SLOVO O SLOVENSKU
Maroš SMOLEC
šéfredaktor
Slovenské príslovie hovorí: Kto chce psa biť, palicu si nájde. Začiatkom májových dní si neprajníci Matice slovenskej – ale v podstate odporcovia slovenskej štátnosti vo všeobecnosti – našli na národnú ustanovizeň poriadny budzogáň. A jeho tvrdé údery zaboleli.
Vraj, načo máme Maticu slovenskú v 21. storočí? Čo je jej poslaním? Kto sú vlastne matičiari? V tomto duchu sa viedli mediálne útoky z pier redaktorov liberálnych denníkov a bulváru. A to len preto, že na devínskej púti sa zúčastnil župan Banskobystrického kraja M. Kotleba. Ten si sadol medzi radových účastníkov osláv. V programe nevystúpil. Verejne neprehovoril. Ako býva zvykom, Matica pozvala všetkých županov, okrem ostatných predstaviteľov štátnej a samosprávnej moci.
Útok začal postkomunistický denník Pravda. Zo šíriteľa totalitných lží sa „obratom“ stal hlásnik demokracie, zástanca rodovej rovnosti, ochranca menšín – a vraj aj – sociálnych práv občanov. Korunku útoku nasadil rovnako červeným mliekom oddojčený historik Dušan Kováč. Ten pritvrdil. Vraj Matica robí hanbu. Súdruh historik si asi pomýlil dobu. Ak totiž matiční historici majú iný názor na slovenské dejiny ako bývalí komunisti (teda on), pôsobia v rozpore so štátnou doktrínou. Totalitní myslitelia nikdy nedokázali oceniť pluralitu názorov a slobodu historického výskumu. Podľa Kováča sú teda „hanbou“ nielen historici staršej generácie, ale aj mladí z Ústavu pamäti národa či priamo z Historického ústavu Matice slovenskej. Nevonia mu, keď sa snažia – najmä mladí historici – vykladať dejiny v súvislostiach. Napríklad, že bez prvej Slovenskej republiky by nebolo úspešné ani Slovenské národné povstanie. Apropo, čo pre štátnu doktrínu vykonal práve historik Kováč...?
Zaujímavosťou je, že „pluralitným a demokratickým“ médiám neprekáža jeho komunistická minulosť . Ich obľúbený historik si vždy vie poriadne kopnúť do duše národa. Jeho láska k slobode je asi taká ako komunistického vodcu Severnej Kórei.