Prázdninové mesiace so sebou prinášajú súbor rôznych podujatí, ktoré sa v mnohých mestách a mestečkách zvyknú označovať aj ako Kultúrne leto. Hoci pevne verím aj v kultúrnu jar, jeseň a zimu, na kultúrne letá po celom Slovensku sa pravidelne teším. Od hudobných cez folklórne či divadelné festivaly až po rôzne koncerty, výstavy a iné zaujímavé podujatia je sa na čo tešiť. Tohto roku pre mňa kultúrne leto odštartovali dve akcie. Jubilejný, už šesťdesiaty Folklórny festival vo Východnej a oveľa komornejšia akcia, akou bola Cyrilo-metodská púť Pramene života, ktorú 5. júla zorganizovali v Devíne Dom Matice slovenskej v Bratislave, Rímskokatolícky farský úrad Devín a občianske združenie Dedičstvo otcov. V ten deň sme si pamiatku našich vierozvestcov uctili aj v Nitre a v iných mestách, ale devínska púť má pre mňa predsa len zvláštne, tak trochu mystické čaro. V Kostole sv. Kríža celebrujúci biskup Mons. Dominik Tóth predniesol inšpiratívnu, hlboko ľudskú kázeň a po omši zaznel koncert duchovnej hudby v podaní mužského speváckeho zboru Danubius octet singers. Chrám bol plný ľudí všetkých vekových kategórií a hoci neprišla nijaká mediálne známa osobnosť, duchovný zážitok to viac než vynahradil. Tá absencia osobností zrejme spôsobila aj fakt, že okrem jednej spravodajskej televízie zástupcovia masmédií chýbali. To však nezabránilo tomu, aby som si hneď na druhý deň neprečítal komentár istého „mienkotvorného“ publicistu, ktorý s bohorovnou arogantnosťou splietal niečo o užitočnosti vyhnania žiakov sv. Cyrila a Metoda z Veľkej Moravy, lebo tak sme sa podľa neho zaradili k civilizovanému západnému svetu. Nazval som si tento výplod snahou o maskované kopnutie si do našich tradícií, ktorá je u istých publicistov takpovediac povinným cvikom. No ani tento pokus o pľuvanec nezmenšil môj zážitok z celej akcie a s tým spojený opatrný optimizmus, že to s tými „kultúrnymi letami“ nie je u nás až také márne.
Maroš M. BANČEJ