Radosť môžu priniesť aj maličkosti
Počas posledného odovzdávania cien Tálie 2014 v Národnom divadle v Prahe, prestížnej hereckej ceny, čerstvý držiteľ Ceny kolégia za celoživotný prínos do českého herectva, dnes osemdesiatročný Jozef Somr privítal publikum oslovením: „Milí přátelé, nepřátelé a lhostejní.“ Áno, ľahostajnosť, nežičlivosť a závisť nám berú sny, oslabujú nadšenie, preto si človek oveľa viac váži maličkosti, ktoré potešia, a prínosné stretnutia, ktoré dávajú nádej.
Počas odovzdávania cien Diva 2014 v Mahenovom divadle v Brne potešilo ma stretnutie s osemdesiatdeväťročnou baletnou majsterkou Jiřinou Šlezingrovou-Škodovou, ocenenou ako emeritná umelkyňa vedením ND v Brne za celoživotné umelecké majstrovstvo v odbore tanečného umenia. Je jediná dodnes žijúca baletka, ktorá tancovala ako trinásťročná v prvej svetovej premiére Prokofjevovho baletu Rómeo a Júlia v roku 1938! V tom istom divadle som stretla na Plese v opere amerického herca, legendárneho Tarzana Christofera Lamberta. Prišiel, posadil sa za mňa, chytil ma za rameno a zapálili sme si spolu cigaretu. Cítila som sa ako Júlia...
SILA UMENIA A LÁSKY
Prekvapilo ma osobné stretnutie s Petrom Konwitschnym, svetoznámym nemeckým operným režisérom. V Slovenskom národnom divadle naštudoval Pucciniho La Bohemu. Znovu svojím neopakovateľným rukopisom poznačil dielo, ktoré hovorí o sile umenia a lásky. Prečo znovu. V Bratislave už inscenoval Eugena Onegina v roku 2012. Prekvapenie prišlo po rokoch. Po prvý raz som videla v roku 1988 v jeho réžii v drážďanskej Semperopere svetoznáme dielo Richarda Wagnera Tannhäuser v čase môjho štúdia v tomto meste. A znovu v tom istom meste inscenuje to isté svetoznáme Wagnerovo dielo, ktoré bude mať premiéru 21. septembra. Začiatkom júla v premiére uviedli jeho inscenáciu Verdiho opery La Traviata v neďalekej Viedni.
MARX A TÍ DRUHÍ
V Národnom divadle v Brne, deň pred 450. výročím narodenia Williama Shakespeara, sa uskutočnilo v premiére činoherné predstavenie Othella v čisto slovenskom tvorivom tíme – réžia Rastislav Ballek, dramaturgia Martin Kubran, scéna Jozef Ciller, kostýmy Katarína Holková, hudba Dano Heriban a charizmatického Othella zahral Robo Roth.
Teším sa z toho , že naše divadlá reflektujú dobu, v ktorej žijeme. Divadlo Aréna ponúka divákom dielo, ktoré môžeme označiť za kontroverzné. Kapitál Karla Marxa, už roky odsúvané na smetisko dejín, ktoré dnes vo veľkom čítajú anglosaskí a americkí intelektuáli, sa takto dostáva do pozornosti našim divákom s naliehavou výzvou riešiť globálne problémy dneška – vziať vietor z plachiet pahltným, sebeckým kapitalistom. Dielo s aktuálnym odkazom režijne spracoval Martin Čičvák.
Neduhy slovenského revolverového kapitalizmu sa stali predlohou pre knihu Karpatský trimer z pera Eugena Gindla. Po rokoch sa toto dielo v réžii Romana Poláka dostalo na pôdu SND a stalo sa divácky veľmi úspešným predstavením. Žeby na predstavenie chodili tí, ktorí sa v ňom vidia, tak ako to bolo v šesťdesiatych rokoch pri Formanovom filme Hair ?
ANDY A ALICA
Nadchlo ma operné prestavenie La clemenzo di Tito v réžii ostravského režiséra Jiřího Nekvasila, ktorý patrí medzi najpozoruhodnejších českých operných režisérov. Dielo ponúka nadčasové pop-artové vyjadrovanie v duchu Andyho Warhola v pozadí s op-artovou scénou v duchu amerického sochára Dana Flavina s vynikajúcimi speváckymi výkonmi. Veď aj samotný Mozart bol nadčasový.
O tom, že jedine tvorivosť môže zachrániť dušu a ducha jednotlivca a možno aj tohto sveta, hovorí súčasná opera Alice in bed, inšpirovaná Carollovou rozprávkou Alica v krajine zázrakov, ktorú v premiére uviedli v divadle Reduta v Brne. Slovinský režisér Rocc, riaditeľ Ľublanského národného divadla, zachránil Alicu, tým, že z nej za pomoci míma zajačika stiahol alter ego, zbavil ju zlých vplyvov prázdneho okolia a znovu jej vrátil sny, tvorivosť a bohatý vnútorný svet. Hudbu zložil skladateľ Ivo Medek, rektor JAMU, za spolupráce s Markétou Dvořákovou. Dielo hudobne naštudoval slovenský dirigent Peter Olos.
BENÁTSKE IMPRESIE
Jún priniesol aj stretnutie so svetovou architektúrou na 14. bienále architektúry v Benátkach – svetovej prehliadke toho, čo sa dnes v architektúre a vo vizuálnom umení robí. Pretože architektúra bez umenia nemôže byť celistvá. Hlavným kurátorom tohtoročného festivalu sa stal holandský architekt, profesor urbanizmu na Harwarde Rem Koolhaas, ktorý pripravil celú koncepciu prehliadky. Skladá sa z troch celkov. Prvá expozícia s názvom Elements of Architekture v areáli Giardini vychádza najmä z jeho ateliéru OMA, a tiež bohatej publikačnej a teoretickej práce venovanej rôznym zameraniam architektúry. Druhú tému – Monditalia – rozpracovali talianski študenti a ateliéry. Tá sa prezentuje v areáli Arsenale. Za hlavnú tému, záväznú pre všetky medzinárodné pavilóny, Koolhaas zvolil motto: ponúknuť návštevníkom svieži pohľad na historický vývoj a kontexty medzi históriou a modernou dobou v expozíciách pod názvom Absorbing Modernity 1914 – 2014. V pavilóne Slovacciaceco sa v tomto roku predstavila česká architektúra a výstavu pripravil Martin Hejl. Na otvorení expozície 6. júna som bola paradoxne zo Slovenska len ja. Kto má cestu do Talianska, nech zavíta aj sem. Prehliadka potrvá až do polovice novembra.
V Benátkach na ostrove Judecca ma prekvapila tabuľa s menom upáleného Jana Palacha. Judecca má bohatú revolučnú tradíciu, ktorú cítiť na každom kroku. Poľsko-americká režisérka Agneska Holland, dobre známa aj zo Slovenska, nakrútila o Palachovi film Horiaci ker, ktorý v tomto roku ocenili Českým levom a uviedli v premiére aj u nás.
Napokon ma potešil môj syn Oskar, ktorý si vo Varšave našiel prácu, bývanie a chodí tu na kurz herectva. Veď za rolu v dráme Matka, naštudovanou Mestským divadlom v Trenčíne, ktoré ašpiruje na status profesionálneho divadla, dostal na súťažnej prehliadke amatérskych divadiel Palárikova rokľa cenu za najlepší mužský herecký výkon.
Dagmar JORDOVÁ – Foto: