Slovensku chýba jasná vízia a hodnotová deklarácia

thumbnail

 Pri presadzovaní národných záujmov v zahraničí máme veľké rezervy doma. O práci europoslancov toho na Slovensku až tak veľa nevieme. Ak vynecháme ich osobné statusy na sociálnych sieťach, blogy a vyjadrenia v nich, potom si informácie nájde už len ten, kto naozaj hľadá povestnú ihlu v kope sena. Aj preto SNN oslovili poslanca Európskeho parlamentu Branislava ŠKRIPEKA.

 

  • Ak sledujeme vyhlásenia niektorých našich europoslancov, na prvý pohľad sa naozaj môže zdať, že sú čiastočne alebo niekedy úplne odtrhnutí od reality spoločenského a politického života na Slovensku. Akoby tento „letmý“ pohľad do EP podčiarkovali aj naši domáci slovenskí predstavitelia a politici. Ako to vnímate?

Mrzí ma to. Ja som toto vyhlásenie zachytil z úst ústavných činiteľov.  Považujem to za dosť nešťastné, ba až prekrúcajúce a potupujúce posolstvo pre slovenských občanov.

  • Rovnakí názor však zdieľajú aj mnohí radoví občania Slovenskej republiky.

Mnohí ľudia to proste preberú ako fakt a už je to potom v ich ponímaní tak. Asi sa príliš nepomýlim, keď poviem, že si prácu europoslancov už sami nepozrú, aby ju reálne zhodnotili. Napriek tomu, že v EP pôsobia europoslanci aktívne, zostanú zaškatuľkovaní. Za seba poviem, že pravidelne publikujem správu o svojej práci, pretože politik by podľa mňa mal svoju prácu občanom vykazovať a oni by to tiež mali žiadať a sledovať to.

Pracujem v Bruseli a v Štrasburgu, kde ma zvolili za Slovensko, chcem hlasovať čo najlepšie pre naše národné záujmy a sledujem, čo dokumenty EÚ pre nás znamenajú. Zvolili ma aj preto, aby som zdôrazňoval úplne absentujúci rešpekt voči Bohu, vyšším hodnotám a evanjeliovým princípom. Toto je moja realita, v ktorej žijem. Viem však, že pri presadzovaní našich záujmov je potrebná spolupráca s národnými politikmi aj so štátnymi úradníkmi. V najhorúcejších bodoch – ako bol povedzme nástup migračnej krízy – mal pán premiér s nami predsa hneď komunikovať, na čom mu záleží! Tak by sa mu nestalo, že práve  poslanci jeho strany Smer, na rozdiel od ostatných, zahlasovali v prvých dokumentoch za kvóty na migrantov… A zaujímavosťou je, že predseda SNS Andrej Danko si za podpredsedu svojej strany vybral práve ešte nedávneho europoslanca – „odtrhnutého od reality“ – Jaroslava Pašku...

  • Zúčtovali sme minulosť, čo súčasnosť?

skripekMusím povedať, že v súčasnosti je spolupráce minimum. Je jednoduchšie hovoriť o odtrhnutí od reality, ako niečo spraviť. Je teda namieste otázka, čo dnes robia vládni politici pre Slovensko aj v rámci EÚ? Pretože sú to práve vládni úradníci, štátni tajomníci a ministri, ktorí pripravujú a hlasovaním v Bruseli schvaľujú, čo bude pre Slovensko ako členský štát EÚ záväzné.

  • Môžete spomenúť príklady, akú prax majú v iných štátoch, ako funguje prepojenie domácej a „euro“ politiky?

Europoslanci, najmä zo starých členských štátov, sú ako „vyslanci“ národných záujmov v EP. Preto veľmi úzko spolupracujú s jednotlivými ministerstvami, ktoré sa venujú témam, o ktorých rokuje EP. Ministerstvo zväčša pripraví stanovisko a odporúčanie pre europoslanca. Situácia slovenského europoslanca je iná. Ministerstvá  vôbec s nami nespolupracujú. Musím však pochváliť Stále zastúpenie SR pri EÚ, ktoré nám niekedy pripraví stanovisko na hlasovanie. Tém je však skutočne veľké množstvo, a preto je spolupráca s ministerstvami veľmi dôležitá pri presadzovaní národných záujmov. Iste, netreba nám stanoviská ku všetkému, tém a hlasovaní sú desiatky až stovky a v mnohých nám stanovisko dá frakcia, kde sme. Len ako príklad – vyjadrenie k lovu rýb v holandských vodách nepotrebujem od našich. Potrebné mi je frakčné stanovisko a holandské a tie mám naporúdzi.

  • Svojho času u nás rezonovala téma, či majú europoslanci vystupovať v NR SR a ako často... Kde z vášho pohľadu skončil tento zámer?

V súčasnosti nemôžeme v pléne NR SR vystúpiť vôbec, a jednoducho nie je vôľa tento stav zmeniť. Akoby sa už tu delili poslanci volení slovenskými občanmi na tých v Štrasburgu či Bruseli a tých bratislavských. Ale nemalo by to takto byť. Ešte ako poslanec NR SR som navrhoval úpravu zákona tak, aby europoslanci mali právo vystúpiť v pléne. Koalícia to vtedy zamietla. Ako novozvolení europoslanci sme adresovali na túto tému v roku 2014 list so žiadosťou predsedovi parlamentu, a on nás odmietol… Malo by byť jedno, kde poslanci pracujú pre ľudí. Predsa poslancov volia občania našej krajiny, a preto by poslanci mali spolu spolupracovať, a nie sa separovať. O to viac, keď dokumenty, o ktorých rokujeme v EP, majú jasný vplyv na život občanov vo všetkých krajinách EÚ. Verejnosť očakáva zaangažovanosť europoslancov na Slovensku, no aj keď sa usilujeme, sme „vyoutovaní“.  Predsedu strany Sulíka pán Danko nedávno nepustil na grémium o zmenách v rokovacom poriadku NR SR... (Neskôr Richard Sulík uznal vlastnú chybu – pozn. redakcie.)

  • V Európskom parlamente sa venujete viacerým témam, niektoré sú vám bližšie, iné nie, napriek tomu mali by ste vo všetkých zastávať názorové a politické pozície Slovenska. Poznáte ich vôbec? Teda inak ako z verejných zdrojov?

SNN 26-27_škripekPolitiky štátu pre jednotlivé oblasti sú síce definované, ale proces ich tvorby je veľmi uzavretý. Existuje len obmedzená možnosť vstupovať a reálne ovplyvniť priority Slovenska. Okrem toho, pri samotnom vyjednávaní Rady na rôznych úrovniach je celý proces netransparentný a málo medializovaný. Paradoxne, práve tieto stretnutia sú z pohľadu dôležitosti pre slovenskú legislatívu tými najpodstatnejšími, pretože ani Európska komisia, ani parlament  nedávajú finálny súhlas na smernice a nariadenia, ktoré môže odsúhlasiť len Rada v podobe ministrov alebo štátnych úradníkov dedikovaných pre danú agendu. Europoslanec je hlasom občanov, „strážnym psom“, dohliadačom na záujmy Slovákov, ale bez synergie s vládou SR je to vždy len ťahanie za kratší koniec.

  • Aj nedávno ste sa posťažovali, že vám chýba spolupráca s vládou SR a s parlamentom SR – ako vyzerá teraz a aká by mala byť, ak spriemerujeme vaše poznatky z takéhoto vzťahu v iných krajinách?

Slovensko teraz predsedá Rade EÚ. Ide o historickú príležitosť, ktorú by sme mali naplno využiť. Som preto presvedčený, že teraz je správny čas na to, aby sme prehodnotili našu spoluprácu medzi slovenskými europoslancami a slovenskou vládou, parlamentom a štátnymi úradníkmi. Uvítal by som, keby prišla možnosť dohodnutia  takejto spolupráce. Sadli by sme si a nastavili by sa pravidlá vzájomnej kooperácie na viac rokov dopredu.

  • Hlas Slovenska okrem hlasu europoslancov v europarlamente akosi nepočuť. Ako tam vnímajú našu krajinu? Majú jasno v tom, kam smerujeme, aké sú naše zámery a ciele?

A máme my na Slovensku jednoznačne zadefinované, kam smerujeme, aké sú naše zámery a ciele? Okrem programového vyhlásenia vlády o tom neviem. Chýba nám istá vízia a hodnotová deklarácia.

  • Zatiaľ sme hovorili o spolupráci s oficiálnymi inštitúciami. Agenda LGBTI (napríklad) v europarlamente sa však týka aj nášho tretieho sektora – ste v nejakom kontakte? Riešite nejaké spoločné témy, ktoré potom prednesiete plénu v Bruseli?

Som v kontakte s tretím sektorom, a nielen pokiaľ ide o agendu LGBTI. Komunikujem nielen so slovenskými, ale aj s medzinárodnými organizáciami. Europoslanci, asi ako jediní poslanci, nemôžu prichádzať s vlastnými legislatívnymi návrhmi. To znamená, že v praxi môžeme ako poslanci požiadať Komisiu o vypracovanie návrhu. Europoslanci sa potom môžu vyjadrovať a podávať pozmeňujúce návrhy vo výboroch. Po schválení dokument putuje do pléna EP, kde sa o ňom finálne hlasuje. Nakoniec sa však k tomu vyjadruje Rada (ministrov). Ak sa na dokumentoch spolupracuje a pracuje hneď od začiatku, je väčší priestor na možné zmeny a úpravy. Ale dohoda v závažných otázkach sa medzi všetkými členskými štátmi málokedy rodí ľahko.

  • Keď už sme pri tejto téme – aký postoj oficiálne prezentuje Slovensko v tejto súvislosti na pôde európskych štruktúr?

Neexistuje jednotný postoj. Myslím si, že neexistuje ani jedna krajina, kde všetci majú na LGBTI rovnaký názor. Keďže ide o hodnotovú otázku, nemôžeme očakávať ani nejakú zásadnú zhodu. Je úplne samozrejmé, že v tejto otázke sa napríklad s pánom poslancom Sulíkom nikdy nezhodneme. Ale v iných otázkach, povedzme  keď sme riešili otázku znefunkčnenia zbraní, ktoré sa predávali cez internet, sme spolupracovali a dokázali sme presadiť dobré veci prospešné nielen pre Slovensko.

  • Je téma LGBTI v europarlamente nezmieriteľným bojom ako u nás alebo sa vedú odborné diskusie?

Musím povedať, že kultúra diskusií v EP je na vyššej úrovni ako u nás v NR SR. Lenže v EP výrazne vidno, že ak niekto vystúpi s názorom, ktorý nie je v súlade s gender alebo propotratovou ideológiou, okamžite je označený ako „netolerantný“ či „homofób“  alebo „extrémista“. Potom sa už veľmi ťažko diskutuje. A tiež hovoriť o Bohu či odvolávať sa na kresťanské korene EÚ je skoro považované za niečo neželané!

  • Aký je váš osobný vzťah k matičiarom, k ich práci v regiónoch na poli folklóru, zachovania kultúry, ale aj k Matici ako organizácii?

Históriu Matice si veľmi vážim a napĺňa ma hrdosťou premýšľať nad rokmi nášho národnooslobodzovacieho boja, hnutiami našich národovcov a silných postáv od konca 17. storočia až po začiatok 20. storočia. Matica slovenská má dôležitú úlohu v zachovaní tohto historického pokladu, ako aj nášho folklóru, kultúry, boja o spisovnú slovenčinu a národné vzdelávanie – dedičstva otcov. Je toho rozhodne veľa. Akoby sme však tú krásu nevedeli ponúknuť aj druhým, ktorí by sa z nej rovnako ako my tešili. Chýba mi aj taká hrdosť Slovákov na náš národ, na našu históriu. A vôbec poznanie vlastných dejín. Akoby sa skôr dnes verilo nejakým pochybným tzv. historikom ako renomovaným odborníkom. Preto si myslím, že Matica má nielen svoje opodstatnenie a význam, ale je potrebný konštruktívny prístup zo strany vlády, aby jej postavenie posilnila, podnecovala a zvýrazňovala. To isté si myslím o Slovenskom národnom múzeu ako národnej inštitúcii. A aj o Slovenskej národnej knižnici. Ale pre mňa osobne to najrozhodujúcejšie – pravidelne sa modlím za duchovné prebudenie a obrodu na Slovensku, aby sme osobne v srdciach spoznali pravú úctu k Bohu, vykupiteľské dielo Pána Ježiša na kríži z hriechu a sebastrednosti, aby naša  vlasť prekvitala pravými hodnotami v činoch a vo vzťahoch jej ľudí. O toto sa usilujem aj v politike.

Zhováral sa Ivan BROŽÍK – Foto: archív SNN



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.