Lukáš MACHALA, činovník SZĽH, o dianí medzi mantinelmi aj mimo nich. Lukáš MACHALA je nový člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja. Dlhodobo pracuje pre hokejovú mládež v Bratislave-Petržalke, kde sa rozhodujúcim spôsobom zaslúžil o vznik nového hokejového klubu i štadióna. Na búrlivom vlaňajšom kongrese, ktorý ho katapultoval do najvyšších riadiacich funkcii zväzu, sa postavil za jeho doterajšie vedenie. Pred blížiacim sa vrcholom hokejovej sezóny sme boli zvedaví na jeho postoje a názory, ako dostať náš populárny šport zo závozu.
- Slovenský hokej je evidentne v kríze, o čom svedčia výsledky nášho seniorského A-mužstva na ostatných MS i na prípravných turnajoch. Kde je príčina?
Seniorská reprezentácia potrebuje generačnú výmenu. Svetový hokej dnes hrajú vo výberoch iných štátov hokejisti s vekovým priemerom dvadsaťtri rokov, u nás to je za posledné sezóny priemer dvadsaťosem rokov. V národnom výbere chýba väčšia konkurencia. Príliš sa spoliehame na hráčov zo zahraničných súťaží, že urobia na majstrovstvách sveta nejaký zázrak. Tiež mám dlhší čas pocit, že nie všetci hráči nominovaní do seniorskej reprezentácie odvádzajú v národnom drese stopercentný výkon. Bol som na mnohých vrcholných podujatiach a sledoval som pozorne našich hráčov nielen počas zápasov, ale aj mimo nich. Niektorí akoby prišli len z povinnosti, aby si zlepšili postavenie v hokejom bodovaní a aby ich agenti mohli umiestniť do lepšej súťaže s výhodnejšou zmluvou. Rozumiem tomu, že je to ich chlebík, ale s národným dresom sa nekalkuluje! Je to svätá česť a povinnosť každého slovenského hokejistu!
Druhá strana mince je systematická práca na zlepšení slovenskej extraligy, aby dodávala do reprezentácie nových kvalitných hráčov. Tým prispeje k vytvoreniu širšieho reprezentačného výberu. Zdeno Cíger ako nový tréner ide podľa mňa dobrou cestou. Vyberá perspektívnych hráčov najmä zo slovenskej a z českej extraligy a nebojí sa nominovať úplných nováčikov. Je zásadový a jeho koncepcia zohľadňuje prvky moderného hokeja s typicky slovenskou hokejovou mentalitou. Mne sa jeho práca páči a držím mu palce!
- Popri slabších výsledkoch slovenskému hokeju nepomáhal ani spor medzi terajšími predstaviteľmi SZĽH a vyše pol stovkou popredných hráčov pod vedením Michala Handzuša. Aktuálnou dohodou sa pravdepodobne zažehnal bojkot reprezentácie najlepšími hráčmi. Ako to vidíte vy, prečo až takéto nezhody?
Úprimne povedané, nerozumiem tejto kampani od začiatku. Neviem, prečo sa nespokojní hráči neozvali povedzme už po zbabraných domácich majstrovstvách sveta v roku 2011. Vtedy bol podľa mňa väčší dôvod na kritiku. Ale to by si museli vstúpiť do svedomia aj oni... Mnohí zo štrajkujúcich hráčov sú na sklonku kariéry. Zrejme sa chcú niekde zaradiť v rámci hokejového hnutia a iný spôsob nenašli. Osobne mi je veľmi ľúto, že sa hokej a najmä štátna reprezentácia stali rukojemníkmi v tejto kauze. Na nezhody sa však treba opýtať konkrétne päťdesiatky hráčov a na druhej strane aj prezidenta zväzu Igora Nemečka. Ako funkcionár zväzu som prišiel pomôcť slovenskému hokeju bez prepojenia na jednu či druhú stranu. Pre mňa je dôležitý slovenský hokej, nie tento spor.
- Ako vníma problémy v slovenskom seniorskom hokeji naša hokejová mládež? Pracujete s deťmi, zaujíma ich to alebo je pre nich hra to najdôležitejšie?
Mladí slovenskí hokejisti majú plagáty štrajkujúcich hráčov vylepené doma vo svojich izbách a berú ich ako svoje hokejové vzory. Môžem na sto percent hovoriť len za našich mladých hráčov z Petržalky. U nás samotný štrajk ani spory so zväzom „mládežníci“ nijako osobitne neprežívajú. Zaujímajú sa najmä o svoj hokejový rast a o reprezentáciu svojho klubu v žiackych a mládežníckych súťažiach. A to je podľa mňa v poriadku.
- Ako vidíte budúcnosť slovenského hokeja?
Slovenský hokej je na rázcestí. Buď dostane nový impulz a vráti sa do užšej svetovej špičky – teda do tzv. silnej sedmičky, alebo padne ešte hlbšie a bude stagnovať. Osobne som optimista, aj keď s veľmi realistickým pohľadom. V najbližších mesiacoch bude všetko závisieť najmä od vôle členov zväzu – teda samotných hokejových klubov a ich predstaviteľov, akou cestou sa chcú vybrať...
V slovenskom hokeji pracuje veľa šikovných a oddaných ľudí. V hokejovom hnutí však cítim akýsi syndróm vyhorenia. Chýba mi tu iskra, ktorá by znovu naštartovala náš hokej. Spory a mocenské boje nám určite nepomáhajú. Verím, že novým impulzom bude schválený zákon o športe. Na základe neho musíme v hokeji poupratovať, a možno po dvadsiatich rokoch nastal čas aj na väčšie reformy. S kolegami pracujem na znení nových predpisov SZĽH – chceme zmeniť stanovy, súťažný poriadok, registračný poriadok, disciplinárny poriadok a množstvo hokejových smerníc. Tu vidím spoločenskú a najmä odbornú platformu na začiatok pozitívnych zmien. Musia ju však chcieť najmä kluby, nasilu hokejové prostredie na Slovensku zlepšovať nebudeme...
- Ste členom výkonného výboru. Stojíte za súčasným vedením SZĽH. Prečo?
Áno, podporujem súčasné vedenie. Prezident aj výkonný výbor boli regulárne zvolení členmi SZĽH na riadnom kongrese podľa platných stanov. To, že sme hlasovali podľa dvadsať rokov platných stanov, nie je porušením zákona. To, že porazený kandidát nebol s voľbou spokojný, nie je tiež porušenie zákona. Odvolávať sa na etiku a morálku by sa však nespokojní hráči nemali. Kde sa naučili hrať hokej? Kto im ich hokejovú kariéru umožnil? Nebol to náhodou zväz aj pod vedením pána Nemečka, za ktorého vedenia sa títo hráči nespočetnekrát zúčastňovali na reprezentačných akciách? Na základe účinkovania v reprezentácii následne získavali zaujímavé zahraničné kontrakty. Skutočnosť nie je čierno-biela, len to som chcel poznamenať.
- Veľa sa hovorí o peniazoch v športe. Ste funkcionár profesionál. Aký je váš príjem? Aký je príjem ostatných profesionálnych pracovníkov – predsedu SZĽH, riaditeľa Pro-Hokeja a ďalších? Ako vnímate fakt, že predstavitelia slovenského športu – úradníci, tréneri jednotlivých asociácií, najmä však v hokeji a vo futbale, sú nadštandarde platení? Možno dostávajú aj dvadsaťkrát viac, ako je slovenský platový priemer...
Vo Výkonnom výbore SZĽH pracujem zadarmo. Je to čestná funkcia. Odmenu dostanem ako predseda odborných komisií (Legislatívna, Prevod súťažných licencií), ale to sú symbolické sumy, rádovo niekoľko sto eur za rok. Platové pomery prezidenta zväzu presne nepoznám, ale je to o niečo málo vyššie ako priemerný plat v strednom manažmente. Samotní zamestnanci SZĽH majú platy štandardné ako väčšina zamestnancov na Slovensku, nijaké super platy tam nehľadajte, skôr naopak! Aj preto si ich prácu veľmi vážim, keďže peniazmi sa ich aktivita vyvážiť nedá! Čo sa týka spoločnosti Pro-Hokej, a. s., tam viem len o platových pomeroch riaditeľa z médií – čo by som nechcel komentovať. Na Slovensku je niekoľko vyvolených klubov a ich funkcionárov a trénerov, ktorí v porovnaní s ostatnými zarábajú naozaj vysoké sumy. Nie je ich však veľa. V slovenskom športe je zle nastavený tok peňazí, rovnako ako v slovenskej kultúre či v iných segmentoch spoločnosti. Treba rázne a odvážne zmeniť princípy fungovania financovania športu, otvoriť ho väčšej kontrole a nastaviť podporu spravodlivejšie, nielen pre vyvolených.
Zhováral sa Maroš SMOLEC – Foto: archív (lm)