Progresívci so sluhovským syndrómom

thumbnail

S blížiacimi sa parlamentnými voľbami sa s kauzami rozsypalo vrece.  Denník N systematicky prináša nové odhalenia a mladí aktivisti vyzývajú na očistu od doterajších politikov.  Mestá nielen na Slovensku sa plnia a rečníci typu Farská vynášajú súdy. Pravda, bez súdov. Politická scéna je zo dňa na deň neprehľadnejšia. Aká je teda ponuka do nastávajúcich volieb?

Skôr než by sme analyzovali politické pomery, je nevyhnutné uviesť, v akom stave sa nachádza volič na Slovensku. Predovšetkým nedisponuje pravdivými informáciami o stave spoločnosti, a to už takmer tridsať rokov. V tlačených médiách si takmer monopolné postavenie vybudoval denník Sme, a to sa odzrkadľuje v názoroch na politiku, najmä v časti mladšej generácie.  Sfúzoval ostatné denníky a vznikom Denníka N dokonca zvýraznil svoju palebnú silu. Veď ho založili  redaktori Sme a kapitál Esetu.

Tu treba pripomenúť okolnosť, ktorá dáva jasnú odpoveď na otázku, kto kontroluje obsah Sme a ostatných periodík vydavateľstva Petit Press. Keď vstupovala Penta do vydavateľstva Petit Press, jeho päťdesiatpercentným vlastníkom bola  Prvá slovenská investičná spoločnosť (PSIS), druhú polovicu vlastnili Nemci. Keď ju tít ponúkli Pente, PSIS sa rozhodla odkúpiť aj zvyšnú polovicu, ale nemala dostatok prostriedkov.  Nestačilo ani 1,5 milióna eura, ktoré ponúkal Eset. Napokon Penta súhlasila s minoritným postavením  a Eset vložil peniaze do Denníka N. Generálny riaditeľ Petit Pressu Alexej Fulmek vyjadril spokojnosť s dohodou medzi PSIS a Pentou, lebo ako uviedol vo svojej knižke Bol som dlho v Sme, PSIS nadobudla  kontrolu nad  obsahom vo všetkých vydávaných tituloch. Ide o mimoriadne vážne priznanie Fulmeka, ktoré  potvrdzuje, že denník Sme nie je nezávislý.

Akú súvislosť majú vlastnícke vzťahy v Sme s politikou? Zásadnú. Od začiatku sa denník vyhranil proti politikom, ktorí zastávali národno-štátne záujmy, a preto neprekvapuje, že sa usiloval zničiť vládu Vladimíra Mečiara  a v súčasnosti i Roberta Fica. Lživou propagandou tohto denníka a jeho klona Denníka N je poznačená významná časť slovenskej populácie. Preto neprekvapuje, že radšej volí mravne padlých politikov, ako sú Truban, Kiska, Čaputová, Beblavý, Radičová... než politikov, čo pre občanov tohto štátu niečo aj urobili. A to je najväčšia hrozba budúcich parlamentných volieb ‒ absolútna neznalosť slovenských reálií, resp. zničená povesť politikov, čo sa zaštiťujú záujmami občanov a štátu.

Iba absenciou nezávislých médií je možné, že sa na politickej scéne etabloval propagátor drog a jeho strana dosahovala vysoké preferencie. Podobne podvodmi skompromitovaný exprezident, ktorý nielenže mal byť dávno stíhaný, ale dokonca sa z predvolebných bilbordov cynicky usmieva na svojich zmanipulovaných voličov. Veď aj on navštevoval školy a povzbudzoval mládež, aby ho nasledovala, ak chce dosiahnuť skvelú kariéru. O „novom“ politikovi Beblavom, ktorý v časoch Gorily bol štátny tajomník na Kaníkovom ministerstve, škoda reči. Lenže Denník N rozdáva karty, mobilizuje ulicu a neistota lomcuje aj so Sulíkom a s Kollárom. OĽaNO je Matovič a Matovič nie je program. Matovič je, žiaľ, iba sebaprezentácia. Ale  niet pochýb, že Truban, Beblavý, Kiska, Hlina, Sulík i Kollár  budú ochotne plniť zadania režiséra týchto volieb pre vidinu moci.

Neprestajné útoky na vládne strany rozhodne najviac uškodia strane Smer-SD. Nejaké hlasy jej odoberú aj novovznikajúce strany. Bugár sa už schoval do novej koalície promaďarských strán a Danko sa poistil dohodou so stranou KDŽP, ktorá mala donedávna podporu kňaza Mariána Kuffu. Lenže na ostatnom sneme KDŽP-Aliancia za Slovensko došlo k zmene lídra strany a brata Mariána Kuffu vystriedal Tomáš Taraba. Kuffa ešte na pochode Hrdí na rodinu rozdával propagačné materiály v prospech KDŽP, no v minulých dňoch priniesli médiá informáciu, že Slovenský dohovor za rodinu, ktorý organizuje protesty proti Istanbulskému dohovoru a jeho iniciátorom a hlavnou postavou je Marián Kuffa, v najbližších voľbách nepodporí nijakú politickú stranu.

Ponovembrová Smena, ako uvádza Fulmek, „bola striktne proti rozdeleniu Československa“. Striktne, to znamená, že akceptovala aj unitárny štát, ktorý bol Slovákom zo strany Prahy vnucovaný. Inými slovami, denník  Smena a jeho nástupca Sme sa vyprofilovali na zástancu čechoslovakizmu, ktorý uprednostňoval sluhovské postavenie v štáte pred vlastnou suverenitou a zvrchovanosťou. Týmto sluhovským syndrómom sú poznačení všetci, čo sa hlásia k progresívcom. Či sú to médiá alebo politici. Ba aj ich voliči...

Viac aj tu: https://snn.sk/news/kseftovanie-s-nahravkou-so-ctou-aj-s-profesijnou-hrdostou/

 

           Eva ZELENAYOVÁ  - Kresba: Andrej MIŠANEK



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.