Škola veľká a početná ako mesto

thumbnail

Najstaršia slovenská vysoká škola ‒ UK Bratislava si pripomína deväťdesiatpäťku

Aj keď má slovenské vysoké školstvo úctyhodných päťstopäťdesiat rokov, Univerzita Komenského Bratislava, v ktorej sa začalo prednášať v septembri 1919, bola prvou vysokou školou, kde študenti skladali skúšky po slovensky. Sprvu sa to nedalo povedať o prednáškach ‒ väčšina profesorov bola z pražskej Karlovej univerzity. Rýchlo však za katedry prichádzali mladí Slováci, absolventi univerzít v Prahe, Budapešti, vo Viedni, v Jene, Halle, Goettingene..., kde sa už najmenej jedno storočie vzdelávala mladá slovenská inteligencia.

Jubileum najväčšej a najstaršej naozaj slovenskej univerzity si istotne zaslúži aspoň stručný historický prierez vysokého školstva na Slovensku.

■ ŠTVRŤSTOROČIE ISTROPOLITANY

Najstaršia vysoká škola na našom území ‒ Academia Istropolitana ‒ vznikla v roku 1465 v Bratislave vďaka kráľovi Matejovi Korvínovi. Mala tri fakulty ‒ filozofickú, právnickú a teologickú. Zanikla vinou nevďačného rektora, ostrihomského arcibiskupa Vitéza, ktorý sa v nasledujúcom desaťročí usiloval kráľa Mateja zvrhnúť z trónu. Kráľ škole zastavil prílev peňazí a tá po dvadsiatich piatich rokoch zanikla.

Trvalo približne dvesto rokov, kým u nás vznikla ďalšia vysoká škola – Jezuitské kolégium, a v 18. storočí Kráľovská právnická akadémia. Ani jedna z nich nemala pre národné dejiny väčší význam. Ani v čase európskeho osvietenstva, a najmä nie v období silnej maďarizácie nebol záujem o vzdelanie „buta Tóthov“ ‒ sprostých Slovákov, ako našich predkov Pešť nazývala. Až tesne pred prvou svetovou vojnou vznikla v Bratislave maďarská Alžbetínska univerzita s tromi fakultami. Poslucháči šli rovno z lavíc na front. Vznik Č-SR bol koncom školy.

■ ZROD ALMA MATER

Česko-slovenská štátna univerzita – tak sa pri svojom zrode UK volala – vznikla zákonom Národného zhromaždenia č. 375 z júna 1919 a vyučovať sa v nej začalo v septembri, teda pred deväťdesiatimi piatimi rokmi. Pri zrode sídlila na niekoľkých miestach, mala tri fakulty a stoštyridsaťštyri poslucháčov. Len na porovnanie: dnes zahŕňa trinásť fakúlt, dvadsať vedeckých ústavov a dvadsaťosemtisíc študentov, čo je vlastne jedno mesto. Má výrazné postavenie medzi našimi vysokými školami, je moderným a v zahraniční uznávaným centrom vedy a výskumu a zatiaľ ako jediná slovenská univerzita patrí medzi päťsto najlepších vysokých škôl na svete. Medzi jej poslucháčmi a doktorandmi je aj tento rok približne dvetisíc zahraničných študentov z osemdesiatich krajín. Dovedna sa na jej fakultách vyučuje tisíc tristo odborov a špecializácií. Jej súčasným rektorom je profesor Karol Mičieta z rodu kysuckých drotárov.

■ ROKY ROZVOJA

Už v novembri 1919 školu premenovali na Univerzitu Komenského; v rokoch 1939 – 1953 sa nazývala Slovenská univerzita. K trom pôvodným fakultám v roku 1921 pribudli právnická a filozofická fakulta, v rokoch prvej Slovenskej republiky aj fakulta prírodných vied. V ďalších rokoch sa univerzita rozšírila o pedagogickú fakultu (1946), farmaceutickú (1952) – istý čas bola jedinou farmaceutickou vysokou školou v republike, takže tu študovalo aj veľa českých poslucháčov. V roku 1960 v priestoroch moderného internátu Lafranconi, vybaveného športoviskami a krytou plavárňou (v päťdesiatych rokoch bol vojenskou školou), vznikla fakulta telesnej výchovy a športu, pribudla druhá pedagogická fakulta v Trnave (1964) a v roku 1980 sa od fakulty prírodných vied vyčlenila matematicko-fyzikálna fakulta v novom vysokoškolskom mestečku medzi Dunajom a Mlynskou dolinou.

Univerzita Komenského podnietila aj vznik ďalších vysokých škôl na Slovensku – napríklad z pobočky lekárskej fakulty v Košiciach vznikla samostatná vysoká škola, ktorá sa stala základom Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Podobne z trnavskej pedagogickej fakulty vznikla po novembri Trnavská univerzita (a ako politický kontrapunkt nezmyselne aj Univerzita svätých Cyrila a Metoda, pričom sa obe ‒ v relatívne neveľkom meste s neveľkým zázemím ‒ sčasti prekrývajú).

■ UNIVERZITA Z BURZY

Po desaťročnej existencii univerzity sa už bolestivo prejavoval nedostatok vhodných priestorov pre fakulty a univerzitné centrum. V tom čase majetná obilná spoločnosť vypísala súťaž na stavbu obilnej burzy – vyhral ju viedenský architekt František Krupka, sídliaci od skončenia prvej svetovej vojny v Bratislave. Vyrástol krásny a na tie časy aj monumentálny palác na Šafárikovom námestí. Čoskoro sa ukázalo, že obchodníci s obilím mali veľké oči a budovu nedokázali racionálne využiť. Na tlak školstva a univerzity odpovedala štátna správa rozhodnutím prispôsobiť budovu potrebám univerzity a odovzdať ju rezortu školstva. Projekt úprav vypracoval F. Krupka. Budova po prestavbe v plnej miere vyhovovala potrebám univerzity, jej rektorátu a dvom fakultám, ktoré boli na tom dovtedy najhoršie ‒ filozofickej a právnickej. Klasicistické prvky priečelia a hlavných priestorov harmonicky prechádzali do moderny a zvýrazňovali pátos ustanovizne. Univerzita dostala dôstojný domov.

■ AKADEMICKÝ DNEŠOK

Ďalšie úpravy objektu urobil koncom minulého storočia prof. Ján Bahna. Filozofická fakulta sa už od konca päťdesiatych rokov postupne sťahovala do priestorov na Gondovej ulici ‒ do tzv. vládnej budovy z čias ministerstva pre správu Slovenska po vzniku Č-SR. A tak v ústrednej budove UK na Šafárikovom námestí dnes sídli už len rektorát univerzity a Právnická fakulta UK. Schodište do nej je pokropené krvou dvoch obetí okupačných vojsk z 21. augusta 1968 – jednou z nich bola osemnásťročná študentka Danka Košanová...

Ad multos annos, alma mater! A trochu viac pozornosti i peňazí od mocných nášho sveta!

Ján ČOMAJ ‒ Foto: archív SNN, uniba.sk