Slovensko zasahuje súbeh niekoľkých kríz

thumbnail

Svet okolo nás je nielen nestabilný, ale aj nepredvídateľný. Slovensko zasahuje stále väčšmi narastajúce napätie hneď niekoľkých paralelných súbežných kríz. Ukazujú, v akom nestabilnom, ale aj nepredvídateľnom svete sa nachádzame. Súčasné pôsobenie týchto kríz potrebujeme v našej situácii čo najmenej. Pred niekoľkými rokmi vlastne padol systém otvorených hraníc medzi štátmi Európskej únie a masa migrantov sa valila balkánskou cestou do Nemecka. Vtedajšia nemecká kancelárka vyhlásila: My to zvládneme! V Európe pribudlo vyše milióna utečencov. Ale potom od pádu berlínskeho múra vznikli po prvý raz ploty z ostnatého drôtu. Maďarsko, ich staviteľ, bolo vystavené ostrej kritike. Pomoci, lebo ide o ochranu spoločnej hranice EÚ, sa nedočkalo. Zábrany postavilo aj Španielsko. Napätie i zábrany sme sledovali vlani tiež na tureckej hranici s Gréckom. Masy, tisíce utečencov Turecko prepúšťalo ku gréckej hranici. Ťarchu neprestávajúceho prúdu utečencov z Blízkeho východu a z Ázie, najmä z Afganistanu, vidíme dodnes. Je to následok vojen, do ktorých sa zapojilo aj Slovensko.          

■ DRÁMA U SUSEDOV

Drámy sa dodnes odohrávajú na pobreží stredomorských štátov Európskej únie. Denne sme svedkami nových a nových záchranných akcií ľudí, ktorí sa v nejednom prípade stali obeťami pašerákov. Teraz sme svedkami každodenne narastajúcich nepokojov na bielorusko-poľskej, ako aj litovskej hranici. Tisíce migrantov sa domáhajú, aby mohli ísť cez Poľsko do Nemecka, čo sa niektorým aj podarilo. Ale medzi nimi a Nemeckom stojí stále nepriechodnejší plot, po Maďarsku druhý na hraniciach EÚ, a tisíce poľských vojakov a policajtov. Z Nemecka sa neozýva nijaký vítajúci pokrik, ako to bolo v roku 2015. Naopak, Angela Merkelová telefonuje (a nie raz) ruskému prezidentovi Putinovi so žiadosťou, vlastne s prosbou, aby zakročil v Bielorusku, lebo situácia migrantov je neľudská a neprijateľná.           

■ MOSLIMSKÝ PRÚD

Keď turecká letecká spoločnosť po prvý raz 12. novembra zastavila dopravu migrantov do Minska, ukázalo sa, že ide o občanov Iraku, Kurdistanu, Jemenu a ďalších arabských štátov. Na letisku v Minsku pristávali desiatky lietadiel s pasažiermi z arabských štátov či Turecka. Na bielorusko-poľskej hranici sa dovtedy, do 12. novembra, sústredilo podľa rôznych zdrojov takmer pätnásťtisíc utečencov, väčšinou zo Sýrie či z Afganistanu, pričom všetci chcú do Nemecka. A všetci sú moslimovia. Otázka znie – naozaj má len Bielorusko takú kapacitu a schopnosť organizovať utečenecký exodus v arabskom svete? Naozaj jediní protivníci Európskej únie sú len v Minsku a chrbát im kryje Moskva? Čo hovoria skúsenosti štátov Európskej únie s moslimskými prisťahovalcami? Čo bolo za tie roky v pozadí mnohých teroristických aktov v štátoch EÚ?  Prečo sa dnes tak rozhodne bránime moslimským prisťahovalcom, ktorých ešte v roku 2015 s takým nadšením vítali v Nemecku? 

■ MIGRAČNÁ KARTA

Hra migračnou kartou ukazuje, ako sa stupňuje napätie v čase, keď nejestvujú nijaké komunikačné kanály ani medzi štátmi a ani medzi EÚ a Severoatlantickou alianciou NATO a Ruskou federáciou. A EÚ sa tak s Bieloruskom, ako aj s Ruskom zhovára najmä rečou sankcií a varovaní. To zatiaľ posledné, americké, sa týka výstrahy, aby Rusko terajšiu krízu nevyužilo proti Ukrajine. Prišlo vo chvíli, keď Poliaci získali prísľub, že sa bude hovoriť o priamej pomoci Bruselu pri ochrane hraníc. Pre Poľsko priniesla kríza aj rozhodnú možnosť posilniť pozície vládnej strany doma i v rozporoch s Bruselom, pokiaľ ide o miliónové pokuty, pokiaľ ide o uhoľné bane a zásadný spor týkajúci sa právneho štátu a rozhodnutia poľského ústavného súdu o neuznaní nadradenosti európskeho práva nad poľským. Veľmi málo si u nás uvedomujeme aj historické pozadie poľského sebavedomia. To sa napríklad týka Mieru z Rigy z roka 1921. Poľsko ho kladie významom pri usporiadaní Európy na rovnakú úroveň, ako napríklad my Trianon. Pravda s tým, že to zabránilo Poľsku vytvoriť a byť na čele federácie stredoeurópskych a východoeurópskych slovanských národov. 

■ NOVÁ ŽELEZNÁ OPONA

V spore s Bieloruskom ani Brusel a ani Varšava priamo s Lukašenkom nehovoria, keďže vlaňajšie prezidentské voľby neuznali za legitímne. Prezident Putin, naopak, vyzval Úniu, aby s Bieloruskom komunikovala priamo. Predseda poľskej vlády však obvinil z krízy priamo Kremeľ. Konfrontácia sa stupňuje a v politike i propagande sme vlastne svedkami vytvárania novej železnej opony. Rusko to strategicky bude nútiť posilňovať spoločný federálny štát s Bieloruskom. A EÚ bude podporovať bieloruskú opozíciu, ktorá za prezidentku považuje Svjatlanu Cichanovskú.

Dušan D. KERNÝ - Foto: Tehran times

 

.

 

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.