Košický matičný odbor oslávi deväťdesiatpäť rokov od svojho založenia
Matica slovenská v Košiciach oslávi tento rok deväťdesiate piate výročie od svojho založenia. V metropole východného Slovenska boli matičné začiatky spojené s viacerými prekážkami a personálno-organizačnými komplikáciami, ktoré však v prvej polovici dvadsiatych rokov MS v tomto meste úspešne prekonala a stala sa dôležitou súčasťou košického spolkového a spoločenského života.
Miestny odbor Matice slovenskej (MO MS) v Košiciach vznikol ešte v roku oživotvorenia tejto najstaršej slovenskej celonárodnej kultúrnej inštitúcie. Za oficiálny dátum jeho vzniku sa pokladá 10. november 1919, ale existujú doklady, ktoré tento dátum spochybňujú. Uvedený dátum vzniku MO MS v Košiciach je potvrdený aj v Matrike miestnych odborov MS, no zapisovateľ v nej uviedol pod poradovým číslom miestneho odboru 313 omylom nesprávny rok jeho vzniku, keď túto udalosť posunul už do roku 1918. V tradovaní tohto dátumu pokračovali potom v nasledujúcich rokoch i ďalší matiční i nematiční historici, spisovatelia či zostavovatelia rôznych príručiek, prehľadov a bibliografií matičných a regionálnych dejín Košíc a ich okolia.
■ ZAČIATOČNÉ AKTIVITY
Košický MO MS usporiadal do konca januára 1920 štyri tematické prednášky z oblasti národných, regionálnych a hospodárskych dejín a do konca marca 1920 naplánoval a uskutočnil ďalších deväť odborných a osvetových prednášok z oblasti fyziky, chémie, literatúry, geografie, kulturológie a etnografie. Prednášková činnosť v ranej etape šírenia MS v regiónoch, na úrovni miestnych odborov bola úplne v intenciách martinskej matičnej centrály, ktorá tieto aktivity miestnym odborom priamo a primárne odporúčala.
Účasť na týchto prvých košických matičných verejných akciách sa pohybovala od dvesto poslucháčov v zimných mesiacoch až po päťdesiat až osemdesiat poslucháčov v prvých jarných mesiacoch. Priemerný počet účastníkov na týchto kurzoch sa pohyboval na úrovni štyridsať poslucháčov.
V máji 1920 sa odboru podarilo konsolidovať systém výberu a odvádzania členských príspevkov a donácií, takže v polovici tohto mesiaca už mohol vykázať na svojom účte 2 649 Kč. Mohol si tak dovoliť z Turčianskeho Svätého Martina objednať všetky matičné periodické tlačoviny, no skromné finančné prostriedky ešte neumožňovali väčší nákup kníh do projektovanej knižnice. Preto požiadali o pomoc priamo martinskú matičnú správu, aby na úvod bezplatne poskytla istý počet kníh a venovala ich košickej matičnej knižnici.
Mimoriadne intenzívnu spoluprácu v tom období nadviazali matičiari s miestnou sokolskou jednotou. Zorganizovali s ňou Ľudovú školu, ktorú tvorili špecializované odborné a jazykové kurzy. Košický Sokol bol v prvých rokoch svojho pôsobenia popri tisíckorunovom príspevku nového zakladajúceho člena Františka Hromadu druhým najštedrejším finančným prispievateľom košického MO MS, keď do polovice júna 1920 podporil odbor čiastkou vo výške päťsto Kč.
■ V ZNAMENÍ SPOLUPRÁCE
Svoje rozhodnutie stať sa zakladajúcim členom MS oznámila ústrednému matičnému výboru v tom čase aj Československá beseda v Košiciach, ktorá poslala svoju žiadosť ešte mesiac pred oficiálnym založením košického MO MS. Zároveň prostredníctvom Pražskej úverovej banky poukázala MS stokorunový finančný príspevok.
V septembri 1920 sa aktivity MO MS v Košiciach rozšírili vytvorením Okresného osvetového zboru (OOS), ktorý vznikol na základe zákona o kurzoch občianskej výchovy zo 7. februára 1919 a neskorších úprav a smerníc bratislavského referátu ľudovýchovy. Otázka vzájomného pomeru košického OOS a MO MS ostala ďalšie týždne nedoriešená a vyjasnenie v tejto oblasti nastalo až zásahom Správy MS v Turčianskom Svätom Martine, ktorá po prešetrení celej záležitosti poslala košickému miestnemu matičnému odboru inštrukcie pre ďalšiu vzájomnú kooperáciu a personálne prepojenie oboch inštitúcií v oblasti zjednotenia osvetovej práce: „... Je lepšie vybudovať jednu silnú organizáciu, ktorá by svoju činnosť rozprestrela na celý vidiek,“ končí direktíva.
Naliehavosť celého problému prinútila po týždni tajomníka MS Františka Heřmanského vycestovať do Košíc osobne. Návšteva bola ohlásená na 20. novembra 1920. V tento deň sa s tajomníkom MS mali stretnúť všetci matiční pracovníci z Košíc i z okolitých obcí. Cieľom bolo najmä nadviazanie priamych a bezprostredných osobných kontaktov s regionálnymi matičnými aktivistami a funkcionármi, definovanie priorít matičnej práce na juhovýchode Slovenska a konzultácie o možnostiach a perspektívach MO MS v Košiciach a okolí.
V oblasti praktickej ľudovýchovy a propagandy na východnom Slovensku sa koncom roku 1920 stalo jednou z hlavných snáh košického OOS získanie kontroly nad filmovými projekciami na mestskej a perspektívne i regionálnej úrovni. V tejto oblasti podnikla v prvej polovici decembra 1920 i patričné kroky na najvyššej krajinskej úrovni. Ešte 19. decembra 1920 podali Ministerstvu s plnou mocou pre správu Slovenska v Bratislave písomnú žiadosť o odňatie kinokoncesie Martinovi Horváthovi, ktorý mal na prevádzku tejto živnosti monopol vo všetkých troch košických mestských kinách (Korzo, Urania, Schalkház). Táto monopolná kinolicencia mala byť s okamžitou platnosťou udelená OOS pri MS v Košiciach.
Ešte v polovici novembra 1920 došlo k reorganizácii a personálnym výmenám na úrovni predsedníctva výboru košického MO MS. Novým predsedom sa stal župan Dr. Ján Ruman a podpredsedami riaditeľ košického reálneho gymnázia Karol Murgaš a riaditeľ košickej reálky Karel Hlavinka. Ďalšie funkcie v košickom matičnom výbore obsadili stredoškolskí profesori Ján Beniač (tajomník) a František Bluma (pokladník), redaktor Slovenského východu František Hromada (knihovník) a košickí stredoškolskí riaditelia Juraj Nentwich a Viktor Přerovský (revízori účtov). Počet členov reorganizovaného výboru sa zvýšil z dvadsiatich na dvadsaťtri.
■ ZÁRODKY NAPREDOVANIA
V posledných mesiacoch roku 1920 sa košický matičný odbor zameral na agitáciu v meste i na okolitom vidieku. Nábor bol zameraný na rozšírenie členskej základne a stabilizovanie matičných regionálnych organizačných štruktúr na juhovýchodnom Slovensku. Jediným začiatočným praktickým problémom v tejto oblasti bol nedostatok prihlášok a legitimácií pre nových členov. Tie po viacerých urgenciách zabezpečilo na prelome rokov 1920 – 1921 martinské matičné ústredie.
Agitácia a cielená náborová kampaň čoskoro priniesla očakávaný úspech a praktický efekt, a tak košický matičný pokladník F. Bluma mohol oznámiť martinskému ústrediu, že na rok 1921 vyplatilo členské príspevky tridsať nových členov, z ktorých bola drvivá väčšina (dvadsaťpäť) učiteľov a pedagogických pracovníkov. Po vyplatení tisíckorunového finančného príspevku sa zakladajúcim členom MS stal aj košický vrchný policajný kapitán F. Klíma.
Na takýto jednorazový prudký nárast členskej základne však, ako sa neskôr ukázalo, nebol odbor organizačne, ale najmä finančne pripravený. Tak sa ešte v posledných dňoch roku 1920 na Správu MS obrátili košickí matiční funkcionári a požiadali o priamu finančnú dotáciu: „Miestny odbor Matice slovenskej v Košiciach obracia sa na Správu Matice slovenskej s prosbou, by nám Ústredie podporu udeliť ráčilo, aby sme tomu dôležitému miestu, ktoré náš odbor tu na východe zaujíma, v každom ohľade tým dôstojnejšie a dôkladnejšie odpovedať a svojmu úkolu dostáť mohli.“
Správa MS odpovedala až v druhej polovici januára 1921. Nebolo to však pre neochotu, ignoranciu či zámerné zdržiavanie. Dôvod bol omnoho prozaickejší. Podporu musel odsúhlasiť výbor MS, ktorý zasadal až na sklonku prvej polovice januára 1921. Ten rozhodol v danej veci jednoznačne pozitívne, no zároveň pripomenul hlavný nedostatok žiadosti – absenciu konkrétneho finančného vyčíslenia potrieb košického miestneho odboru.
Prvé dva roky existencie MO MS v Košiciach položili pevné základy matičnej práce nielen na území tohto mesta, ale i celého juhovýchodného Slovenska. V prvej polovici dvadsiatych rokov minulého storočia sa tak z Košíc šíri matičná idea do ďalších miest a obcí Zemplína, Abova a Šariša. Vznikajú miestne matičné odbory v Michalovciach (november 1920), Budkovciach (december 1920), Sečovciach (február 1921), Čani (máj 1921) a v Trebišove (február 1923). V období medzi dvoma svetovými vojnami patrila Matica slovenská medzi najaktívnejšie spolky v Košiciach a jej práca a aktivity boli na dlhých šesť rokov prerušené až maďarskou okupáciou v rokoch 1938 – 1945.
Vojtech KÁRPÁTY ‒ Foto: