Domáca starostlivosť je zanedbaná
Myslieť si, že opatrovníctvo v zmysle sociálnej starostlivosti sa týka iba osamelých občanov vo vysokom veku, by bolo hlbokým nedorozumením. Aj ekonomicky aktívny občan sa po prepustení z nemocnice môže ocitnúť v stave akútnej potreby služieb opatrovateľa či opatrovateľky. Mnohé rodiny s deťmi, postihnutými najrôznejšími chorobami, ktoré ich vyčleňujú zo zaužívaného detského spôsobu života, by sa bez opatrovateľov už vôbec nezaobišli.
Predstavte si človeka vo veku medzi deväťdesiatimi až stami rokmi, ktorý má klasické prejavy tohoto veku – má veku adekvátnu demenciu, má zničený pohybový aparát, má problémy s inkontinenciou. Prakticky samostatne už nemôže fungovať, no staroba nie je choroba. Do nemocnice nepatrí. A tak zostáva v lepšom prípade v opatere najbližších, v tom horšom – ide do „ústavnej starostlivosti“. Ale to už je mimo domova a jeho duševné a následne i fyzické ťažkosti sa rýchlo zhoršujú. Ideálnym prípadom je teda, ak rodina s pomocou štátu zabezpečí takémuto človeku opatrovateľskú starostlivosť.
- LENŽE – JE TU LENŽE
Domáca starostlivosť na Slovensku je zanedbaná. Vyše stotisíc ľudí sa k nej nevie dostať! A tak domáca neformálna starostlivosť, vykonávaná príbuznými v záujme odkázanej osoby, tvorí podľa európskych prieskumov až osemdesiat percent dlhodobej starostlivosti. Európska stratégia dlhodobej starostlivosti zdôrazňuje jej spoločenský aj ekonomický prínos. Napriek tomu na Slovensku nie je uznaná ani integrovaná do systému dlhodobej starostlivosti. Komora opatrovateliek Slovenska upozorňuje, že Slovensko už trinásty rok ide stále opačným smerom ako iné členské krajiny Európy. Už od roka 2011 pokračuje na Slovensku proces „deinštitucionalizácie“ sociálnych služieb. Ide o reformu, ktorej cieľom mala byť zmena v podpore starostlivosti o ľudí ťažko zdravotne postihnutých a odkázaných na pomoc inej osoby v ich domácom prirodzenom prostredí.
- NIJAKÉ ZLEPŠENIE
Po trinástich rokoch vidíme len málo zásadných zmien. „Jediným pozitívom bolo zavedenie a zvýšenie príspevku na opatrovanie, avšak iba pre úzku skupinu osôb odkázaných na dvadsaťštyrihodinovú starostlivosť,“ informovala SNN podpredsedníčka Komory opatrovateliek Slovenska Iveta Ždiľová. Na Slovensku využíva domácu starostlivosť približne osemdesiattisíc ľudí. „Bez domácej starostlivosti a rodinných opatrovateľov by celý sociálny a zdravotný systém skolaboval. Bytostne sa to týka každého z nás,“ dodala Iveta Ždiľová. Podľa Komory opatrovateliek Slovenska naša republika čelí obrovskému problému, ktorý sa bude pri ďalšej nečinnosti len zhoršovať.
- SENIORI SENIOROV
„Príbuzní väčšinou nemajú možnosť slobodného výberu či chcú, alebo môžu poskytovať starostlivosť, priemerný vek opatrovateľa sa blíži k dôchodkovému. Senior sa stará o seniora, možno dvoch. Mladí sa tejto práci z viacerých dôvodov, aj ekonomických, vyhýbajú,“ vysvetľuje Iveta Ždiľová. Podľa nej na Slovensku rastie počet osamelo žijúcich osôb s psychiatrickými alebo neurologickými ochoreniami. Neskrýva tak obavy, ako bude Slovensko v najbližších rokoch zvládať dopyt po starostlivosti o znevýhodnených ľudí pri rastúcom nedostatku kvalitných, odborne zručných, fyzicky a duševne schopných opatrovateľov. Podľa podpredsedníčky Komory opatrovateliek Slovenska „ako správny sociálny štát sa síce sústredíme na holistické napĺňanie potrieb osôb ŤZP a inak zdravotne znevýhodnených, ale žiadna ich sociálna inklúzia a integrácia nebude možná bez príbuzných a opatrovateľov, ktorí im pomáhajú. Ignorujeme zdravie opatrovateľov, ich potrebu podpory duševného zdravia, rovnováhy medzi pracovným, súkromným životom a starostlivosťou,“ upozornila.
- NEDOCENENÁ SLUŽBA
Opatrovatelia vykonávajú obrovskú sociálnu, ekonomicky aj spoločensky významnú službu pre ľudí aj štát, a to vo verejnom záujme. Rodinní opatrovatelia šetria náklady štátu za pobytovú starostlivosť, často bez nároku na príspevok na opatrovanie. Podľa Komory opatrovateliek Slovenska by mal preto štát recipročne prispieť pri ochrane zdravia a bezpečnosti v domácnosti každej odkázanej osobe na starostlivosť vzhľadom na jej ekonomický a sociálny status, v záujme podpory opatrovateľa a udržania sebestačnosti opatrovaného. „Domáce prostredie, v ktorom sa starostlivosť poskytuje, musí byť vhodné a bezpečné pre všetkých. Ochrana pred pošmyknutím, pádom, požiarom, poškodením zdravia by sa mali stať samozrejmosťou! Zlepšenie digitálnych zručností a využívanie potrebných moderných technológií alebo pomôcok pre zlepšenie či udržanie kognitívnych, motorických schopností a udržanie sebestačnosti musia byť k dispozícii osobe, ktorá ich potrebuje, čo najskôr,“ apeluje Iveta Ždilová.
„Téma starostlivosti sa týka všetkých rovnako a odráža úroveň našej spoločnosti,“ uzavrela podpredsedníčka Komory opatrovateliek Slovenska. Komora samotná vznikla ako reakcia na situáciu, v ktorej sa nachádzajú opatrovatelia a sanitári pracujúci na Slovensku i v zahraničí a ako smutný následok dlhoročného ignorovania opatrovateliek/opatrovateľov v systéme starostlivosti, bez zakotvenia povolania v zákone a pomenovania kompetencií. Úlohou Komory opatrovateliek Slovenska je zlepšenie postavenia slovenských opatrovateliek, opatrovateľov, domácich opatrovateliek, opatrovateľov, sanitárok a sanitárov.
Ivan BROŽÍK – Foto: archív, internet