Význam Romana Kaliského v moderných dejinách Slovenska. Novinár, spisovateľ, kultúrny dejateľ a spoločenský aktivista Roman Kaliský by sa koncom septembra dožil sto rokov. Počas normalizácie ho komunisti vytlačili na okraj spoločnosti. Nezlomili ho. Po nežnej revolúcii bol podpredsedom Matice slovenskej a redaktorom obnovených Slovenských národných novín. Svojím pôsobením sa výrazne zaslúžil o vznik demokratickej Slovenskej republiky v roku 1993. Napriek nespochybniteľnému prínosu pre slovenský národ si nik na neho – okrem Matice slovenskej a Slovenských národných novín – nespomenul. Matica si ho 21. septembra pripomenula kolokviom. Na osobu Romana Kaliského sme sa opýtali jeho priateľa a nášho redakčného kolegu Dušana D. KERNÉHO.
Roman Kaliský by sa 22. septembra dožil sto rokov. Odišiel v roku 2015 ako deväťdesiattriročný. Bol významným publicistom. Pre slovenskú spoločnosť urobil veľa. Ako by ste hodnotili jeho osobnosť?
- V roku 1963 vyšla kniha, ktorá doslova rozbúrila hladinu verejnej mienky na Slovensku. Bola Kaliského pod názvom Obžalovaný, vstaňte. Je vysoko hodnotená aj dnešnou literárnou kritikou. Dnes niet takých dokumentárnych kníh o pomeroch na Slovensku. Dvaja výnimoční autori profesor Leikert a doktorka Macková potrebovali na knihu o Kaliskom šesťsto strán plných dokumentov. Ojedinelá skvelá kniha o výnimočnom autorovi práve vyšla. Matica si ju dôstojne pripomenula. Je to svedectvo o výnimočnej novinárskej osobnosti, ktorá korunovala svoju prácu zavŕšením národnej emancipácie Slovákov a prácou pre vznik samostatnej Slovenskej republiky. Kaliský prežil v druhej polovici 20. storočia zložito, sčasti so zamlčaným životopisom, ale aj so silou vyťažiť z chýb energiu pre zmenu režimu, systému.
Roman Kaliský sa výrazne pričinil aj o obnovenie nášho periodika Slovenských národných novín (SNN), v redakcii ktorého ste spolupracovali. Roman Kaliský patrí medzi najvýraznejšie postavy slovenskej žurnalistiky. Ako ho hodnotíte ako novinára?
- Roman Kaliský spolu s Drahoslavom Machalom a Petrom Štrelingerom urobili z bratislavskej pobočky matičných SNN základňu, kde vznikali kľúčové iniciatívy a dokumenty s jednoznačným cieľom ‒ dať dovedna nielen slovenskú inteligenciu, ale aj verejnosť za demokratický vznik samostatného štátu. Títo traja spisovatelia, novinári, mali v rukách jedine slovo. Vedení Kaliského životnou skúsenosťou šli priamočiaro za vznik samostatného slovenského štátu! Slovenské národné noviny, malé matičné noviny, vlastne len ich pobočka, dali dovedna hlavný prúd usilujúci sa o pokojné, ústavné rozdelenie federácie, a tým aj o vznik slovenského štátu. Iste by si to pri novembrovom výročí hlasovania o ústavnom zániku Česko-Slovenska Kaliský pripomenul spolu s vtedajším poslancom Jánom Smolcom. Veď ten ho po vzniku Slovenskej republiky stiahol do nového denníka ako svojho zástupcu. To, čo urobili tí traja najmä v roku 1992, to nie sú len dejiny, to je aj výzva pre súčasnosť. Niet malých novín ani dnes, je len veľa zbytočných slov, zastrašovania a propagandy. Udalosti spred desaťročí sú súčasťou pozoruhodného dedičstva SNN. Roman Kaliský bol pri tom.
V Matici slovenskej sa tiež angažoval, napokon z nej odišiel, jemne povedané, sklamaný. Prečo?
- O tom vie najviac Peter Štrelinger, ktorého Kaliský podporoval pri akcii Zlatého pokladu Matice ‒ ten mal mimoriadny ohlas nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Osobitne v USA a Kanade, samozrejme medzi krajanmi, podobne ako aj iniciatíva matičného fondu v začiatkoch kupónovej privatizácie. Kým iní „zberatelia“ kupónov úspešne prosperovali Matičný fond nie. Verejne to prepuklo až po dôkladnej pitve výročnej správy fondu, ktorú urobil Roman Kaliský. Ten vložil vlastné i rodinné zdroje s dôverou práve do matičného fondu. Nebol sám, boli tam vynikajúci hokejisti z NHL či najznámejší slovenskí umelci, maliari. V atmosfére vzniku samostatného štátu bola matičná značka zárukou, vzbudzovala dôveru. Matica mala autoritu. Kaliský svoj rozbor nemohol publikovať v SNN, hoci bol funkcionárom. Pravda, na rozdiel od iných neplateným. V rámci demokracie, najmä pri vzniku Slovenskej republiky, o čo sa zaslúžil, zrazu v tejto novej slobode narazil na priestor neslobody. Vtedy odišiel aj z Matice. No myslím si, že s tým sa stretávame v novej spoločnosti dodnes aj inde.
Roman Kaliský bol vizionár, ako prvý sa verejne zasadzoval v deväťdesiatych rokoch za vznik samostatného slovenského štátu, vďaka čomu vedel, že raz budeme samostatní a Slovenská republika prežije a bude úspešná.
- Myslím si, že väčšmi než vizionár bola jeho neraz dramatická skúsenosť s rozličnými podobami zlomov starého režimu ‒ počnúc od roka 1945. Kaliský vycítil, že tu už nezasahuje cudzia moc, že je to príležitosť, ktorá sa nebude opakovať. Mal skúsenosť so vznikom prvej Slovenskej republiky a potom s rokom 1946 s voľbami, ktoré demokrati drvivo vyhrali a v roku 1948 prehrali. Vyše dvanásť rokov až do roka 1960 bol poslancom. Zažil rok 1968. Vedel, že po roku 1989 už nie sme vystavení cudziemu zásahu. Udal jasný smer, a to na stránkach matičných novín! Vladimír Mináč, jeho priateľ, matičiar a súpútnik, ho nazval prvým hlasom na križovatke dejín. Veľa zohralo aj jeho priateľstvo s Detvanom Imrichom Kružliakom, exulantom v Slobodnej Európe. No najmä a predovšetkým sa jeho slovenskosť prejavila na pastoračnej omši v Šaštíne v novembri 1990. V priamom prenose za účasti vtedajšieho prezidenta Havla. A o to išlo. Kaliského priateľ Gustáv Valach prečítal na konci bohoslužby pápežské dekréty Pavla VI. z roka 1977 o samostatnej slovenskej cirkevnej provincii. A k nim Kaliského a Rúfusovu esej. Napriek tomu, že od novembra 1989 ubehol rok, verejnosť o tom prakticky nevedela nič. Ale potom v Slovenských národných novinách, a to je súčasť dejín SNN, Roman Kaliský uverejnil v SNN č. 50 text Pápež Pavol VI. sa zaslúžil o Slovenskú republiku. Veď išlo o národnú suverenitu Slovenska. To si mala uvedomiť široká verejnosť. A, samozrejme, aj prezident Havel.
Text a foto: Maroš SMOLEC