SLOVO O SLOVENSKU
Ján ČOMAJ
V poslednom čase sme sa niekoľkokrát venovali otázkam nevyhnutných zmien v školstve, aby stredné a vysoké školy neboli zásobovateľmi úradov práce. Podporovali sme opatrenia ministra D. Čaploviča, ktoré sa často stretávajú aj s nepochopením, najviac, pravda, u vlastníkov súkromných škôl – siaha sa im do kešene. Myslím si, že školy povinnej dochádzky mali zostať z princípu jednotné a v rukách štátu, jednotné v základnom učive a rôznorodé v nadstavbe, špecifikácii, zameraní, bilingválne, internátne a podobne, ale s rovnakým sociálnym statusom, vybavenosťou a možnosťami, aby sa už od útleho detstva nepestoval pocit majetkovej nadradenosti – veď aj preto v niektorých krajinách nosia školáci rovnošaty. Horúci problém je však v zameraní stredného a vysokého školstva a v prípade vysokých škôl aj v ich presile, pričom už dnes je isté, že polovica absolventov humanitných smerov nenájde zamestnanie, iba ak sa rekvalifikuje alebo bude pracovať mimo svojho odboru. Uvádzali sme priam neuveriteľné porovnania nášho stavu s krajinou najstarších univerzít – Talianskom, pridajme porovnanie s druhou univerzitnou veľmocou – Anglickom. Tam ide na vysokú školu 25 – 27 percent maturantov, u nás šesťdesiatpäť! A automobilky bijú na poplach – ony a ich dodávatelia budú do piatich rokov potrebovať dvestotisíc kvalifikovaných operátorov robotizovanej výroby. K tomu sa pridali osobnosti nášho IT : v tom istom čase narastie potreba kybernetikov o štyridsaťtisíc!
Opatrenia v školstve nestrpia odklad. Minister Čaplovič prosí o čas. Treba vypracovať plány. Presvedčiť pedagogickú verejnosť. Navyše len jeden ucelený cyklus stredoškolskej prípravy trvá štyri až päť rokov! Ak to človek zráta, problém zostane (vlastne bude rásť!) takmer desaťročie! Vylúčené! Ak len nechceme, aby sa náročnejšia výroba od nás odsťahovala a produkcia s vyššou pridanou hodnotou sa ani nezačala, zásahy budú musieť byť „za živa“. Tí starší (vrátane pána ministra) sme ich prežili počas štúdia nadostač, aj nezmyselných – a tu sme.