Ružomberské mauzóleum zíva prázdnotou...

thumbnail

Ani po štvrťstoročí nepoznáme miesto posledného odpočinku Andreja Hlinku. Pred sedemdesiatimi piatimi rokmi spočinulo telo Andreja Hlinku v ružomberskom mauzóleu. Na ďalších šesť rokov sa stalo kultovým pútnickým miestom pre tisíce Slovákov. Bez stavovského, profesijného či vekového rozdielu prichádzali vzdať hold jednej z najväčších a najvýznamnejších osobností slovenských politických dejín prvej polovice minulého storočia. Pokojný odpočinok telesnej schránky Andreja Hlinku však trval iba päť krátkych rokov. Mauzóleum dnes zíva prázdnotou...

Dvadsiateho augusta v roku 1938 balzamované telesné pozostatky Andreja Hlinku pochovali na ružomberskom cintoríne. Na jeho poslednej ceste ho symbolicky vyprevádzal celý národ. Davy z Ružomberka, Likavky, Troch Sliačov, Ludrovej a ďalších okolitých obcí sa premiesili s početnými delegáciami zo všetkých kútov Slovenska. Na križovatkách a námestiach horeli grécke ohne, v oknách, na priečeliach domov a vo výkladoch obchodov umiestnili čierne zástavy. Dlhoročný Hlinkov spolupracovník a verný nasledovník Karol Sidor, hľadiac na plamene gréckych ohňov a smútočných sviec, sformuloval prorockú víziu odkazu jeho života a diela pre slovenský národ: „Svieca Hlinkovho života dohorela. Stihla však zapáliť a rozplameniť životnú túžbu v celom národe. Preto pri hrobe Andreja Hlinku uvedomme si dobre: Umrel Andrej Hlinka, ale žije slovenský národ a bude žiť naveky v spojitosti s nesmrteľným a ohnivým duchom Hlinkovým.“

■ POKOJNÝ ODPOČINOK?

Po vyše roku bolo prijaté rozhodnutie uložiť Hlinkovo telo do ružomberského mauzólea, ktoré bolo postavené a pripravené výhradne na tento cieľ. Aj v súčasnosti je zapísané do zoznamu národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. Pôvodcom idey Hlinkovho mauzólea bol krátko po jeho smrti starosta Ružomberka Anton Mederly. Stavebné práce sa uskutočnili podľa plánov architekta Jozefa Švidroňa. Miesto nebolo vybrané náhodne. Vyjadrovalo priamu spätosť s osobou zosnulého otca národa k miestu jeho pôsobenia. Genius loci tým bol ešte viac znásobený a naplnený. Predsedníctvo slovenskej vlády rozhodlo 11. októbra 1939 o dátume slávnostného uloženia Hlinkových telesných ostatkov na 30. a 31. október 1939. Urobilo tak s prihliadnutím na inú významnú udalosť celoštátneho i medzinárodného významu, ktorou sa stala voľba prvého slovenského prezidenta 26. októbra 1939. Práve aktívna účasť prezidenta SR na Hlinkových oslavách v Ružomberku mala byť demonštratívnym vyjadrením ideovej a politickej kontinuity vládnej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany s odkazom života a diela jej zakladateľa a vodcu.

Koniarek_Semanco SE_J. koniarek - HlinkaPrezident republiky Dr. Jozef Tiso v úvode svojho prvého posolstva k národu, prednesenom na slávnostnom zasadnutí Snemu SR druhý deň ružomberských Hlinkových osláv, s neskrývaným pátosom a dojatím v hlase pripomenul dôvody uloženia Hlinkovho tela do osobitného mauzólea: „Po rušnej životnej púti prichádza Andrej Hlinka konečne k definitívnemu odpočinku. Nikdy nebol ani všedným, ale ani priemerným človekom a Slovákom, že by sa malo nad ním uplatniť obvyklé pravidlo, že sychravá zem ho pohltne v obyčajnom objatí. Slovenský kameň bude nosiť v lone svojom tvrdého bojovníka za práva Slovákov a úslnie nadzemského odpočinku mu bude údelom, aby svetlom svojho životného príkladu svietil nám i budúcim pokoleniam slovenským. Sarkofág zvečnelého nášho vodcu má byť a zostať občerstvujúcim pútnickým miestom celého slovenského národa.“

■ HOLD NÁRODA  

Program ružomberských Hlinkových osláv sa začal 30. októbra 1939 o 9. hodine zádušnou svätou omšou v miestnom jezuitskom kostole. Vládu na nej zastupoval minister dopravy a verejných prác Július Stano a prítomní boli aj viacerí poslanci. Aj keď oficiálne spravodajstvo informovalo o účasti slovenského vyslanca pri Vatikáne K. Sidora, ten pre chorobu ostal v jedálni ružomberského jezuitského kláštora. Omšu celebroval spišský biskup Ján Vojtaššák. Po jej skončení sa sprievod pod znamením kríža, sprevádzaný čestnými oddielmi armády, polovojenskými a mládežníckymi formáciami, odobral na ružomberský mestský cintorín. Za zvukov štátnej hymny zdvihla krojovaná skupina mužov z Gombáša (dnes Hubová)  truhlu s Hlinkovým telom a uložila na ozdobený pohrebný voz. Sprievod sa pohol smerom k nádvoriu ružomberského farského kostola. Za hlaholu zvonov, ktoré sa rozozvučali presne o 10.30 hodine nielen v Ružomberku, ale i po celom Slovensku, vinul sa v tichosti a bez pohrebnej hudby. Na námestí truhlu vystavili na katafalk ozdobený národnými farbami. Potom ju uložili vo farskom kostole až do nasledujúceho dňa. Hold národa trval až do skorých ranných hodín. Jeden z účastníkov o tom vydal svedectvo: „Prúdy ľudu nemajú konca. Každý aspoň na malú chvíľočku sa zastaví pred katafalkom a vzdáva svoj hold. Vidíme tu ľudí z každého kúta Slovenska. Niet vari ani jedinej dediny slovenskej, z ktorej by sem neprišli.“

V tom čase sa už začali v Ružomberku ďalšie sprievodné podujatia. Okresné zastupiteľstvo v Ružomberku na svojom slávnostnom zasadnutí odsúhlasilo príspevok vo výške stotridsaťtisíc Ks na zlatý poklad Slovenskej republiky a ďalších stopäťdesiattisíc Ks na elektrifikáciu obce Tri Sliače. V popoludňajších hodinách sa uskutočnilo stretnutie slovenských dobrovoľníkov z rokov 1918 – 1919. O štvrtej hodine popoludní na rohu ružomberskej fary odhalili pamätnú bustu Andreja Hlinku a po polhodine vysvätil biskup J. Vojtaššák priestory Hlinkovho mauzólea.

■ HLINKA V MAUZÓLEU

Nasledujúce ráno krátko pred ôsmou hodinou prišla do Ružomberka slovenská vláda a presne o ôsmej hodine i vlak s prezidentom republiky, ktorý v sprievode zástupcov armády, úradov a diplomatického zboru, nadšene pozdravovaný tisícovými zástupmi, prišiel na námestie pred farským kostolom, kde ho privítal miestny ružomberský farár a poslanec Dr. Ján Ferenčík. Za prítomnosti prezidenta republiky a domácich a zahraničných hostí truhlu s telom A. Hlinku preniesli z katafalku pred vchod mauzólea. O jedenástej hodine sa v slávnostne vyzdobených priestoroch dvorany ružomberského Kultúrneho domu začalo zasadnutie Snemu SR, na ktorom prezident republiky predniesol svoj prvý oficiálny prejav – posolstvo k národu. O druhej hodine popoludní nastúpili čestnú stráž armádne a gardistické vybrané oddiely na námestí i pred mauzóleom a po ich prehliadke prezidentom republiky sa začal hlavný obrad  uloženia A. Hlinku do mauzólea. Po staroslovanskom Otčenáši sa začali cirkevné obrady, ktoré viedol za asistencie ružomberského farára J. Ferenčíka a ďalších kňazov biskup J. Vojtaššák. Prítomní boli i biskupi J. Čársky, M. Buzalka a A. Škrábik. Cirkevné obrady sa skončili krátko po 15. hodine  a krojovaná skupina mužov preniesla za zvuku štátnej hymny truhlu s telom A. Hlinku do mauzólea. Počas jej umiestňovania zaznelo dvadsaťjeden delových sálv. K Hlinkovmu hrobu položili vence zástupcovia HSĽS (generálny tajomník J. Kirschbaum), armády, poslaneckého klubu, miest (okrem iných aj z Maďarmi okupovaných Košíc), korporácií a spolkov, štátnych inštitúcií a úradov. Všetci verili, že Hlinka spočinul k večnému, no v skutočnosti iba vyše čosi päťročnému odpočinku. Osobitná delegácia položila tiež vence k hrobu černovských martýrov.

O 17. hodine boli ružomberské slávnosti oficiálne ukončené a prezident republiky sa s ostatnými politickými a štátnymi reprezentantmi vrátil späť do Bratislavy.

Koncom druhej svetovej vojny boli ostatky A. Hlinku z Ružomberka odvezené a dodnes sa nachádzajú na neznámom mieste. Dúfajme, že sa slovenský národ raz dočká ich návratu na miesto, kde právom patria – do mauzólea, ktoré bolo postavené na oslavu najvýznamnejšieho bojovníka za práva Slovákov.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.