Sankčný tlak na Minsk sa stupňuje

thumbnail

Európska únia uplatňuje proti Bielorusku politiku dvojakých štandardov. Európska únia koncom júna uvalila ďalšie sankcie na bieloruský režim Alexandra Lukašenka. Má to byť odpoveď na zatknutie Romana Protaseviča a jeho priateľky Sofie Sapegovej, ale aj dôsledok prezidentských volieb a následné potlačenie protestov, ktoré kolektívny Západ považuje za nelegitímne. Rada Európskej únie rozhodla o uložení už štvrtého balíka reštriktívnych opatrení proti sedemdesiatim ôsmim bieloruským občanom a ôsmim subjektom. Ako sa tvrdí vo vestníku EÚ: „Toto rozhodnutie bolo prijaté vzhľadom na vyhrotenie závažného porušovania ľudských práv v Bielorusku a násilné represie voči občianskej spoločnosti, demokratickej opozícii a novinárom.“ Sedem fyzických osôb a jeden subjekt, na ktoré sa vzťahujú nové reštriktívne opatrenia, uviedli na sankčný zoznam v súvislosti s vynúteným pristátím lietadla spoločnosti Ryanair 23. mája 2021 v bieloruskom Minsku a so zadržaním novinára a aktivistu Romana Protaseviča a Sofie Sapegovej bieloruskými úradmi. Terčom opatrení je aj niekoľko prominentných podnikateľov, ktorí podporujú Lukašenkov režim, ako aj viacero sudcov, prokurátorov, členov Snemovne reprezentantov Národného zhromaždenia Bieloruska, vysokých štátnych úradníkov, prorežimných novinárov či predstaviteľov univerzít.

REŠTRIKTÍVNE OPATRENIA

Sankcie EÚ proti Bielorusku sa teraz vzťahujú dovedna na stošesťdesiatšesť osôb a pätnásť subjektov. Pre označené osoby a subjekty platí zmrazenie aktív a občania a spoločnosti EÚ nesmú osobám a subjektom na zozname sprístupňovať finančné prostriedky. Na fyzické osoby sa tiež vzťahuje zákaz cestovania, ktorý im bráni vo vstupe na územie EÚ alebo prechode cez toto územie. Rada sa už 4. júna rozhodla zakázať bieloruským dopravcom každého druhu prelet nad vzdušným priestorom EÚ a prístup na letiská členských krajín. Sankcie tiež postihujú celé sektory tamojšej ekonomiky. Zameriavajú sa na hlavné zdroje príjmov režimu, ako je vývoz potašových hnojív – ich hlavný exportný produkt, a postihujú aj tabakový priemysel, ropné produkty a finančný sektor. K iniciatíve Európskej únie sa následne pridali aj Spojené štáty americké, Veľká Británia a Kanada. Ich postihy rovnako mieria na blízkych spolupracovníkov bieloruského prezidenta. Bielorusko slovami ministerstva zahraničných vecí tvrdí, že sankcie hraničia s vyhlásením ekonomickej vojny. Vyhlásilo tiež, že bude nútené prijať recipročné opatrenia, ktoré by mohli neblaho zasiahnuť občanov a podniky v EÚ.

POKRYTECKÝ POSTOJ

Zo strany Európskej únie ide značne o nedôveryhodný, pokrytecký postoj. Ten je len ďalším pokračovaním politiky dvojakých štandardov, čo sa Západu v konfrontácii s geopolitickými rivalmi v budúcnosti môže veľmi vypomstiť. Príkladov by sa našlo mnoho len v tomto roku. Dlhoočakávaná správa amerických tajných služieb z februára uzatvára, že samotný saudskoarabský korunný princ Mohammed bin Salmán schválil operáciu v tureckom Istanbule s cieľom zajať alebo zabiť saudského novinára a disidenta Džamála Chášukdžího. Na strane tri v odtajnenej správe sa okrem iného píše: „Korunný princ podporoval použitie násilných akcií na umlčanie disidentov v zahraničí vrátane Chášukdžího.“ Turecká generálna prokuratúra podala na začiatku júna revidovaný podnet na ústavný súd na zákaz HDP ‒ prokurdskej tureckej strany, druhej najväčšej opozičnej strany v tureckom parlamente. Okrem trvalého zákazu strany požaduje štátne zastupiteľstvo i zákaz politickej činnosti zhruba pre päťsto ľudí. Od pokusu o štátny prevrat a zvrhnutie Erdoganovho režimu v roku 2016 bolo uväznených tisíce reálnych či domnelých Gülenových podporovateľov. Podľa Štokholmského centra pre slobodu (VVP), ktoré založili tureckí novinári vo švédskej metropole, bolo na konci minulého roka za mrežami stosedemdesiatštyri novinárov a na ďalších bol vydaný zatykač a sú na úteku. Od roka 2015 turecký režim zhabal či zavrel dve stovky médií. A v týchto prípadoch Európska únia sa k nijakým závažným sankčným prostriedkom neodhodlala. Aby sme po príklady nechodili ďaleko, stačí pripomenúť z minulých rokov hrubé zásahy polície vo Francúzsku pri protestoch žltých viest či pri potláčaní emancipačných snách Kataláncov, ktorých predstavitelia sú tiež väznení. Netreba zabúdať ani na najznámejšieho politického väzňa Západu Juliana Assangea, ktorému hrozí v USA väzenie až na stosedemdesiatpäť rokov za odhalenie nepríjemnej pravdy o zločinoch v Iraku, Afganistane či vyzradenie diplomatických depeší. V roku 2013 donútili pristáť lietadlo vtedajšieho bolívijského prezidenta Eva Moralesa vo Viedni pre podozrenie, že na jeho palube by mohol byť Edward Snowden, a to pod hrozbou použitia sily pri súčasnom zatvorení všetkých vzdušných koridorov na príkaz USA. CIA následne prehľadala prezidentské lietadlo!

DVOJAKÝ METER

Zoznam prípadov uplatňovania dvojakého metra by bol prekvapujúco dlhý. Neúprimná zásadovosť Európskej únie (po „demokratizácii“ by nasledoval výpredaj bieloruskej ekonomiky západnému kapitálu, tak ako to zažil celý východný blok, a nasunutie infraštruktúry NATO bližšie k Rusku) v prípade Bieloruska v konečnom dôsledku vyznie kontraproduktívne a spôsobí len ďalšie zblíženie Lukašenkovho režimu s Ruskou federáciou. Snaha o zmenu režimu je dlhodobá, Alexander Lukašenko je na sankčnom zozname nariadením Rady Európskej únie už od 18. mája 2006. Zatknutie Romana Protaseviča, zakladateľa Telegram-kanálu „NEXTA“, je len ďalší dôvod na pritvrdenie proti nepoddajnému režimu. Dvadsiateho tretieho mája počas letu z Atén do Vilniusu bolo lietadlo spoločnosti Ryanair pre falošnú bombovú hrozbu prinútené pristáť v bieloruskej metropole Minsk. Protasevič po zatknutí prezradil ľudí, ktorí vstúpili do tajného telegramového chatu a koordinovali protesty v Minsku po posledných prezidentských voľbách. Podľa Protaseviča v tomto chate robili hlavné rozhodnutia o tom, kde sa uskutoční ďalšia akcia, aký druh informačnej agendy by mali viesť. Na otázku, či za ústredím stáli špeciálne služby, odpovedal kladne. Západ jeho priznanie odmieta ako vynútené psychickým a fyzickým nátlakom. Jeho bezproblémovú spoluprácu môže vysvetľovať verzia, podľa ktorej bol predhodený úradom vlastnými kolegami, strach z dlhodobého trestu alebo z vydania na Donbas, kde sa zúčastnil na trestnej výprave s neonacistickým práporom Azov. Pravdu sa v dohľadnom čase dozvieme, aj keď, bohužiaľ, nie z liberálnych médií. Veľa napovedal aj Lukašenkov prejav v Brestskej pevnosti pri príležitosti osemdesiateho výročia začiatku nemeckého blitzkriegu a plánu Barbarossa...

 

Radoslav ŽGRADA - Foto: ZATL

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.