Prognózy vývoja zamestnanosti, miezd a dôchodkov

thumbnail

Aké zmeny makroekonomických ukazovateľov možno očakávať v roku 2017 . Nezamestnanosť patrí spolu s HDP, infláciou, obchodnou bilanciou a deficitom verejných financií medzi makroekonomické ukazovatele. V USA dokonca zásadným spôsobom ovplyvňuje menovú politiku centrálnej banky. Vo väčšine ostatných krajín sveta sa podľa vývoja spomínaných ukazovateľov posudzuje aj úspešnosť hospodárskej politiky vládnych kabinetov. Zamestnanosť ovplyvňuje vývoj miezd i budúce starobné dôchodky, a tak skúsme predvídať, aké zmeny v týchto navzájom súvisiacich ekonomických kategóriách prinesie budúci rok. Na Slovensku pracuje v súčasnosti takmer 2,5 milióna občanov, ktorí za svoju prácu dostávajú mzdu. Aj keď miera nezamestnanosti klesla pod 9,5 percenta, pracovnému trhu stále chýba vyše stotisíc kvalifikovaných, ale aj menej kvalifikovaných pracovníkov.

NIET KAM SIAHNUŤ

O neochote niektorých občanov pracovať sa vie, a tak chýbajúce pracovné sily hľadáme v zahraničí. Migranti týmto zdrojom nie sú. V oblasti zamestnanosti sa nám nepozdávajú viaceré ustanovenia Zákonníka práce, a tiež sa nám nepozdáva vysoké daňové a odvodové zaťaženie, čím sa predražuje cena práce. Zamestnávatelia nie sú spokojní s úrovňou absolventov najmä stredných škôl, k duálnemu školstvu pristupujú s opatrnosťou, a tak sa právom očakávajú zmeny. Z tých najnovších sústreďuje na seba pozornosť diskusia okolo získavania dokladu o vzdelaní; v prípade základných škôl je to monitoring, v prípade stredných škôl je to maturita na inej škole, ako na tej, kde sa na budúce povolanie pôvodne pripravovali, čím sa má zvýšiť vzdelanostná úroveň a objektívnosť jej posudzovania.

Na slovenskom trhu práce je teda vyšší dopyt, ako je ponuka voľných pracovných síl. Dôsledkom toho je rast miezd takmer všade – vrátane zamestnancov štátnej správy, a tiež minimálnej mzdy, ktorá sa oproti roku 2012 zvyšuje v budúcom roku o takmer tridsaťtri percent na už schválených 435 eur. Napriek tomu je väčšina Slovákov so svojou odmenou za prácu nespokojná, mzdu poslankyne Cigánikovej nevynímajúc... Pozrime sa teda, čo je za tým.

■  MIGRÁCIA ZA ZÁROBKOM

Z rôznych porovnávacích tabuliek vieme, že slovenské priemerné mzdy sú nižšie ako v ostatných štátoch V4 a, samozrejme, takisto v EÚ, a tak hľadáme odpoveď prečo? Skôr než sa pokúsime nájsť dôvody, treba povedať, že slovenské mzdy sa zvyšovali v EÚ najviac, ale aj tak sú v porovnaní trebárs s Rakúskom viac ako trojnásobne nižšie. Nehľadíme pritom na vyššie životné náklady Rakúšanov o viac ako šesťdesiat percent. Iná vec je výpočet čistej mzdy, ktorá zaujíma každého viac ako hrubá mzda, pritom z hľadiska vymeriavaného základu pre platenie všetkých druhov poistenia je hrubá mzda dôležitejšia.

Mzdy sa vo všeobecnosti odvíjajú od výšky pridanej hodnoty v podniku, z ktorej zamestnávateľ uhrádza náklady, ktoré sú v závislosti od predmetu podnikania rôzne. Osobitnou nákladovou položkou sú odpisy ako odraz kapitálovej náročnosti, ktorej výška ovplyvňuje zisk, a napokon aj mzdy v podniku vrátane výšky minimálnej mzdy. Samozrejme, na výšku mzdy má vplyv prítomnosť zahraničného kapitálu, ale aj miera odborovej organizovanosti zamestnancov. V ostatnom období však dochádza k výraznejšiemu zvyšovaniu miezd práve z dôvodu chýbajúcich zamestnancov – v priemere je to takmer tri percentá, čo je výrazne viac ako terajšia miera inflácie. S jej nárastom však súvisí nielen rast životnej úrovne domácností, ale i rast domácej spotreby na HDP, taktiež príjmov do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, a tak dochádza aj k úspore verejných financií a ich využitie na ostatné sociálne programy.

V tejto súvislosti treba povedať, že na zvyšovaní zamestnanosti si polepší aj zahraničný kapitál, ktorý nielenže dostáva peniaze za každé vytvorené nové pracovné miesto, ale aj zisky z podnikania veľkých zahraničných korporácií sa presúvajú do ich materských firiem so sídlom v zahraničí. Predpokladáme, že vláda si uvedomuje, že v prípade ich odchodu ostanú po nich len dlhy, a preto má čoraz väčší význam podporovať menšie slovenské firmy a domácich živnostníkov.

Iným problémom však je voľný pohyb pracovných síl v EÚ, ktorý využilo viac ako dvestoosemdesiattisíc slovenských občanov. Z nich najviac pracuje v susednom Česku a Rakúsku. Dôvodom odchodu sú vyššia priemerná mzda, nižšie ceny, geografická blízkosť či neexistujúca jazyková bariéra. Najviac Slovákov pracuje v stavebníctve, zdravotníctve, ale tiež v službách a zo svojich miezd posielajú na Slovensko okolo dve miliardy eur, čím sa napokon podporuje aj naša ekonomika.

BODY DO PENZIE

Zamestnanosť a s tým spojené vyššie mzdy majú vplyv aj na výšku vyplácaných starobných dôchodkov z prvého piliera. Nebudeme vás unúvať vysvetľovaním výpočtu osobného dôchodkového bodu, viac sa sústredíme na to, čo penzistov čaká v budúcom roku. V podstate pri dôchodkoch platí premisa, kto zarába viac a má viac odpracovaných rokov, má aj vyššiu penziu.

Vo výpočte starobných dôchodkov dochádza od budúceho roka k určitým zmenám, ktoré sa budú dotýkať výpočtu osobného mzdového bodu. Doteraz z dôvodu solidarity lepšie zarábajúci sa viac podieľali na dôchodkoch menej zarábajúcich. Keďže od nového roka sa zvyšuje vymeriavací základ pre sociálne odvody z doterajších päť priemerných platov na sedem, budú lepšie zarábajúci aj o niečo menej prispievať na dôchodky tým menej zarábajúcim.

Iným problémom je vyplácanie starobných dôchodkov z druhého piliera, v ktorom je takmer 1,5 milióna sporiteľov s uloženými vyše 6,8 miliardy eura. Vlani sa začali vyplácať z tohto piliera prvé penzie systémom kúpenia doživotného dôchodku alebo programovým výberom s konštatovaním, že vstup do tohto piliera sa oplatí len tým, ktorí dokážu za desať rokov v ňom ušetriť okolo dvadsaťtisíc eur. Predpokladom je však zarábať okolo 2,5-násobku priemernej mzdy, v opačnom prípade je poberanie penzií z tohto piliera o niekoľko desiatok eur mesačne menšie.

Pokiaľ ide o poberanie penzií z tretieho piliera, je potrebná zmena vo vyšších daňových úľavách pre zamestnancov a zamestnávateľov, ináč nebude v tomto pilieri viac ako súčasných okolo sedemstopäťdesiattisíc sporiteľov, ktorí v ňom majú nasporených okolo 1,5 miliardy eura. Treba však povedať, že zamestnanci nerozumejú fungovaniu 3. piliera, bez príspevku zamestnávateľa by nemali nijaký dôvod doň vstupovať. Navyše poplatky sporiteľov za správu fondov sú dokonca vyššie, ako je ich zhodnotenie. K akým zmenám sa vláda v budúcom roku napokon rozhodne, si musíme ešte počkať.

Róbert HÖLCZ – Foto: TASR, zdroj-teraz.sk



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.