Svetové združenie Slovákov vyzýva vládu na podporu ustanovizne. Svetové združenie Slovákov v zahraničí, ktoré zastrešuje stoštrnásť krajanských organizácií z dvadsiatich šiestich krajín sveta, vyjadrilo oficiálnu podporu Matici slovenskej v súvislosti s krokmi ministerstva kultúry. K stanovisku najväčšieho krajanského združenia sa pripájajú ďalšie slovenské spolky zo zahraničia. „Kultúra či starostlivosť o Slovákov žijúcich v zahraničí by s ohľadom na svoju dlhodobú podfinancovanosť i na programové vyhlásenie vlády SR nemali patriť k tým najviac postihnutým oblastiam. To úzko súvisí aj s financovaním Matice slovenskej, ktoré by rovnako nemalo byť znižované nadproporcionálne, a predovšetkým tak, aby to viedlo k nevratnému poškodeniu ustanovizne, ktorá má nesporne – bez ohľadu na to, aké má kto z nás aktuálne politické názory – zásadné zásluhy o náš spoločný národ a jeho hodnoty,“ vyjadril sa predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský, ktorý je zároveň členom Rady vlády Českej republiky pre národnostné menšiny. Poukázal pritom najmä na činnosť Krajanského múzea MS, vďaka ktorému krajania udržujú kultúrne, osvetové a vedecké vzťahy so Slovenskom. „Záleží nám na tom, aby bola Matica slovenská podporovaná zo strany štátu tak, aby mohla dôstojne pôsobiť a napĺňať i tieto svoje úlohy,“ dodal V. Skalský.
- DVA MILIÓNY
V zahraničí žije jeden a pol milióna až dva milióny osôb slovenského pôvodu. Aj v zmysle Ústavy SR sú integrálnou súčasťou slovenského národa a ich kultúra a udržiavanie identity sú podporované Slovenskou republikou. V Ukrajine, Srbsku a Chorvátsku pôsobia zahraničné matice slovenské. Matica slovenská má dôležité postavenie v krajanskej problematike, preto ju Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zaradil do aktuálnej prípravy novej koncepcie štátnej politiky voči krajanom. Krajanské organizácie však vyjadrujú obavu, že po výraznom znížení štátnej dotácie pre MS už nebude môcť ustanovizeň pôsobiť v tejto oblasti pre akútny nedostatok finančných a personálnych zdrojov.
Slováci žijúci vo Švédsku a Francúzsku pripravili stanovisko, z ktorého vyberáme: „So znepokojením sledujeme, ako národnú ustanovizeň Maticu slovenskú vtláča. Slovenská republika a jej vláda do nemožnej situácie. Ak táto organizácia má prežiť a ak je
táto situácia na takej úrovni, je to veľmi smutné! Je zaujímavé, že nie prvá vláda Slovenskej republiky útočí na národnú ustanovizeň Maticu slovenskú. My v zahraničí sledujeme neustály ‚boj‘ Matice o svoje prežitie. Je zrejmé, že asi sú Slovákom bližšie národnostné menšiny než vlastná a najstaršia organizácia, za ktorú bojovali naši predkovia. Štát nepotrebuje v tomto prípade dokumentovať a ‚chváliť sa‘ medzinárodne starostlivosťou o menšiny na Slovensku, lebo Slováci rozhodne medzi menšiny nepatria. Bývalý minister kultúry dokázal za krátky čas pripraviť Maticu o budovu na Hostihore, tým aj o Národnú knižnicu, prvú budovu v strede mesta Martin, o zámok v Diviakoch a ďalšie objekty, nehovoriac o prepúšťaní desiatok vysokokvalifikovaných zamestnancov. Prvá budova Matice je dezolátnom stave. Vždy pod zámienkou financií (alebo?). K menšinám sa takto správať vláda nemôže. Pravda!“ Vyhlásenie zahraničných Slovákov podpísali Dušan Daučík, čestný predseda Švédsko-Slovenského spolku, a Edita Manáková, predsedníčka Spolku francúzsko-slovenského priateľstva.
- PODPORA Z POĽSKA
Slováci žijú v početnej komunite aj v Poľsku. Aj ich mrzí, že štát siaha na štátnu dotáciu ustanovizne. „Spolok Slovákov v Poľsku vyjadruje podporu Matici slovenskej v súvislosti s návrhom na zníženie dotácie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky o 23 percent, s ktorým táto národná inštitúcia nesúhlasí, keďže by znamenal značné oklieštenie jej činnosti. Obávame sa, že likvidácia činnosti Matice slovenskej, ktorá jej pri takom rapídnom
znížení finančných prostriedkov hrozí, nielenže eliminuje jeden z historických pilierov
slovenskej svojbytnosti, ale zároveň spôsobí relativizáciu národných hodnôt, pričom národ,
ktorý si neváži sám seba, je aj v zahraničí inými národmi vnímaný ako národ, ktorý nie je
hodný úcty. Preto veríme, že aj v tejto ťažkej dobe Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky nájde primerané finančné prostriedky i morálnu podporu na fungovanie Matice slovenskej,“ napísal v otvorenom liste Ľubomír Molitoris, generálny tajomník Spolku Slovákov v Poľsku, Agáta Jednžejčíková, šéfredaktorka krajanského časopisu Život, a Milica Majeriková-Molitorisová, šéfredaktorka vedeckej ročenky Almanach Slováci v Poľsku.
Publikujeme opis listov zahraničných Slovákov.
Podpora z Prahy
Ako predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí, strešnej organizácie slovenského sveta, ktorá združuje 114 organizácií z 26 krajín sveta, sa chcem vyjadriť k historickému i súčasnému významu Matice slovenskej pre tento dôležitý segment slovenskej kultúry.
V zahraničí žije jeden a pol až dva milióny osôb slovenského pôvodu. Aj v zmysle Ústavy SR sú integrálnou súčasťou slovenského národa, ich kultúra a udržiavanie identity sú podporované Slovenskou republikou. Jedným z kanálov, ktorými sa tak deje, je i neštátna ustanovizeň – Matica slovenská. V minulosti zohrala neraz zásadnú či dokonca rozhodujúcu rolu. I dnes je jej úloha nemalá, zvlášť, samozrejme, v krajinách, kde pôsobia zahraničné matice. Mimoriadne pozitívne je zvlášť pôsobenie malého, ale agilného pracoviska – Múzea zahraničných Slovákov Matice slovenskej. Aj preto nám záleží na tom, aby bola Matica slovenská podporovaná zo strany štátu tak, aby mohla dôstojne pôsobiť a napĺňať i tieto svoje úlohy. Chceme vyjadriť presvedčenie, že Matica slovenská prekonala niektoré negatívne trendy z minulosti, došlo v nej ku generačnej obmene, a myslíme si, že by nebolo spravodlivé trestať ju za chyby bývalých predstaviteľov, ktorých je súčasné vedenie Matice samo razantným kritikom.
Chápeme, samozrejme, dnešnú situáciu, keď dochádza k mnohým úsporným opatreniam. Domnievame sa, že kultúra či starostlivosť o Slovákov žijúcich v zahraničí by s ohľadom na svoju dlhodobú podfinancovanosť i na programové vyhlásenie vlády SR nemali patriť k tým najviac postihnutým oblastiam. To úzko súvisí aj s financovaním Matice slovenskej, ktoré by rovnako nemalo byť znižované nadproporcionálne, a predovšetkým tak, aby to viedlo k nevratnému poškodeniu ustanovizne, ktorá má nesporne – bez ohľadu na to, aké má kto z nás aktuálne politické názory – zásadné zásluhy o náš spoločný národ a jeho hodnoty.
Vladimír SKALSKÝ,
predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí, riaditeľ Slovenského domu v Prahe, člen Rady vlády ČR pre národnostné menšiny
Žiaden národ by to neurobil
Matica slovenská ‒ organizácia, na ktorú sme hrdí my všetci Slováci žijúci doma či v zahraničí, organizácia, ktorá by mala byť podporovaná, aby pokračovala v svojej dôležitej činnosti, aby plnila svoje poslanie. Namiesto toho znižovaním financií ju likvidujeme, podrezávame vetvu našej kultúrnej organizácii. Ktorý z národov to robí? Myslím si že žiaden. Každý národ sa snaží čo najviac zviditeľňovať svoju kultúru. Ktorá iná organizácia ju môže nahradiť, rozvíjať a upevňovať slovenské vlastenectvo, prebúdzať a umocňovať národné povedomie Slovákov i krajanov žijúcich v zahraničí, prehlbovať vzťah občanov k slovenskej štátnosti? Ale aj zúčastňovať sa na propagácii Slovenskej republiky, rozvíjať styky s európskymi a so svetovými organizáciami pre otázky kultúry, národnej identity a plniť ďalšie dôležité úlohy. Z tohto dôvodu by naše orgány mali prehodnotiť svoje rozhodnutie. So zármutkom sme sa dozvedeli o skracovaní dotácií NAŠEJ Matici slovenskej. Pre nás Slovákov žijúcich v zahraničí je to nepochopiteľný krok! Keď sme odchádzali za hranice Slovenska, v srdci sme si brali so sebou kus slovenskej zeme. Čo sa stane so zemou, keď sa nepolieva? Čo sa stane so zemou, keď na ňu nesvieti slnko? Čo sa stane so zemou, keď sa neobhospodaruje? Matica slovenská od svojho vzniku až podnes bola našou vodou, naším slnkom a naším kultúrnym správcom. Ak jej pôsobenie zanikne, lebo bez finančnej podpory aj s najlepšou vôľou oddaných pracovníkov iná možnosť nie je, tak nás opustí jeden z hlavných pilierov, ktorý udržuje našu slovenskú kultúru pre nás a našich potomkov. Naozaj to chceme? Naozaj chceme, aby bolo zabudnuté na tých, ktorí udržiavajú a šíria našu krásnu kultúru? Naozaj chceme prestať propagovať našu krásnu krajinu?
Prehodnoťte, prosím, Vaše rozhodnutie, ktoré trvalo poznačí našu identitu, na ktorú sme pravom hrdí! Dôverujeme Vám a prosíme Vás, aby ste nás nesklamali!
Edita MANÁKOVÁ
Spolok francúzsko-slovenského priateľstva
Spracoval: Maroš SMOLEC – Foto: Emil SEMANCO