Skutočná tvár Bélu Bugára

O ČOM JE REČ

Skutočná tvár Bélu Bugára           

Drahoslav MACHALA                           

Dnes by som sa chcel zamyslieť nad tým, čo prináša nová politická tvár Bélu Bugára pre slovenskú politiku. Zdôrazňujem pritom jeho rafinovanosť, keď do malej straničky MOST – HYD prostredníctvom bohatých sponzorov láka takzvaných slovenských politikov typu Hrnčiara, Žitňanskej či Šebeja. O charaktere týchto preskakovačov zo strany do strany je aj zbytočné písať. Ctižiadostivá Žitňanská, ktorá nezískala post predsedníčky v SDKÚ, radšej odíde, len aby sa zjavila na výslní novej strany. Môj obľúbenec Hrnčiar sa už stihol zapliesť do novej Siete a myslí si, že slovenský volič je padnutý na hlavu a bude ho voliť, akoby bol politicky nepopísaný kus papiera. Nie, pán Hrnčiar, zo svojho politického trička už nikdy neodpárate to, že ste sa ako primátor Martina stali žoldnierom maďarského Hydu. Martinskí voliči vám to v jesenných voľbách zrátajú už tohto roku! Každý takzvaný slovenský politik, ktorý pre vlastné politické ambície vstúpi a spolupracuje s menšinovými stranami, nech by sa tvárili akokoľvek občiansky, potiera slovenské národnoštátne záujmy. Lebo najlepším svedectvom „občianskosti“ bola Maďarská občianska strana: etnická strana založená na občianskom princípe. S tým si neporadí ani taký svetový politológ ako Jacques Rupnik.

Pravú tvár politiky Mosta – Hyd ukázal Vojtech Bugár tým, ako zmobilizoval takzvaných nespokojencov v kauze Malinová na 1. mája 2014, keď si Slovensko pripomínalo desaťročie v Európskej únii. Čo to malo znamenať? Hedvigin prípad pôjde pred súd, ktorý demokraticky rozhodne, či klamala pred policajným vyšetrovateľom alebo kto ju vlastne na samozbitie a samonápisy na tričko naviedol... Slováci ako štátotvorný národ sa musia zbaviť vysokej miery naivity a nemôžu rafinovaného Bugára považovať za slušného politika, ktorý tou dobre hranou miernosťou vlastne vynikajúco zavádza telom ako talentovaný herec.

Nie je to tak dávno, čo som si prečítal zamyslenie českého politického analytika Kotrbu k situácii na Ukrajine a k výrokom Zaorálka i Zemana, ako riešiť túto krízu. Pár viet odcitujem: „Havlizmus v českej politike je ako metastáza. Kosovo nie je štandardný subjekt medzinárodného práva. Je to pseudoštát zločineckej narkomafie. Je to vred, ktorým nemecká, britská a americká tajná služba zničili Titov federálny socializmus. Čo je to medzinárodné právo v storočí bombardovacích dronov a burzových vojen? Koncept studenovojnového intervencionizmu na ‚obranu ľudských práv‘ (čítaj to ako kultúrnu agresiu liberálnej sekularity a sexuálnej neviazanosti, komerčnú neokoloniálnu podriadenosť a ekonomický neoliberalizmus bez sociálnych prívlastkov), ktorým európske tajné služby pomáhajú podvracaniu východu Európy a severu Afriky ‚zamatovými‘ revolúciami podľa návodu amerického profesora Gene Sharpa, sa ešte Európskej únii vypomstí. Politické pornoaktivity Pussy Riot nie sú dobrým veľvyslanectvom európskych hodnôt. Existuje pojem ‚speech act‘. A my si musíme uvedomiť, že aj slovo, ktoré je smrteľnou urážkou uznávaných hodnôt, dokáže rozpútať vojnu. Alebo pogrom. Sexovať v Chráme Krista Spasiteľa nie je prejav práva na slobodu prejavu, ale vulgárneho pohŕdania. Lebo nesúhlasiť sa dá aj slušne.“

Nech sa nad týmto hodnotením dobre zamyslia najmä slovenskí novinári.