Slovenská stopa vo svetovej cyklistke

thumbnail

INTERVIEW

Pevné odhodlanie, že skúsi pretekársky cyklistiku, padlo v štrnástich. Bývalý úspešný cyklista Peter VELITS má za sebou niekoľko úspechov vo svetovej cyklistike.  Po Jánovi Svoradovi sa ako prvý Slovák v ére samostatnosti dokázal presadiť medzi najlepšími cyklistami sveta. Bol členom viacerých profesionálnych cyklistických tímov, majstrom sveta v cestnej cyklistike do dvadsaťtri rokov a členom víťazného družstva v tímovej časovke na majstrovstvách sveta v roku 2012. Na konci kariéry, ktorú ukončil pre pretrvávajúce zdravotné problémy v novembri 2016, jazdil za špičkový tým BMC Racing.

  • Máte za sebou bohatú a úspešnú kariéru vo svetovej cestnej cyklistike. Vráťme sa však na začiatok. Čo vás viedlo odmalička k tomuto náročnému športu?

S bratom Martinom sme boli športové deti. Skúšali sme niekoľko športov. Najskôr nás priťahoval futbal, ale časom sme si vyskúšali aj hokej. V štrnástich rokoch padlo rozhodnutie, že skúsime tiež cyklistiku, pretože všade sme sa presúvali na bicykloch. Najčastejšie sme jazdili so  strýkom Tiborom a už vtedy sme istým spôsobom „trénovali“. Potom sme si povedali, že vyskúšame štart na nejakých pretekoch. Táto možnosť sa nám ponúkla v Púchove a odvtedy sme sa plne zamerali na cyklistiku. Venoval som sa i zimnému triatlonu a v roku 2004 ako člen klubu Tatranské orly som získal v tejto disciplíne titul európskeho šampióna...

  • Medzi cyklistickú elitu ste vstúpili v roku 2007, keď ste v nemeckom Stuttgarte získali titul majstra sveta do dvadsaťtri rokov. Podpísali ste prvú profesionálnu zmluvu s nemeckým tímom Milram. S akými očakávaniami ste vstupovali do profesionálneho pelotónu?

Vtedy sme s bratom Martinom jazdili za druhodivízny nemecký tím Wiesenhof-Felt, ktorý predčasne skončil vinou dopingových afér. Aj keď sme mali na ďalší rok platnú zmluvu, možnosť súťažiť pominula, keďže tím opustil hlavný sponzor. Tesne pred majstrovstvami sveta sa mi podarilo vyhrať veľké preteky vyššej kategórie Grand Prix de Fourmies vo Francúzsku. S Martinom sme preto očakávali, že nejaký tím najvyššej kategórie nám ponúkne zmluvu. No nijaký sa nám neozýval. Účasť na majstrovstvách sveta bola už dlhšie v pláne. Mal som dobrý záver sezóny a titul majstra sveta prišiel, nechcem povedať že nečakane, ale nebolo to až také „ťažké“ ako víťazstvo vo Francúzsku. Pravdaže, víťazstvo v Stuttgarte mi otvorilo dvere do najvyššej cyklistiky. Vďaka tomu sme s bratom získali prvú profesionálnu zmluvu. Očakávania boli veľké, pretože som z druhodivízneho tímu zrazu prešiel do najvyššej „ligy“.

  • Vaše prvé účinkovanie na slávnej Tour de France v roku 2008 dopadlo dobre. V sedemnástej alpskej etape ste boli v úniku a okrem víťazstva na najťažšom stúpaní Col de la Croix de Fer ste získali aj Cenu pre najbojovnejšieho cyklistu etapy. Aké boli ohlasy po tomto úspechu?

Pamätám si, ako som sa tri týždne „klepal“,  či vôbec dôjdem do Paríža, pretože to boli moje prvé veľké preteky medzi elitou. Mal som pred tým určitý rešpekt. Posledný týždeň som si povedal, že vyskúšam nejaký únik. Ten mi vyšiel práve v  sedemnástej kráľovskej etape.  Boli sme skupina, z ktorej postupne odpadávali pretekári. Stúpanie na Col de la Croix de Fer som nakoniec vyhral ja a potom neskôr aj Cenu pre najbojovnejšieho jazdca etapy. Nevyhral som síce etapu, ale ohlasy boli veľmi srdečné a pozitívne, pretože fanúšikovia z celého sveta neboli dovtedy zvyknutí fandiť Slovákovi. Aj z tímu Milram boli pozitívne ohlasy, pretože to nebol tím pre celkové poradie a etapové víťazstvá. Pre nich takéto zviditeľnenie bolo veľmi prínosné a mne zostali veľmi pekné spomienky.

  • V roku 2010 ste prestúpili do tímu HTC. Práve v tom roku na španielskej Vuelte popri víťazstve v tímovej časovke a časovke jednotlivcov ste v konečnom poradí skončili na treťom mieste. Čo bolo za týmto veľkým úspechom?

Ťažko povedať, čo rozhodovalo. Samozrejme, vyhratá etapa ma posunula na pódium. Vuelta 2010 sa od začiatku pre mňa vyvíjala veľmi dobre. Stále som sa držal v prvej desiatke. Bola to vzpruha, že keď ju dokončím v najlepšej desiatke, tak to bude obrovský úspech. Potom však prišla víťazná časovka. Bol som vo vytržení, že som sa dokázal posunúť na pódium. Tesne pred Tour de France som sa zranil, a tak som mal voľné leto. Vďaka tomu som mal dosť síl, čo mi nakoniec pomohlo k najväčšiemu úspechuv kariére.

  • Jediné celkové víťazstvo ste získali v roku 2012 s tímom Omega Pharma–Quick-Step na pretekoch okolo Ománu. Ako na toto víťazstvo hľadíte s odstupom času?

Bolo tiež trochu nečakané, pretože bolo u mňa akýmsi pravidlom, že úvodná časť  sezóny bola ťažkopádnejšia. Tieto preteky väčšinou rozhodoval dojazd na kopec, na ktorom sa mi podarilo byť druhý hneď za Vincenzom Nibalim. Stratil som tam len pár sekúnd, ale Nibali stratil zase v inej etape. Preto som bol v celkovom poradí pred ním o nejakú sekundu, a toto bol ten rozhodujúci moment...

  • Ako jediný cyklista na svete ste vyhrali trikrát po sebe titul majstra sveta v časovke družstiev v rokoch 2012, 2013 a 2014. V čom bola pre vás táto disciplína výnimočná?

Keď Medzinárodná cyklistická únia (UCI) zaviedla do programu MS časovku družstiev, začal som sa v závere kariéry na ňu viac zameriavať. Táto disciplína sa mi vždy páčila, pretože sa úplne ináč jazdí ako normálna časovka alebo etapa a človek musí byť s tým tímom zžitý. Bol som nominovaný tímom Quick-Step na prvé MS družstiev, ktoré sme nakoniec ako tím vyhrali. Tento úspech sa mi podarilo ešte dvakrát po sebe zopakovať. Víťazstvo v  roku 2014 bolo však už vo farbách tímu BMC.

  • Ďalší úspech na španielskej Vuelte ste zaznamenali aj v roku 2015. Po víťazstve v tímovej časovke ste si obliekli červený dres vedúceho jazdca v celkovom poradí. Aké je to byť celkovým lídrom?

Bol to pekný pocit, lenže to už bola sezóna, keď som sa vrátil po zranení, a preto nebola až taká vydarená. Prvá etapa bola časovka družstiev a v prvom rade to bolo tímové víťazstvo BMC. Keďže som prešiel cieľovou páskou ako prvý, mohol som si obliecť červený dres. Ten pocit ťažko opísať; vlastne zavŕšil moje účinkovanie v pelotóne.

  • Stalo sa tak koncom roka 2006. Ako by ste zhodnotili tohtoročnú Tour de France pohľadom bývalého cyklistu a spolukomentátora?

Z pohľadu televízneho spolukomentátora to bola nová skúsenosť. Pre mňa boli na pretekoch tiež niektoré veci prekvapujúce a úsmevné, ako trebárs tím Sky riešil situáciu okolo Gerainta Thomasa a Chrisa Frooma, keď bolo každému už dopredu jasné, že líder tímu je Thomas. Ani jedna etapa nebola nudná. Bolo fajn sledovať výkony Petra Sagana a neskôr výkony hlavných favoritov v kopcoch. Veľmi milo ma prekvapil Slovinec Primož Roglić. Celú Tour som si užil a mal som v záveroch veľké očakávania, ako  to napokon všetko dopadne... Zrejme ako každý ozajstný fanúšik cyklistiky na Slovensku, ktorá má stále viac zapálených priaznivcov. A to je dobré!

Zhováral sa Matej MINDÁR ‒ Foto: internet