Slovenskú ekonomiku nemožno vyňať z medzinárodného rámca. V tomto kalendárnom – teda v prvom roku vládnutia terajšej koaličnej vlády – prognózy základných makroekonomických ukazovateľov hovoria, že HDP bude na úrovni 3,3 percenta, nezamestnanosť pod desať percent, inflácia menšia ako pol percenta a deficit verejných financií pod dve percentá. Verejnosť má o týchto zámeroch a ich plnení priebežné informácie. Občania teraz očakávajú, ako sa tieto predsavzatia vláde podarí plniť v prostredí očakávaných politicko-ekonomických udalostí, akými sú migračná kríza, neistota v súvislosti s možným vystúpením Británie z Únie, pripravované obchodné a investičné partnerstvo medzi USA a EÚ, hospodársky vývoj v Číne a v niektorých rozvojových krajinách vyvážajúcich ropu, a tiež ako sa na celkovom vývoji odrazia menové opatrenia centrálnych bánk v oblasti manipulácie s kurzami najmä svetovo-obchodovateľných mien. A takto by sme mohli pokračovať.
■ DLHOVÁ BUBLINA
V trhovej ekonomike si väčšina účastníkov myslí, že bez dlhu nie je možná ich existencia. Dokonca sa používa prirovnanie, že dlhy sú „lubrikant“ budúcej ekonomickej aktivity. Bez dlhov si domácnosti nevedia zabezpečiť vlastné bývanie, a tak založiť rodinu, firmy naštartovať a rozširovať svoj predmet podnikania a vláda financovať spravovanie vecí verejných. A tak hovoríme o narastaní verejných a súkromných dlhov za aktívnej účasti centrálnych bank, ktoré dnes požičiavajú lacno len preto, aby sa krajiny nedostali do deflačnej hmly. O rizikách spojených s osobným bankrotom, penalizáciou, exekučným konaním, reštrukturalizáciou, firemným bankrotom či inými trvalými následkami pri nesplácaní dlhov sa vo všeobecnosti nehovorí.
■ HYPOTEKÁRNE ELDORÁDO
Za hypotekárnym eldorádom treba vidieť zvyšovanie miezd a tiež znižovanie nezamestnanosti, pokles úrokov pod dve percentá za fixačné obdobie a navyše legislatívne zmeny na prospech domácností pri predčasnom splatení úveru alebo prestupe do inej komerčnej banky za ešte nižšie úroky. Terajšia expanzívna menová politika ECB zatiaľ neprináša nárast inflácie, z čoho môžu mať domácnosti radosť, na druhej strane dochádza k rastu cien nehnuteľností, a tak je oprávnená obava, či aj u nás v budúcnosti nemôže dôjsť k cenovej bubline na trhu nehnuteľností tak ako v južných štátoch Únie.
O verejných dlhoch sa hovorí najmä v súvislosti s Gréckom, ktoré sa vzhľadom na ich podiel k HDP nemôžu nikdy splatiť. Zadlženie Slovenska je v oboch deficitných ukazovateľoch pod kritériami vstupu do eurozóny a terajšia vláda prijíma opatrenia na zlepšenie stavu najmä v zdravotníctve, doprave a informatizácii spoločnosti, na čo zriadila aj novú vládnu funkciu na úrovni podpredsedu vlády. Na znižovanie verejného dlhu bude mať vplyv aj pokles úrokov na štátne dlhopisy, v niektorých prípadoch so záporným znamienkom, ako aj možnosť podnikov kryť svoju finančnú potrebu čoraz viac emitovaním podnikových dlhopisov financovaných z peňazí ECB, bez záložných práv či zmeny akcionárskych podielov. V tejto súvislosti treba povedať, že aj napriek poklesu vkladového i úverového bankového rozpätia zisk komerčných bánk neklesá. Dochádza totiž k nárastu bankových poplatkov, čo si môžeme všimnúť pri každomesačnom bankovom výpise, ktorý väčšinu z nás skôr nezaujíma, čo je škoda.
■ POTRAVINOVÉ RIZIKÁ
Uvoľnenie úniového obchodu s mliekom, ktorého dôsledkom je terajšia mliečna kríza s následným dosahom na nižšiu produkciu mäsa, nedávne mrazy, ktoré poškodili úrodu viacerých poľnohospodárskych družstiev a producentov, a čoraz menší podiel slovenských potravín na pultoch obchodných reťazcov – to sú v súčasnosti najväčšie problémy nášho pôdohospodárstva. A to je pred nami ešte neratifikovaná najväčšia zóna voľného obchodu na svete medzi USA a EÚ, ktorú poznáme ako Transatlantické investičné a obchodné partnerstvo. Na jednej strane sa hovorí o obrovských ziskoch nadnárodných spoločností na oboch kontinentoch, na druhej strane o príleve lacných amerických modifikovaných potravín, ktoré nechceme, čo samozrejme bude znižovať zamestnanosť našich poľnohospodárov ako dôsledok zrušenia cieľ a kvót na americké dovozy. Zatiaľ sa v rámci Únie bránime dovozu menej bezpečných potravín, navyše sa nám odopiera možnosť používať niektoré špecifické označenia vín ako Tokaj, a to už nehovoriac o možnosti USA blokovať čokoľvek, čo by bolo proti záujmu amerických nadnárodných korporácií.
Pre slovenskú ekonomiku je zvlášť nebezpečné ohrozenie doteraz platných exportných úľav na európsky automobilový priemysel, ako aj zníženie právomoci regulátora európskeho trhového prostredia. Sme zásadne proti oslabeniu zdravotnej, veterinárnej a inej ochrannej politiky EÚ, ktorá by vznikla podpisom spomínanej dohody.
Ekonomickí analytici hovoria o obojstrannom prínose dohody na HDP v stovkách miliárd eur, a tak sa právom očakáva na stanovisko Európskej rady a Európskeho parlamentu, ktoré v tomto prípade musia ratifikovať aj národné parlamenty. Terajšia slovenská vláda vo svojom Programovom vyhlásení kladie dôraz na ochranu domácich spotrebiteľov, a samozrejme aj na ochranu potravinárskych produktov tak, aby prípadným podpisom dohody sa dosiahol pozitívny vplyv na slovenskú ekonomiku.
Róbert HÖLCZ