Slovenské divadlo v zrkadle rokov

thumbnail

V Slovenskom národnom múzeu je unikátna výstava Teatrálny svet 1839 ‒ 1939. Divadelná tradícia na Slovensku je nespochybniteľne bohatá. Ochotnícke súbory existovali takmer v každom mestečku či väčšej obci, vznikali a zanikali, no ich prínos už od štúrovských čias bol nezastupiteľný. Ochotnícki herci sa učili narábať s textom, pasovali sa s hereckým stvárnením postáv a v rámci celého procesu celkom zákonite začali fungovať osobnosti dramatikov a spisovateľov, režisérov, ale aj nadšených organizátorov. To všetko približuje ojedinelá výstava v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave pod priliehavým názvom Teatrálny svet 1839 – 1939.

Výstava Teatrálny svet 1839 – 1939 z digitálnej kolekcie najstarších divadelných a paradivadelných fotografií z územia dnešného Slovenska a slovenských menšín vznikla v spolupráci Divadelného ústavu a Slovenského národného múzea v Bratislave. Prezentuje vyše štyristo fotografií z obdobia rokov 1839 – 1939, to znamená originálov, tlačených kópií i digitalizovaných snímok. Medzi fotografiami sa nachádzajú vzácne kusy zhotovené najstaršími fotografickými technikami, prvé farebné aj kolorované fotografie, ktoré dokladajú kultúrnu pluralitu tohto regiónu a rozhľadenosť a šikovnosť našich predkov. Vzhľadom na časové rozmedzie vzniku vystavovaných fotiek majú veľkú poznávaciu a estetickú hodnotu nielen pre divadelníkov, ale aj pre všetkých záujemcov o históriu a kultúru územia dnešného Slovenska.

DIVADELNÁ HISTÓRIA

V multimediálne riešenom priestore, kde okrem panelov s fotografiami sa na veľkoplošných monitoroch neustále objavujú série dobových divadelných fotografií aj s komentárom, má divák pocit, ako keby sa ocitol v polovici devätnásteho storočia a vzápätí v ére začínajúceho Slovenského národného divadla. Pre znalca divadelného kumštu sú to doslova lahôdky, aj keď si dobre uvedomuje začiatky nášho profesionálneho divadla, ktoré sa kladú do roku 1920. Prvé predstavenie v slovenskom jazyku sa uskutočnilo až v máji 1920 uvedením jednoaktoviek Jozefa Gregora Tajovského  Hriech a V službe a tomu predchádzali predstavenia v češtine. Konkrétne operný súbor začal svoju činnosť 1. marca 1920 inscenáciou opery Hubička českého skladateľa Bedřicha Smetanu a o deň neskôr činoherný súbor uviedol hru Aloisa a Viléma Mrštíkovcov Mariša. Balet Slovenského národného divadla debutoval inscenáciou baletu Coppelia od Léa Delibesa 19. mája 1920. Pri pohľade na vystavené fotografie však môžeme konštatovať, že divadelná tradícia bola u nás uchovávaná a rozvíjaná najmä cez ochotnícke súbory, ktoré ostatne poskytli rozbiehajúcemu sa Slovenskému národnému divadlu slušnú paletu talentovaných hercov a spevákov, aj keď poväčšine nemali profesionálnu prípravu. Svoje divadelné súbory mali mestečká aj obce, telovýchovné jednoty, ba na výstave nájdeme aj fotografiu vojenskej posádky z malého mesta na juhu Slovenska, ktorá sa rozhodla naštudovať divadelné predstavenie.

EURÓPSKY PROJEKT

Kurátorka výstavy Anna Grusková z Divadelného ústavu nám k vzniku tejto ojedinelej sondy do slovenského divadelníctva povedala: „Táto výstava je výsledkom medzinárodného európskeho projektu pod názvom Europeana Photography, ktorého cieľom je dať do virtuálnej encyklopédie Europeana vyše štyristotisíc najstarších fotografií, a to nielen divadelných, ktoré vznikli od obdobia prvej fotografie v roku 1839 až do roku 1939. My sme boli k tomuto projektu prizvaní ako jeden z devätnástich účastníkov, a keďže sme Slovenský divadelný ústav, tak sme sa orientovali na divadelnú fotografiu. Rozhodli sme sa vytvoriť kolekciu z najstarších divadelných fotografií na území Slovenska a postupne, ako sme tie fotky hľadali, pribúdali aj divadelné fotografie z území, na ktorých žijú slovenské menšiny. Po začiatočných obavách či vôbec niečo nájdeme, sme zhromaždili fantastickú kolekciu vyše desaťtisíc fotografií, z ktorých výber v počte štyristo predstavujeme na tejto výstave.“

HISTORICKÉ SÚVISLOSTI

Keď sa návštevník prejde po výstave Teatrálny svet 1839 ‒ 1939, nemôže si nevšimnúť okrem štylizovaných, často dobovo kolorovaných skupinových fotografií ochotníckych súborov aj prvé fotografie nastupujúcich divadelných hviezd, ktoré dnes v čase celebrít označujeme aj ako „podpisové karty“. Až potom si azda uvedomí, akú cestu prešlo slovenské divadelníctvo od ľudových začiatkov v podobe pašiových hier a ďalších nábožensky motivovaných dramatických útvarov až po skutočné profesionálne divadlo. Ostatne, aj vyjadrenia odborníkov, ktoré sú na paneloch výstavy a ktoré sú premietané aj v rámci audiovizuálnej prezentácie, hovoria o tom, že slovenský folklór bol jedným z najdôležitejších prameňov ochotníckeho a neskôr aj profesionálneho divadla u nás. Nie nadarmo sú autori ako Jozef Gregor Tajovský, Gustáv Zechenter Laskomerský či Pavol Országh Hviezdoslav považovaní za prvotných hýbateľov našej dramatickej spisby. Ostáva už len uviesť, kde sa nachádzajú originály digitalizovaných fotografií nielen z výstavy, ale z celej zhromaždenej kolekcie. Sú to zbierky Divadelného ústavu a partnerov výstavy: Slovenského národného múzea-Historického múzea, Slovenského národného múzea v Martine, Slovenskej národnej knižnice, Východoslovenského múzea v Košiciach, Slovenského národného archívu, Múzea mesta Bratislavy, Archívu hlavného mesta SR Bratislavy a v súkromnej zbierke Miklósa Vojteka.

Alexander GOCZ ‒ Foto: autor



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.