O ČOM JE REČ
Rosička a rosa kultúry i kultúrnosti
Drahoslav MACHALA
Aj vy máte dakedy pocit, že napriek tomu, že sa usilujete, že sa namáhate, že sa plne nasadzujete, sa vám skrátka nedarí? Márnosť nad márnosť a všetko je márnosť... Bývajú také dni, lenže ako to napísal veľký Ernest Hemingway vo svojej novele Starec a more, za ktorú dostal Nobelovu cenu za literatúru: „Človek nebol stvorený pre porážku. Človeka možno poraziť, ale nikdy nie zničiť.“ A čosi podobné dávno pred ním vyslovil aj
Titus Lívius výrokom: „Veritas premitur, non oprimitur – Pravdu možno potláčať, ale nie zničiť.“ To, ako s nami zaobchádzajú slovenské médiá, je hanebné. Lenže všetky manipulácie trvajú aj pôsobia len do času. Je zvláštne, ako sa chlácholia páni z Bruselu výsledkami eurovolieb, keď vo Francúzsku vyhralo protestné hnutie, ktoré si za cieľ svojho usilovania zvolilo krédo: „Viac Francúzska, menej Bruselu!“ Myslím si, že už každému mysliacemu človeku prekáža byrokratizmus Bruselu, a najmä jeho nafúkanosť, neschopnosť priblížiť sa k problémom Európanov, ale skôr ochota vydávať nezmyselné pokyny a kvóty či predpisy na zakrivenia uhoriek. Všetci, ktorí sme túžili po európanstve, videli sme nádej najmä v posolstve a sile európskej kultúry, v tom , že sa bude podporovať najmä národná kultúra. A my vidíme, ako sa jej vplyv aj poslanie systematicky ničí, ako sa nepodporuje pôvodná slovenská umelecká tvorba, literatúra, ako sa pred voľbami sľubuje, ako budeme pomáhať knižniciam, a po voľbách sa vrátime znova a znova k jedinej podpore slovenských komediantov, teda divadla ako jediného reprodukčného umenia, ktoré je v podpore od tzv. nežnej revolúcie stále na výslní. Dobrý manažér kultúry by mal vidieť, aké je dôležité podporovať najmä miestnu kultúru, to žriedlo skutočného pohybu, ktoré stojí na nadšení a iniciatíve niektorých regionálnych osobností. Chcem splniť povinnosť, ktorú pociťujem voči Detskej dychovej hudbe Rosička z Bánova, z dedinky blízko Šurian, ktorá sa pod vedením dirigenta a kapelníka Jozefa Kozára prezentovala na Slávnosti kráľa Svätopluka v marci 2014 na nádvorí Bratislavského hradu.
Riaditeľka Domu Matice slovenskej vybrala tento kolektív vďaka jeho členstvu v hudobnom odbore, ktorý pracuje pri Dome Matice slovenskej v Šuranoch od minulého roka. Mladí hudobníci vyrástli pod rukami ďalších učiteľov – Ondreja Meliška a Andreja Kozára – a ich starostlivá práca priniesla radostné výsledky. Aj keď bolo počasie na nádvorí Bratislavského hradu premenlivé a striedal sa dážď so slnečnými lúčmi, mladí muzikanti aj tak priniesli do našej slávnosti skutočnú radosť a veľkú nádej, že matičné hnutie je schopné vyprodukovať takéto nádherné umenie. Známe aj menej známe skladby vyvolali potlesk aj záujem matičiarov, ktorí prišli z Nitry a z okolia Bratislavy. Účinkovanie Rosičky bolo vyvrcholením koncertovania tejto detskej dychovky a zároveň výbornou prípravou na nahrávku prvého detského CD nosiča. Želám Rosičke veľa, veľa úspechov, aby tak potešili slovenské duše ako na nádvorí Bratislavského hradu. Myslím si, tu by sme sa mali pristaviť a dobre si spytovať svedomie, dokedy si budeme myslieť, že pestovanie kultúry bude závislé od jednotlivcov, od ich nadšenia, od toho, že budú večne zháňať peniaze a sponzorov, aby mohli deti hrať na nástrojoch, aby sa mohli stretávať, spoločne cvičiť, a potom aby zase dakto zohnal peniaze na autobus, aby sa mohli odviezť do vzdialeného mesta, kde svoje umenie budú chcieť ukázať... Máme alebo vlastne nemáme koncepciu miestnej kultúry a máme alebo nemáme v našom mladom štáte vôbec nejakú koncepciu podpory národnej kultúry. Máme dvadsaťjeden rokov svoj vlastný nezávislý štát, ale doteraz sa nijakej vláde nepodarilo predložiť do slovenského parlamentu na diskusiu problémy slovenskej kultúry. Všetko je dôležité – ekonomika, rozpočet, strojárstvo, dane, ale nikto necíti ako zaostáva duchovné rozpoloženie národa, ako sa vedome a cieľavedome nepestuje duchovná kultúra? Verím, že sa predsa len dožijem toho dňa, keď sa v slovenskom parlamente otvorí diskusia na tému: slovenská kultúra. A vzdelaní aj rozhľadení ľudia budú diskutovať o tom, ako pomôcť veľkej kultúre a vzniku špičkového slovenského umenia a ako podporiť aj malú regionálnu slovenskú kultúru, aby mohla nielen prežiť, ale najmä kvitnú a žiť.