Slováci sa neodtrhli, spoločný štát s Čechmi rozdelili dvojstranné politické dohody. Dvadsaťpäť rokov v živote človeka znamená dosiahnutie nespochybniteľnej dospelosti. V živote štátu ide z pohľadu histórie o okamih. Predsa len je to okamih, ktorý sa zapísal do dejín medzinárodných vzťahov ako čosi výnimočné, jedinečné, pozoruhodné a príkladné. Možno aj preto Slovenská republika rovnako dospela – a je to bez akýchkoľvek pochybností dospelosť úspešná. Prvý január 1993 je deň vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Federálny parlament sa uzniesol na zániku federálneho česko-slovenského štátu, ktorý v posledných rokoch svojej existencie niesol od svojho vzniku na našom území v roku 1945 v poradí už štvrtý názov – Česká a Slovenská Federatívna Republika. Štát zanikol podľa článku 1 odsek (1) ústavného zákona č. 542/1992 Zb. uplynutím dňa 31. 12. 1992, čiže od 1. 1. 1993 neexistoval, a tým vznikla štátna samostatnosť Slovenskej republiky – štátna samostatnosť, teda neprítomnosť štátneho zväzku s iným štátom.
■ NÁSTUPNÍCKE ŠTÁTY
Rozdelenie česko-slovenskej federácie na samostatné republiky sa uskutočnilo formou zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky uplynutím 31. decembra 1992, pričom nástupníckymi štátmi sa stala Česká republika a Slovenská republika. Napriek pomerne jasnej a výstižnej formulácii Ústavného zákona o zániku ČSFR rozdelením sa aj dvadsaťpäť rokov po rozpade republiky musíme vyrovnávať s mnohými kontroverznými argumentmi. Ide najmä o teórie o „rozpade“ ČSFR oddelením (separáciou) Slovenska od dovtedajšieho štátneho útvaru. Názor, že k zániku ČSFR došlo cestou separácie Slovenska, prezentovaný zväčša príslušníkmi českej strany, je založený na presvedčení, že podnety vedúce k zániku federácie vyvolala Slovenská národná rada prijatím Deklarácie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenska (17. 7. 1992), pomerne včasným schválením Ústavy Slovenskej republiky (1. 9. 1992) a následne jej skorým vyhlásením a nadobudnutím účinnosti (1. 10. 1992). Na inom mieste SNN vnáša svetlo na tieto dátumy exkluzívne pre matičný týždenník ich bezprostredný exponent Ivan Gašparovič.
■ FORMOVANIE ŠTRUKTÚR
Hneď po vzniku SR sa vytvárali a obsadzovali ústavné orgány. Predseda vlády V. Mečiar na základe presunutých prezidentských právomocí vymenoval predsedu a ostatných sudcov ústavného súdu, vznikol Najvyšší kontrolný úrad, Generálna prokuratúra SR, Slovenská informačná služba a ďalšie dôležité štátne orgány a verejnoprávne inštitúcie. Pomerne dlhý čas však nemal nový štát prezidenta.
Samostatnosť SR už v prvých dňoch existencie uznalo deväťdesiatjeden štátov a k 30. marcu 2001 to bolo už stošesťdesiatpäť štátov sveta. Ku koncu prvého roka vlastnej plnohodnotnej štátnosti nadviazala SR diplomatické styky so sto siedmimi krajinami sveta a dnes ich má už s vyše stotridsaťjeden krajinami. V tom období mala vo svete päťdesiatosem veľvyslanectiev, šesť stálych misií a päť generálnych konzulátov.
Prvého januára 1993 sa začala samostatná existencia Slovenskej republiky. Národná rada SR a vláda SR sa zišli na spoločnej schôdzi v Bratislave. Poslanci na nej prijali Vyhlásenie Národnej rady SR k vzniku nezávislej SR. Bezpečnostná rada OSN v New Yorku 8. januára 1993 prerokovala žiadosť SR a žiadosť ČR o prijatie do OSN. Rozhodla odporučiť prijatie obidvoch štátov za členov organizácie.
Ivan BROŽÍK - Foto: archív
Viac ja v rozhovore s Ivanom Gašparovičom TU: Slovensko je úspešný príbeh