Školská inšpekcia najskôr nič nevidí

thumbnail

Slovenskí stredoškoláci usilovne pokračujú v demontáži štátu. „My v opozícii nemáme takého charizmatického lídra,“ povedal študent bratislavského Gymnázia Juraja Hronca po premietnutí filmu Mečiar. Toto gymnázium je pozoruhodné nielen tým, že si ho organizátori projektu Mečiar na školách vybrali ako prvé na svoj zámer, ale najmä tým, že je doslova liahňou mladých revolucionárov. Žiaľ, voči demokratickému zriadeniu Slovenskej republiky. Mladým ľuďom imponuje, ak sú stredobodom pozornosti. Dávid Straka a Karolína Farská vlani získali titul Mladá osobnosť roka od Rady mládeže Slovenska.  Ocenenie im udelili za organizovanie protikorupčných protestov. Straka ako devätnásťročný študent bratislavského Gymnázia Juraja Hronca a Farská ako osemnásťročná študentka Gymnázia v Dubnici nad Váhom. Straka pri tejto príležitosti povedal: „Nútime ľudí, aby prehodnotili svoje hodnoty, aby si aj mladšia generácia uvedomila, že nechceme v takej spoločnosti žiť.“ A zdôraznil, že „jedným z veľkých zmyslov bolo aj to, že sa zrušili Mečiarove amnestie“.

DOKUMENT NA KOLESÁCH

Produkčná spoločnosť PubRes v spolupráci s platformou alternatívnej distribúcie a mediálneho vzdelávania Dokument na kolesách hovorí, že „táto iniciatíva vychádza z dôležitej potreby šírenia demokratických princípov a poznania, že dokumentárny film môže verejnú debatu inovatívne glosovať a kultivovať“.  Autori projektu ďalej zdôrazňujú, že  „autorský dokument Mečiar pripomína príbeh o založení samostatnej Slovenskej republiky ... a to cez príbeh jej zakladajúcej osobnosti Vladimíra Mečiara“.  Ako „vybavení“ prišli študenti na premietanie filmu svedčí výpoveď jedného zo študentov počas diskusie: „To nie je film o vzniku Slovenskej republiky, to je o kulte osobnosti.“ Film Mečiar možno považovať za  propagandistický materiál. Školská inšpekcia by mala venovať pozornosť tomuto projektu, lebo všetko naznačuje, že je súčasťou procesu búrania parlamentarizmu u nás. Na začiatku diskusie k filmu napríklad vystúpila organizátorka mítingov Za slušné Slovensko Farská. Bez škrupúľ oznámila, že sa blížia komunálne voľby, preto svoje aktivity presúvajú do regiónov. Ale už dnes musí predseda Smeru Robert Fico brániť parlamentarizmus pred stredoškolskými aktivistami.

VRAŽDA KUCIAKA

Ako je všeobecne známe, moc v parlamentnej demokracii stojí na troch pilieroch ‒ na exekutívnej, súdnej a parlamentnej moci. Po zrušení tzv. Mečiarových amnestií konštatoval sudca Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin, že sa začala demontáž právneho štátu. Straka priznal, že zmyslom ich protikorupčných mítingov bolo aj zrušenie Mečiarových amnestií. Ulica teda dosiahla ochromenie súdnej moci a pokračuje v podkopávaní exekutívnej moci. Dôvodom sa stala vražda mladého novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenky.  Parlament zatiaľ odolal, preukázal to pri hlasovaní o dôvere novej vláde. Útoky zo strany mládežníckych aktivistov, hlavnoprúdových médií a časti opozície nadobudli masový charakter. Uvidíme kde až skončia.

Vo filme Mečiar boli použité zábery z diskreditačnej kampane voči HZDS a jej lídrovi. Ako nedávno priznal disident a od prvého januára 1992 zástupca šéfredaktora denníka KDH (Slovenský denník) Anton Selecký, hotové predvolebné materiály prinášali do redakcie ľudia z britskej tajnej služby MI6. Kto pre zmenu dnes Tereze Nvotovej, mladej autorke filmu Mečiar, pripravil scenár tohto filmu?

REPORTÁŹ

V Bratislave premietaním odštartoval projekt Mečiar na školách

Politika nikdy do škôl nepatrila. Až v ostatnom čase rubikon prekročil prezident SR Andrej Kiska a po ňom najmä liberáli. Navštevujú najmä stredné školy, a práve stredoškoláci sa stali organizátormi masových protestných zhromaždení v mestách po celom Slovensku. Keď sa kedysi  médiá ako Sme a ich klony vysmievali, že Východoslovenské železiarne vedie kindermanažment, dnes im politicky angažované deti neprekážajú. Naopak, využívajú ich ako mimoústavné nástroje na zmenu politických síl.

Začiatkom apríla premietli študentom Gymnázia Juraja Hronca v Bratislave ‒ podľa pozvánky organizátorov ‒ dokumentárny film Mečiar.  Pozvali aj novinárov na neštandardnú tlačovú konferenciu v súvislosti so štartom  projektu Mečiar na školách. Premietanie filmu s následnou diskusiou sa uskutočnilo v bratislavskom kine Lumiere. Do sály som vošla v okamihu, keď zhasli svetlá a na plátne sa objavili titulky k filmu.  V pozvánke bola zmienka, že v autorskom dokumente ide  o príbeh založenia samostatnej Slovenskej republiky a  jej zakladajúcej osobnosti Vladimíra Mečiara. Cieľom projektu má byť šírenie filmu ako edukatívneho materiálu na stredné školy.

Jeden môj známy mi o filme povedal, že ho veľmi potešili autentické zábery z mítingov s Mečiarom.  Prekypovali eufóriou a nezahlušilo ich  ani autorkino úsilie dehonestovať postavu zakladateľa štátu použitím materiálov vyrobených Federálnou bezpečnostnou službou na jeho diskreditáciu pred voľbami v roku 1992.  A skutočne, nefalšovaná radosť zo stretnutia s Mečiarom, masy ľudí vyvolávajúce jeho meno  boli v príkrom protiklade s komentárom Fedora Gála, Milana Žitného, Toma Nicholsona, Martina Šimečku  či Mariána Leška, ktorí vo filme vystupovali. Genialitu Mečiara, o ktorej na plátne hovorili funkcionári VPN, následne zhodili jeho tvorcovia konštatovaním, že mal prístup k zväzkom ŠtB. Vo filme sa objavil aj autentický záber, v ktorom Mečiar sľuboval referendum o rozdelení štátu. Mal divákov presvedčiť o tom, že Mečiar je klamár, lebo nijaké referendum nebolo. Prečo sa však autorka filmu neopýtala Mečiara na dôvod? Iste by jej to vysvetlil. Napokon, dôvod pozná každý, kto sa o vec seriózne zaujíma. Ak sa Slovensko chcelo stať nástupníckym štátom aj s majetkom po federácii, nemohlo z federácie vystúpiť, čo by v prípade referenda hrozilo.  Ibaže mladá Nvotová, autorka filmu, to ešte stále nepochopila.

Vo filme použila aj Fedora Flašíka, ktorý vyznel, akoby stvoril oboch politikov ‒ Mečiara aj Fica. Tom Nicholson sa priznal, že po príchode na Slovensko začiatkom deväťdesiatych rokov býval v prázdnych internátoch a desať rokov spolupracoval na správach o stave Slovenskej republiky, ktorú vydáva Inštitút pre verejné otázky. Jeho šéfom je Grigorij Mesežnikov. Často vo filme zaznelo, že rodičia Terezy nemali radi Mečiara a spolu s ďalšími umelcami sa zúčastňovali  na protimečiarovských  mítingoch. Mistríková sa tiež priznala, že patrila medzi nepriateľov Mečiara. Aký  dokument teda mohol vzísť od ľudí, ktorí v princípe nepochopili, čo znamená mať vlastný štát.

Film navodzuje dojem, že Mečiar bol populista a má svojho nasledovníka v Robertovi Ficovi. V záverečnej scéne dáva autorka slovo mladým účastníkom  na protestných mítingoch (Gorila? Bašternák?). O Mečiarovi a Ficovi majú jasno. Do mikrofónu pekne nahlas povedia, sú to k....i....

Film sa skončil a pred študentov predstúpili Zuzana Mistríková, producentka filmu a bývalá kolegyňa Mečiara vo VPN, Tereza  Nvotová a ako prvá dostala slovo Karolína Farská, organizátorka protestných zhromaždení s názvom Za slušné Slovensko. Očakávala som nejakých novinárov, no okrem mňa tam nijaký nebol. Usporiadatelia sa zrejme cítili komfortne, súdiac podľa ich uvoľneného vystupovania bez úcty k faktom. Nvotová si neodpustila poznámku, že Rezník bol veľký mečiarovec, preto sa nečuduje tomu, čo sa deje v RTVS. Študenti sa pýtali aj na to, prečo autorku filmu prijal Mečiar. Nevedela odpovedať prečo, ale poznamenala, že síce súhlasil s rozhovorom, ale viac sa neozval. Vyhlásila, že nedávno mu urobil Lexa tlačovku v hoteli Tatra. Musela som zareagovať, lebo sa ma táto vec priamo týkala. Vysvetlila som auditóriu, že nešlo o tlačovku Lexu, ale že slovenská inteligencia združená v rozličných organizáciách usporiadala konferenciu k dvadsiatemu piatemu výročiu založenia druhej Slovenskej republiky, na ktorej sa hovorilo aj o právnom štáte. Opýtala som sa organizátorov, či do projektu zapojili Mečiara, keďže sám môže najlepšie študentom objasniť, ako vznikol štát. Prekvapujúco odpoveď prišla od jedného študenta, ktorý povedal, že nejde o vznik štátu, ale o kult osobnosti.

Vzápätí som dostala otázku, čo si myslím o  Mečiarových amnestiách. Odpoveď som  ukončila konštatovaním, že ich zrušením sme zrušili právny štát. Prichádzali aj ďalšie otázky, ale organizátori nedovolili, aby som sa zapojila do diskusie. Mistríková však pripustila, že so zrušením amnestií nebolo všetko v poriadku.

Organizátori pravdepodobne nerátali s účasťou novinárov a ak, tak len so spriaznenými. Presvedčila ma o tom reakcia učiteľky, ktorá  zahladzovala moje vstupy do diskusie. Síce som nedostala  priestor, ale keď som prehovorila, vždy som usporiadateľov nachytala pri klamstve. Prvý raz o spomínanej tlačovke Lexu a druhý raz, keď som iba poznamenala, že Mečiara nestvoril Flašík. Túto poznámku som nahlas vyslovila po tom, keď Nvotová nonšalantne vysvetľovala, že oboch politikov stvoril človek, ktorý sa chvastal, že aj z vody urobí kokakolu. Mistríková zareagovala: Áno,  Mečiara sme stvorili vo VPN.

Podľa organizátorov „cieľom projektu je ďalej šíriť film na stredné školy po celom Slovensku nekomerčne, ako edukatívny materiál“.  Lenže film nie je dokument. Je dielom ľudí, ktorí bytostne nenávidia Mečiara a k vzniku samostatného štátu mali negatívny vzťah. Mistríková si dokonca myslí, že za vznikom štátu nebola žiadna vznešená idea. Akoby samotný vznik štátu nebola tá najvznešenejšia idea. Na otázku, ako budú distribuovať film na školy, som dostala odpoveď, že pôjdu na tie, ktoré o film prejavia záujem. Zjavne nepôjde len o film, ale aj o jeho prezentáciu  Terezou Nvotovou a politickým komentátorom Mariánom Leškom. V kine Lumiere nebol, ospravedlnil sa. Zastúpila ho Mistríková.

Projekt politickej manipulácie študentov stredných škôl je pripravený. Ako povedal jeden z prítomných študentov, má jedinú chybu: „My opozícia nemáme silnú, charizmatickú osobnosť...“

             Eva ZELENAYOVÁ ‒ Karikatúra: Andrej MIŠANEK, napalete.sk