Väčšina občanov Slovenska je slušná. Neslušná menšina terorizuje slušnú väčšinu. Známy fakt. Kedysi hrdelné zločiny ako podpaľačstvo, lúpežné prepadnutia, zverské znásilnenia, beštiálne vraždy sú dnes pre páchateľov akoby len skúškou drzosti, čo táto takzvaná občianska spoločnosť s diablom v ľudskej koži ďalej bude tolerovať. Vrah sa vysmieva pozostalým svojej obete do kamery a cíti sa ako víťaz.
Prvotnopospolná spoločnosť to riešila jednoducho – zákon džungle a právo silnejšieho platilo všade. Znamená to, že starí, chorí, bezvládni sú obete dravcov? Vraciame sa k tomu? Alebo tu má zločinom postihnutý občan vziať zákon do vlastných rúk a podľa starovekého Chammurapiho zákonníka uplatniť zásadu oko za oko, zub za zub?! Aby bolo jasné, k ničomu takému nevyzývame. Len sa pýtam, kam to tu speje...
Vyrastal som v prostredí, kde sa rómska komunita, hoci postupne a bolestivo, musela prispôsobiť civilizačnému tlaku. Bolo to v Bratislave na Dolných Honoch. Sídlisko bolo laboratóriom pre ďalší socialistický experiment zvaný Petržalka. Prežili sme. Aj za cenu vybitých zubov, ukradnutých bicyklov či futbalových lôpt. Keď mi Peter Rigo, kedysi najhorší žiak piatej triedy základnej školy, ku ktorému ma posadili, aby sa zlepšil, povie, že mi ďakuje, som poctený. Vraví to pri káve na trhovisku, kde predáva kvety, čo spolu s manželkou dopestuje. V živote mi vraj nezabudne, ako som ho učil matiku aj gramatiku. Vytiahne akési denné noviny a pýta sa: „Toto si videl?!“ Odpoviem, že to, čo má v ruke, neviem čítať, lebo sa mi nežiada vidieť toľko hnusu. Peter sa nevzdá a cituje:
„Útok na rodinu v Oboríne v okrese Michalovce z 2. júla mal tragickú dohru. Pavol (†31), ktorý hrdinským činom zachránil svoju dobitú sestru, v nemocnici po týždni v kóme zraneniam podľahol. Polícia vypátrala (?) päť osôb, ktoré majú útok na svedomí, a obvinila ich z prečinu výtržníctva, zo zločinov porušovania domovej slobody a z ublíženia na zdraví. Vzhľadom na okolnosti bude zrejme skutok prekvalifikovaný na zabitie. Obvinení sa neštítili vojsť do oploteného dvora, kde napadli Pavlovu sestru Miriam (35). Jedna zo žien ju bila rukami aj palicou, čím jej spôsobila zranenia, z ktorých sa musela liečiť sedem dní. Poškodenej na pomoc prišiel jej 31-ročný brat, ktorého fyzicky napadli ďalší traja obvinení. Bili ho po rukách a tele. Potom všetci vyšli z dvora na ulicu, kde 38-ročný obvinený muž udrel drevenou latou po hlave poškodeného, ktorý spadol na zem. Tam ho následne ďalší obvinený mladistvý viackrát udrel drevenou palicou. Zranenia znamenali viacnásobné zlomeniny lebky, krvácanie do mozgu a ťažký opuch. Dvojici obvinených mužov (26, 38) a dvom ženám (34, 54) za tento čin hrozí trest sedem až desať rokov, piatemu členovi skupiny, sedemnásťročnému mladíkovi, polovičný trest.“
Môj rómsky kamarát Peter Rigo zložil noviny a povedal: „To je cigánsky rasizmus voči bielym, lebo romaci zabili gadža. Pritom to boli susedia. Zas bude zle na všetkých Rómov. Potrebujeme to?!“ Isto nie. No je smutné, že nezaznelo ani jedno vyhlásenie nijakého rómskeho predstaviteľa, ktorý by verejne odsúdil taký odporný zločin.
Roman KALISKÝ-HRONSKÝ