Takmer šesť tisíc odporcov bruselského návrhu na kvóty prisťahovalcov pre jednotlivé členské štáty Európskej únie sa zišli v sobotu 20. júna v Bratislave. Podľa návrhu bruselských úradníkov by Slovensko malo prijať takmer 800 utečencov z afrického kontinentu. Demonštranti svojim postojom vyjadrili hlasný nesúhlas s európskou politikou. Počas pochodu cez Bratislavu a počas zhromaždenia na Námestí SNP sa nekonali žiadne výtržnosti. Medzi prítomnými neboli len "futbaloví chuligáni a neonacisti" ako to prezentoval verejnoprávny rozhlas a súkromné médiá ale aj starší ľudia, ženy, dievčatá. Dokumentujú to fotografie z pochodu, ktoré SNN stiahli z internetových diskusií. O tom už tieto médiá však neinformovali. Prioritu svojich správ zamerali na skupinku 300 radikálov z prostredia ultrapravice, ktorá zbytočne narušila medzinárodné cyklistické preteky na bratislavskom Hrade a tým pošramotila význam pochodu. Polícia zatkla vyše 140 výtržníkov a niekoľko z nich aj obvinila z výtržníctva a narušenia pokoja.
"Matica slovenská sa k téme postavila podporou stanoviska Vlády SR a odmietnutiu zneužívania tejto vážnej témy na radikálne riešenia a pouličné nepokojne. Citujeme z vyhlásenia: " V poslednom období Európa pociťuje záplavu nešťastníkmi bez strechy nad hlavou zo severnej Afriky a Blízkeho Východu. Brusel vidí riešenie zvyšujúceho sa prílevu imigrantov v tzv. prisťahovaleckých kvótach – teda rozdelenie imigrantov aj do vnútrozemských členských krajín EÚ vrátane Slovenska. Pod Tatrami by malo nájsť domov vyše 700 prisťahovalcov. Matica slovenská privítala zamietavé stanovisko vlády k určeniu kvót pre utečencov, pretože predstavujú hrozbu pre Európu a neriešia korene problému prisťahovalectva. Tie sú v narušení poriadku v arabských štátoch a v nedostatočnom strážení vonkajších hraníc Európskej únie. Určenie kvót by bolo akousi „zmluvou“ medzi Európou a prepravcami utečencov, čo je neprijateľné. V súvislosti s ohlasovanými verejnými vystúpeniami – hlavne tretieho sektora - vyjadrujeme obavu z aktivít, ktoré by mohli poškodiť dobré meno Slovenska a našu národnú integritu budovanú na tisícročnom odkaze našich predkov. Veríme, že naši predstavitelia v európskych štruktúrach a slovenská vláda urobia kroky k rozumnému riešeniu problémov, ktoré nás obklopujú."
NÁZOR šéfredaktora Slovenských národných novín na danú tému uverejnený v tlačovom vydaní SNN 23:
SLOVO O SLOVENSKU
V súčasnej dobe prehnanej globalizácie už nielen v rámci európskych, ale i euroatlantických štruktúr sa potierajú národné princípy členských krajín Európskej únie. Príkladom je aj dohoda o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP). Oficiálne ide o dohodu o zóne voľného obchodu medzi Európskou úniou a USA. Zámerom TTIP je otvoriť obchod a investície medzi EÚ a USA, ktoré spolu tvoria štyridsať percent svetovej hospodárskej produkcie. To má priniesť viac práce, rastu a pomôcť Európe dostať sa z ekonomickej krízy. Závažná otázka pre Slovensko znie, ako budú môcť slovenskí hospodári čeliť americko-západoeurópskym, keď už dnes napríklad naši poľnohospodári živoria, krachujú a dokonca zatvárajú mliekarenské podniky. Európska únia a vlastný štát ich dotujú menej ako západnú konkurenciu, a tým sa ich výrobky na trhu predražujú. Ak sú teda súčasné normy Európskej únie pre slovenského hospodára likvidačné, tak americko-európsky projekt TTIP je pre nich ranou z milosti. Zaujímavé je, že slovenské médiá i vláda o nebezpečenstve likvidácie malých domácich tradičných výrobcov mlčia.
Ďalším príkladom ohrozovania štátnej svojbytnosti sú aj prisťahovalecké kvóty pre členské krajiny Únie. Napriek tomu, že Slovensko nie je pobrežným štátom, čo je pre nás ekonomickým deficitom, budeme musieť prijať a starať sa o takmer 800 utečencov z pobrežných vôd Talianska alebo Grécka. Podľa námorného práva je zrejmé, že v pobrežných vodách platí jurisdikcia pobrežného štátu. Prečo by teda do tohto systému mali vstupovať vnútrozemské štáty? Treba uznať, že v tejto záležitosti je slovenská vláda agilnejšia a národnoštátne záujmy obhajuje odmietavým postojom voči kvótam. Únia nenechala na seba dlho čakať. Slovami šéfa oddelenia pre migráciu P. Sutherlanda svoj postoj už konečne deklarovala nahlas: „EÚ by mala eliminovať národnú homogenitu európskych štátov.“
A obmedzení bude zo dňa na deň pribúdať...
Maroš SMOLEC
šéfredaktor
Ďalšie foto a videá z internetu:
Video z bratislavského pochodu. Zdroj: youtube.com
Diktát bezmocnosti – situácia sa vymkla kontrole
Dušan D. KERNÝ
Chaos okolo utečencov, nepripravenosť verejnosti aj volebná výbušnina. Európu obchádza strašidlo niekoľkomiliónovej ľudskej vlny utečencov a migrantov. A strach, že medzi nimi môžu v hojnom počte prísť do štátov Európskej únie islamistickí aktivisti. Politická špička Európskej únie je akoby prichytená na hruškách, nečakane zaskočená a nepripravená. Ešte v apríli schválili ministri zahraničných vecí a vnútra desaťbodový plán – ako ukazuje prílev migrantov, nebol účinný. Hľadať riešenie musia spoločne špičky EÚ. Viaceré členské štáty, medzi nimi Slovensko, ale v prijímaní utečencov aj tradične tolerantné Rakúsko, sa bránia. Príčina je pritom jednoduchá – EÚ rieši následky, ale nie príčiny obrovskej ľudskej vlny utečencov. Keďže do EÚ s jej schengenským systémom sa nedá dostať regulárnou, normálnou, legálnou cestou, jestvuje obrovský čierny trh. Ak EÚ nevyrieši príčinu jestvovania trhu, špinavý obchod s pašovaním ľudí bude pokračovať. Kým sa neotvoria iné cesty priamo na africkom kontinente, tlak pašerákov neprestane.
■ ŠPINAVÝ BIZNIS
Následkom vojen, predovšetkým vojen a prevratov, sú už roky v pohybe masy utečencov. Odhaduje sa, že v priestore Blízkeho východu a severnej Afriky je to okolo dvadsaťtri miliónov ľudí. Títo ľudia odišli z miest, kde predtým žili, a sú vlastne nepretržite na úteku. Stredná vrstva, ktorá mala na to, odišla už dávno – po začiatku vojny a rozkladu Iraku v roku 2003. Teraz sa valia masy, ktoré neutekajú len pred biednymi podmienkami a vojnovými akciami, ale aj preto, že už jestvuje veľký, dobre vybudovaný čierny obchod, špinavý biznis. Jestvuje ponuka, jestvuje trh, s ktorým si Európska únia nevie poradiť.
■ NESTABILNÁ LÍBYA
Celý problém jasne vidno na najdôležitejšom území, cez ktoré najväčšie masy migrantov prechádzajú – na Líbyi. Po páde Kaddáfího (zlynčovali ho v októbri 2011) by riešením bola stabilizácia krajiny. Teda masívna ekonomická, politická, policajná, vojenská a kultúrna pomoc. Ale to znamená peniaze a o nich sa v EÚ nehovorí. Okrem toho je tu nebezpečenstvo pre nás všetkých – infiltrácia islamistických aktivistov. Tá sa nedá vylúčiť, ak bude jestvovať pre pašerákov trh – teda ilegálna preprava cez Stredozemné more. Tú môže financovať aj Islamský štát a takto ohrozovať našu európsku bezpečnosť. O aký trh ide, hovoria údaje, vlastne iba odhady OSN – za prvých päť mesiacov prepravili nelegálne cez Stredozemné more vyše stotisíc ľudí! Únia je tak naplno vystavená problému, s ktorým sa už dlho nevedia vyrovnať jej dva členské štáty – Taliansko a Grécko.
■ STRAŠIAK KVÓT
Až návrh Bruselu, ktorý sa zrodil z bezmocnosti – rozdeliť kvóty utečencov – poukázal na ďalšiu nedomyslenosť administratívneho bruselského riešenia. A tým je ohrozenie voľného pohybu osôb a tovaru v EÚ. Zrazu zastali vlády, ministri vnútra všetkých štátov spoločenstva pred otázkou – ako udržať „pridelených“ z tých desiatok tisíc ľudí, ktoré prechádzajú vinou pašerákov cez Stredozemné more. Podľa priebežných návrhov by totiž o štyridsaťtisíc utečencov mali členské štáty „odľahčiť“ Taliansko a Grécko a ešte k tomu pribrať dvadsaťtisíc prišelcov z mimoeurópskej oblasti. To však problém nevyrieši. Doteraz prešlo cez more vyše stotisíc migrantov, na konci roka budeme mať do činenia zrejme so štvrť miliónovou ľudskou masou. Politici to nehovoria, ale tí, čo sú bezprostredne v kontakte s realitou, tvrdia: situácia sa vymkla spod kontroly.
■ POZÍCIA VLÁDY
Problém migrantov a najmä problém, ako k tomu pristupuje Brusel, ktorý vždy zaostáva za realitou, vytvára aj politické pnutia a chaos. Verejnosť mnohých štátov, medzi nimi aj Slovenska, nebola pripravená a dnes je zrejmé, že bude musieť skôr alebo neskôr niesť svoj podiel na riešení. Pre vládu je málo vzpierať sa, musí urobiť všetko pre to, aby vplývala na podobu bruselských riešení. Napríklad podľa SNS vláda by mala občanov informovať o tom, čo urobila pre „skutočnú realizáciu vyhlásení, že nelegálnych migrantov Slovensko prijímať nebude. Za niekoľko týždňov, čo sa o tomto probléme hovorí, sa verejnosť mohla dozvedieť, či vôbec existuje aspoň náznak konkrétnych aktivít a hľadanie partnerov v EÚ, s ktorými by sa mohol začať systematický a dlhodobý proces riešenia migračných vĺn do Európy. Inak nesúhlas s aktivitami Bruselu zostáva len v deklaratívnej rovine, čo občanom Slovenska nemôže stačiť“, konštatoval predseda SNS Andrej Danko.
Komentár Evy Zelenayovej
http://snn.sk/news/z-bruselu-nedovidia-na-realitu/