleckej scéne. Prakticky od novembra 1989 prebiehajú diskusie na tému legislatívne podmienky umelcov na Slovensku. Pôvodné zákony, napríklad autorský zákon, prestali vyhovovať zmeneným spoločenským podmienkam a rôzne čiastkové úpravy pomohli len málo, prípadne celú situáciu ešte viac skomplikovali. V súčasnosti sa však veci pohli dopredu a členovia vlády na rokovaní 26. augusta schválili novelizáciu zákona o Fonde na podporu umenia, ktorá vymedzuje pojem „profesionálny slobodný umelec“. Ide o zásadnú zmenu, ktorej cieľom je zlepšenie právneho a sociálneho postavenia umelcov v slobodnom povolaní.
■ O ČO IDE
V oficiálnom vyhlásení MK SR sa uvádza nasledovné: „Novela zákona o Fonde na podporu umenia v článku II. definuje štatút ‚profesionálneho slobodného umelca‘. Okrem toho upravuje aj podmienky evidencie profesionálnych umelcov. Tú bude vykonávať Fond na podporu umenia. Evidencia nie je povinná, ani nie je podmienkou vykonávania umeleckej činnosti. Zápisom v evidencii profesionálnych umelcov v slobodnom povolaní však umelec získa status profesionálneho umelca, čo môže byť podmienkou pre udelenie rôznych bonusov pre umelcov. Legislatívne riešenie štatútu umelca bolo vypracované v spolupráci so Slovenskou koalíciou pre kultúrnu diverzitu a návrh zákona bol prerokovaný v dočasnej pracovnej skupine pre štatút umelca Rady vlády pre kultúru.“
■ TVORCOVIA NA VÁŽKACH
Nie je to tak dávno, keď sa v parlamente podarilo presadiť zákon o povinných kvótach pôvodnej slovenskej hudby vo vysielaní komerčných rozhlasových staníc aj verejnoprávnej RTVS. Aj napriek silnému tlaku korporátnych médií sa napokon u nás od januára budúceho roku zavádza to, čo vo vyspelých štátoch západnej Európy funguje už desaťročia, to jest podpora domácej tvorby. Laicky povedané, tantiémy ostanú doma a interpreti, skladatelia či hudobníci budú môcť investovať do svojej tvorby, ale aj do bežnej spotreby, čo síce našu ekonomiku nevytrhne, ale predsa len trochu pomôže. Otázka však znie, ako sa bude prelínať tento zákon so štatútom profesionálneho slobodného umelca. Ide tu totiž o to, aby v prípade hypotetického „združenia“ takto registrovaných umelcov vznikol v prvom rade partner pre vládu a zákonodarnú moc pri ďalších krokoch na zlepšenie legislatívneho prostredia pre pôvodnú tvorbu nielen hudobnú, ale aj výtvarnú, literárnu či filmovú. Samozrejme, otázok na riešenie je veľa a silný partner vo forme združenia profesionálnych umelcov by sa zišiel. Najmä dnes, keď internetová revolúcia kladie závažné otázky o používaní a využívaní výsledkov tvorivej činnosti na internetových sieťach. Zmienený fakt spolu s nedostatkami v autorskom zákone bol ostatne predmetom konferencie, ktorú zorganizovala ochranná autorská organizácia LITA. No a ešte tu máme ďalšiu ochrannú organizáciu pre hudobníkov SOZA, ktorá po nedávnych prešľapoch stíchla a čiastočne sa posunula do úzadia. Spolupráca týchto organizácií s novovzniknutým subjektom, združujúcim profesionálnych slobodných umelcov, bude zrejme kľúčová.
■ OTÁZNIKY OSTÁVAJÚ
Ako viaceré právne normy, týkajúce sa umenia, autorstva či tvorby, aj táto má svoj predobraz v západoeurópskych krajinách a je len na počudovanie, že sa ju po desaťročiach vajatania darí výhľadovo implantovať aj k nám. Napríklad v susednom Rakúsku štatút profesionálneho slobodného umelca majú už dávno. Okrem iného rieši povedzme aj otázky okolo zdravotného a sociálneho poistenia. V prípade, že sa umelec registrovaný v tomto subjekte dostane do vážnych zdravotných či sociálnych problémov, existuje systém, ako mu pomôcť. Pokiaľ MK SR spomína rôzne benefity pre organizovaných umelcov na „voľnej nohe“, tak u susedov je to okrem iného aj vyhlasovanie rôznych tvorivých súťaží a štátnych objednávok pre domácu tvorivú societu. O členstve umelca v danom systéme rozhodujú regionálne združenia a celoštátna rada zložená z odborníkov, ktorí sú členmi jednotlivých profesijných umeleckých zoskupení. Tento model by mal byť uplatnený aj u nás. Lenže tu môžu nastať určité problémy. Kto sa pohybuje v umeleckých sférach, vie, že slovenské profesijné umelecké organizácie sa často dostávajú do vzájomných sporov, objavuje sa snaha o lobizmus, existujú skupiny tvorcov, ktoré presadzujú svoje parciálne záujmy na úkor ostatných. Keďže ide často o peniaze, je to smutné, ale logické. Nastavenie celého mechanizmu tak, aby sa minimalizovala možnosť netransparentnosti pri rozhodovaní jednotlivých výborov, bude určite beh na dlhú trať.