Finančný výbor posúdil a na prerokovanie posunul návrh štátneho rozpočtu na rok 2018. Parlament tento bod schválil do programu pravdepodobne poslednej tohtoročnej schôdze, ktorá aktuálne prebieha. Rozpočet by prísť na posúdenie v pléne NR SR na rad 6. decembra. Čo nás čaká v roku 2018? Verejné financie by sa mali spravovať ešte stále s miernym deficitom, ktorý predstavuje 0,83 percenta hrubého domáceho produktu. Výhľadovo sa má tento deficit o rok neskôr znížiť na jednu desatinu percenta HDP a v roku 2020 by sme konečne mali hospodáriť vyrovnane s rovnakými príjmami aj výdavkami. Predpokladá sa aj pozitívny vývoj štátneho dlhu – už budúci rok má klesnúť pod polovicu úrovne HDP a v roku 2020 má dosiahnuť úroveň štyridsaťpäť percent HDP.
■ PEVNÝ ZÁVÄZOK
Verejný dlh SR bol spomínaným ústavným zákonom do roku 2017 nastavený pevne na šesťdesiat percent HDP. Potom má tento strop každý rok o jeden percentuálny bod klesať až k päťdesiatim percentám. Schválená dlhová brzda má štyri úrovne a začína sa už desať percentuálnych bodov pod ultimátnym maximom. V súčasnosti teda na úrovni päťdesiatich percent HDP. Pri prekročení tejto hranice je minister financií povinný parlamentu situáciu vysvetľovať a predložiť návrhy na jej zlepšenie. Pri prekročení päťdesiatich troch percent sa už zmrazia platy vlády a musia sa prijať opatrenia na zníženie dlhu. Tretia hranica päťdesiatich siedmich percent požaduje predloženie vyrovnaného rozpočtu. Dosiahnutie úrovne šesťdesiatich percent má byť automaticky sprevádzané parlamentným hlasovaním o dôvere vláde. „Rozpočet, s ktorým prichádzam, je založený na ekonomickom raste 4,2 percenta. Môžeme hovoriť o zdravom ekonomickom raste, ktorý je založený na domácej spotrebe. Sú v ňom zahrnuté aj kľúčové investície,“ vysvetlil na rokovaní finančného výboru parlamentu minister financií Peter Kažimír. Rozpočet údajne počíta aj s prioritami, na ktorých sa dohodli koaliční partneri. Ide napríklad o zvýšenie minimálnej mzdy, podporu v dochádzaní za prácou, zvýšenie príplatkov za nočnú prácu a prácu počas víkendov a sviatkov.
■ DLH KLESÁ
Poslanci však na výbore schválili aj pozmeňujúci návrh Ladislava Kamenického (Smer-SD), ktorý vytvára možnosť prevziať rámcový úver od Európskej investičnej banky v objeme do tristo miliónov eur. „Nejde o navýšenie výdavkov. Ide len o spôsob financovania. Nemusíme sa financovať len cez Agentúru pre riadenie dlhu a likvidity na finančných trhoch, ale aj prostredníctvom EIB,“ zdôvodnil poslanec takýto návrh ministerstva financií. Ten obsahuje aj opatrenia, ktoré majú znižovať zadlženie Slovenska. Má sa to dosiahnuť najmä tlmením rastu výdavkov verejnej správy v porovnaní s nominálnym rastom hrubého domáceho produktu. Minister Peter Kažimír ubezpečil, že verejný dlh na Slovensku má klesajúcu tendenciu.
Text a foto: Štefan ZLATOŠ