POZNÁMKA
Roman KALISKÝ-HRONSKÝ
Približne pred štvrťstoročím sa zo slovenských základných škôl zo systému vzdelávania začali najprv vytrácať rôzne formy polyfunkčnej výučby, napríklad práca s drevom, kovom či pestovateľské práce. Zanikli tak princípy učenia praktických zručností vo všeobecnom vzdelávaní a pokračovalo to potom aj v zániku učebných odborov pre stredoškolsky vzdelaných technikov v zrušených strojárskych a stavebných podnikoch. V stredoškolskom aj vysokoškolskom vzdelávaní sa v súčasnosti uprednostňujú humanitné smery ako marketing, manažment, obchodovanie a iné nevýrobné odbory.
„Takto sme si v niekoľkých generáciách sami zlikvidovali záujem o výrobné odvetvia. Naše školstvo za posledné dve desaťročia vyprodukovalo množstvo neupotrebiteľných politológov, sociológov, environmentalistov, ekonómov, rôznych manažérov a analytikov na všetko možné,“ upozorňuje prezident Slovenskej asociácie stavebných dozorov a odborne spôsobilých osôb Ivan Pauer. V slovenskom stavebníctve akútne chýba celé spektrum remeselníkov ako sú klampiari, tesári, kúrenári či murári. Naopak, slovenskí remeselníci sa úspešne uplatňujú v riadiacich a kontrolných funkciách na stavbách v zahraničí. Doma však chýbajú.
Prečo sa Slovensko zaradilo aktuálne na prvú priečku z pohľadu nezamestnanosti v skupine krajín Vyšehradskej štvorky a v rámci EÚ tiež patríme k štátom s najvyššou nezamestnanosťou? Okrem iného aj preto, lebo nemáme dostatok ľudí, ktorí by boli nielen schopní, ale aj ochotní pracovať s potrebnou kvalifikáciou za nízke platy na miestach, ktoré sú k dispozícii. Šikovným patrí svet a doma ich potom niet, idú zarábať za hranice. Nezakrývajme si oči pred faktom, že mnoho našincov je v rámci Európy v pozícii ekonomických migrantov. Chcú sa mať lepšie, ako by sa mali, keby ostali doma. Na rozdiel od ekonomických migrantov či skôr imigrantov z arabských krajín, Slováci idú von pracovať, zarábať, šetriť a zväčša aj podporovať svojich príbuzných, ktorí ostali doma. V rámci EÚ máme voľný pohyb pracovnej sily a slobodu pohybu.
Lenže aj pracovný trh sa v celej Európe následkom trvalej krízy zmenil najmä z hľadiska výšky zárobkov. V Česku sú ešte stále najvyššie zárobky spomedzi krajín Vyšehradskej skupiny. V priemere je to 726 eur v čistom mesačne. Približne o 60 eur menej zarobil vlani priemerne zarábajúci Slovák, keď čistá mzda bola oficiálne 665 eur. Nasledujú Poliaci s priemernou čistou mzdou vo výške 634 eur mesačne. Zaostávajú Maďari, ktorých priemerná čistá mzda vlani dosiahla len 532 eur.
Vlani slovenská ekonomika medziročne reálne vzrástla o 2,4 percentá a ďalšie zrýchlenie očakávajú analytici v tomto roku. Tempo rastu nášho HDP by mohlo prekročiť úroveň troch percent. Minulý rok náš rast nepatril k najrýchlejším vo Vyšehradskej štvorke. Predbehlo nás Maďarsko aj Poľsko, Česko za nami o niečo zaostalo. Štatistický priemer však v reálnom živote neznamená pravdivé informácie o tom, z čoho si má náš pracujúci človek zabezpečiť slušný život. Aj preto naši ľudia chodia pracovať za hranice Slovenska, hoci by možno radšej pracovali a pritom aj slušne zarábali doma...