POZNÁMKA
„Pane, prosím vás...“ Na podobné oslovenia na ulici už ani nereagujeme, zľahostajneli sme k nim. Veď keď nás pred chvíľou akísi mladíci v tmavých oblekoch presviedčali, že spoznali nový postoj k životu a natŕčali akúsi publikáciu o..., hentam za rohom sa zas dve ženy milo usmievali a bez slov ukazovali časopis a to už sme určite obišli aspoň piatich asociálov a dvoch-troch na prvý pohľad bezdomovcov, nuž nečudo, že sme stvrdli a ohluchli, oslepli.
„Som na ulici, nemám nič, pomôžte,“ spisovnou slovenčinou a s nádhernou výslovnosťou apeloval muž v starom sivom zodratom obleku. Ale čistom. Nedá sa nepostáť a nezaloviť po vreckách. To srdce nedovolí, aj keď práve pred chvíľou rozum preberal, ako vyžiť ešte týždeň-dva, kým prídu splátky ďalších faktúr.
Správa z tlače: „Slovenská ekonomika pridala do kroku. V štvrtom štvrťroku 2014 vzrástla o 2,4 percenta, čím sa potvrdil odhad Štatistického úradu z februára tohto roka. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom vzrástla o 0,6 percenta, čo je o 0,4 percentuálneho bodu rýchlejší rast, ako to bolo rok predtým. Za naším ekonomickým rastom pritom stojí domáci dopyt. Oživenia sa v minulom roku dočkal aj trh práce. Zamestnanosť vzrástla a ubudlo aj dlhodobo nezamestnaných.“
Aj predseda vlády na diskusnom klube, ktorý vždy zaujímal ekonómov, tvrdí, že „makroekonomike“ sa darí, zadlženie štátu klesá a že bude ešte lepšie, a to čoskoro. Nuž, štátu sa možno bude dariť lepšie, ale zdá sa, občanom ani tak nie. Jeho občanom. Ľuďom, ktorí ten štát tvoria, sú ním. A to je naozaj názorná ukážka súčasnej relativity. Občan je štát, štátu sa darí, malo by sa teda aj občanovi. Ibaže „mikroekonomika“ hovorí o čomsi inom.
„Môžem garantovať, že deficit pre rok 2015 bude pod tromi percentami... Máloktorá krajina dostane nárok na záporný úrok. Pokiaľ ide o dlh, tak ten bude stále klesať,“ vyhlásil predseda vlády. Výška dlhu podľa neho dosiahla vlani 53,6 percenta HDP.
Fajn, koho by to nepotešilo? Lenže v krajine s takým úspešným trendom verejného dlhu je aj iný dlh. Zadlženosť Slovákov za posledný rok rekordne narástla a vláda sa z toho podľa všetkého teší. Spotrebiteľské úvery narástli o dvadsať percent, čo je najviac spomedzi krajín eurozóny, úvery na bývanie sa zvýšili o 13,5 percenta, čo je po Belgicku dokonca najvyššie číslo v celej Európskej únii. Mimochodom, úvery, ktoré si naši občania berú od bánk pôsobiacich u nás, sú o sto percent drahšie ako úvery od tých istých bánk v zahraničí tamojším občanom. Spôsobuje to ročná priemerná miera nákladov na úver.
Minister financií (ľavicový) si pochvaľuje rast ekonomiky „ťahaný domácim dopytom“. Je však rozdiel, či rast zvyšujú nákupy ľudí financované z úspor alebo z úverov. Rast z úspor je zdravý, rast ťahaný úvermi je riskantný. Je prejavom zúfalstva z ekonomickej situácie v rodinách.
Predseda vlády na diskusnom fóre použil bonmot o tom, že „štatistiky sú ako ženské plavky – zakryjú práve to, čo nevidíme“. Asi chodí málo po uliciach.
„Nemám nič, pomôžte...“ Keby to povedal niekto na prvý pohľad nedôveryhodný, ale tieto slová vyslovil človek, ktorý kedysi určite absolvoval vyššie ako základné vzdelanie. Ktorý kedysi žil ako človek so všetkými nárokmi na predstavy o ľudskom bytí.
Asi zrejme nevie, čo je to záporný úrok, a určite sa z konštatovania, že naša krajina ho má, nemá ani dôvod tešiť. Lebo relativita nie je len teória.
Ivan BROŽÍK