Dôvera k politikom neustále klesá. Problém sa netýka len Slovenska, ale aj iných štátov. Na neutešený stav poukázala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vo svojej nedávnej štúdii o príjmových rozdieloch medzi bohatými a chudobnými. Najmä chorá polarizácia bohatstva môže za súčasnú zlú situáciu. Aj (ne)účasť Slovákov pri volebných urnách je jasným zrkadlom.
Jasné zrkadlo
Voliči si často spájajú pôsobenie politikov so zodpovednosťou za svoju finančnú situáciu. „Ak existuje dlhodobá ekonomická kríza, akej sme teraz svedkami, tak z tohto stavu prirodzene vinia politikov, ktorí im často sľubujú blahobyt a stabilitu, keďže tým obhajujú svoje zásahy do ekonomiky a života ľudí,“ povedal analytik Ivan Reguli. Pod sľubmi má na mysli aj rétoriku o sociálnej spravodlivosti a rovnosti, ktorú občania od politikov počujú, ale výsledky nevidia v praxi. Rastúca nedôvera súvisí aj s korupčnými kauzami, ktoré veľa ľudí vníma ako príčinu bohatnutia vyšších vrstiev. „Osobné prepojenia medzi ekonomickými skupinami a politikmi sú vnímané veľmi citlivo. To sú podľa mňa hlavné dôvody, pre ktoré si ľudia tieto dve veci spájajú,“ dodal Reguli.
Politológ Martin Klus vidí stratu dôvery k politickým riešeniam vecí v nenapĺňaní sľubov volenými zástupcami. Podľa neho môžu prispievať k nedobrému stavu dôvery voči politikom aj médiá. „Tie totiž, pochopiteľne, informujú o negatívnych javoch, medzi ktoré patrí okrem iného aj korupcia, klientelizmus či nepotizmus, čím často navodzujú dojem univerzálnosti týchto problémov v politike bez ohľadu na osobu, stranu či politickú funkciu...“
Spisovateľ Ľuboš Blaha k tomu uvádza: „Médiá zohrávajú v modernom svete podobnú úlohu, akú mala kedysi cirkev, rodina, škola či iné socializačné ustanovizne. Čím viac sa život človeka individualizuje a odcudzuje, tým viac nad ním v procese socializácie získavajú moc neosobné masmédiá, ktoré mu sprostredkúvajú, čo by si mal myslieť, čo by ho malo zaujímať. Väčšina ľudí tomuto obrazu nekriticky podľahne a prijíma ho bez akejkoľvek reflexie. Ak sa v médiách – či už je to v amerických filmoch, sitkomoch, v správach, komentároch alebo v televíznych diskusiách – možno stokrát denne podprahovo zopakuje, že by sme mali myslieť predovšetkým na seba a naším hlavným cieľom by malo byť zbohatnúť, vybudovať si kariéru a bezbreho konzumovať, väčšina ľudí to vníma ako fakt, ako pravdu, ako niečo samozrejmé. Médiá vytvorili vlastný svet, akýsi matrix, v ktorom umelo udržujú myslenie ľudí.“
Stúpanie nedôvery k politikom by sa vraj dalo zastaviť kontrolou plnenia predvolebných sľubov. To znamená, že politici by mali pravidelne skladať občanom účty pri snahe o znovuzískanie mandátov vo voľbách. „Skutočné vyvodenie politickej, ale aj trestnoprávnej zodpovednosti voči konkrétnym politikom by mohlo opätovne priniesť dôveru v politiku a politikov aspoň u časti verejnosti,“ dodal politológ Klus. V súčinnosti s tým je nutná aj zmena volebného, a teda celého politického systému priamej občianskej demokracie, do ktorej treba vniesť podstatne viac osobnej zodpovednosti, transparentnosti a otvorenej komunikácie s občanmi.
Robert LANDIS