Seriál prezidentkiných faux pas

thumbnail

Stalo sa už „tradíciou“, že odovzdávanie štátnych vyznamenaní pri príležitosti Dňa vzniku Slovenskej republiky sprevádza séria pochybení. Túto „nešťastnú tradíciu“ zaviedol prezident Kiska, keď, iste vďaka svojim poradcom, pravidelne a systematicky odmeňoval ľudí, ktorí boli v prvej línii kritikov samostatného Slovenska, nikdy ho nechceli a veľmi dlho, možno nikdy ho neprijmú či neprijali.

Ak si niekto myslel, že so zmenou  v prezidentskom paláci nastane aj zmena vo výbere, respektíve v parametroch,  podľa ktorých budú laureáti vyberaní, tak sa veľmi mýlil.  Okrem tradičných mien, ktoré síce širšia verejnosť nepozná, ale v oblasti vedy, pedagogiky či iných oblastí života dosiahli významné úspechy, býva už pravidelným zvykom, že sú oceňovaní aj poslední preživší odbojári. Tak sa tomu stalo aj teraz. Trocha prekvapujúco vysoké štátne vyznamenanie dostala aj Milada Horáková, česká antikomunistická politička, ktorá bola v povestných päťdesiatych rokoch odsúdená na smrť. Milada Horáková síce žiadnu významnú väzbu na Slovensko nemala, ale povedzme, že bola martýrkou  demokracie a v tom čase sme boli v spoločnom štáte, takže prečo nie?

V súvislosti s tridsiatym výročím nežnej revolúcie sa priam očakávalo, že sa laureátkou stane nejaká predstaviteľka vtedajšieho študentského hnutia. A naozaj. „Karta“ v tomto prípade padla na Zuzanu Mistríkovú, jednu zo skupiny študentských vodcov Novembra 1989, ktorá navyše  v rokoch 1990 ‒ 1992 pôsobila  aj ako poslankyňa Slovenskej národnej rady za Verejnosť proti násiliu. Ako relatívne málo kontroverzné ešte môžeme pokladať ocenenie iste talentovaného fotografa a reportéra týždenníka .týždeň Andreja Bána. Hríbov časopis .týždeň je všetko možné len nie objektívnym a nestranným periodikom. V prezidentskej kampani nepokryte stranil Zuzane Čaputovej, čo samo osebe vyvoláva dojem jasného konfliktu záujmov, ktorý bol zmiernený len tým, že ocenenie nedostal extrémne kontroverzný šéfredaktor tohto periodika Štefan Hríb, ale len jeho umiernenejší kolega.

Ocenenie Petra Zajaca bolo skutočne úplne vedľa. Peter Zajac bol vždy v prvej línii agresívnych čechoslovakistov a unitaristov. Zúrivo a zúfalo bojoval proti vzniku  samostatnej Slovenskej republiky, dlho ju odmietal a pravdepodobne ju ani nikdy vnútorne neprijal. Jeho ocenenie  Radom „nacionalistu, antisemitu“ Ľudovíta Štúra  je tak zároveň obojstranne paradoxné. Paradoxné je, že toto vyznamenanie sa nepáčilo ani Igorovi Matovičovi, ktorý nazval Petra Zajaca „kukuričným revolucionárom“ najmä preto, že jeho liebling Domovník B(udaj), prípadne jeho súpútnik Milan Kňažko takéto vyznamenanie doteraz nedostali.

No a nakoniec sa pristavme pri najväčšej absurdite celého aktu vyznamenávania „pseudo“ osobností. Jednoznačným víťazom v tejto fraške je ocenenie Františka Mikloška ‒ tiež Radom Ľudovíta Štúra. František Mikloško je totiž „hrdým“ nositeľom Pamätnej medaily Jánosa Esterházyho, popredného maďarského iredentistu, človeka, ktorý celý svoj politický život zasvätil iredente, revízii Trianonu a ktorý po zásluhe skončil ako vojnový zločinec a za  svoje vojnové zločiny bol právoplatne odsúdený na doživotie. No a vďaka Zuzane Čaputovej bude mať tento človek naraz Pamätnú medailu Jánosa Esterházyho i Rad Ľudovíta Štúra. Tomu sa hovorí dokonalá fraška. Ale, nakoniec, poznajúc mentálny svet poradcov pani prezidentky sa to asi aj celkom dalo očakávať. Uvidíme teda, čo nám jej ekipa pripraví na budúci rok.

Roman MICHELKO

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.