Česi majú svoju metropolu literatúry faktu – Letohrad, mestečko na severe, lokálkou kúsok od Ústí nad Orlicí. Tu udeľujú aj Ceny E. E. Kischa. A keďže podľa závetu veľkého českého novinára dostávajú cenu aj slovenskí autori, chodievame ta aj my slovenskí žurnalisti a spisovatelia. Mestečko nedokáže vo svojich hotelíkoch ubytovať všetkých, tak spoznávame krásne okolie nielen na výletoch, ale aj akosi intímnejšie – v úlohe nocľažníkov. Nestačíme sa čudovať, čo tí českí vrchári dokázali v posledných rokoch vyčariť z meštiackych domov a povál rozložitejších chalúp: vznikli penzióniky voňajúce súkromím. Netvária sa hotelovo, sú však útulným domovom so všetkým, čo s tým súvisí – so starými fotografiami na stenách, s vankúšmi na pohovkách, s kvetmi z vlastnej záhrady...
Nevravím, že sa u nás v starostlivosti o návštevníkov veľa nevykonalo, naopak. Konečne nachádzame svoj zakopaný poklad – odkrývame krásy Slovenska pre spokojných turistov. Len sa mi vidí, že s väčším dôrazom na potreby solventnej, presnejšie – mimoriadne bohatej klientely. Tá má však svoje monaká, garmische, emiráty a havaje a akosi sa neženie za kúpou rezidencií pod osudom sužovanými Tatrami – a tak stovky luxusných „večných bytov“ na Štrbskom Plese, v Smokovcoch a Tatranskej Lomnici zívajú prázdnotou a nemilosrdný čas nemá úctu ani k ich rozprávkovej cene – nešetrí státisícové apartmány. Nemyslím si, že ich premnoženie bola rozumná cesta na oživenie cestovného ruchu. Možno to bol dobrý obchod a správne uložené milióny – ale to je už mimo pochopu nás obyčajných.
Úsilie ľudí, čo sa odvážili založiť svoju budúcu existenciu na drobnom podnikaní v turistike, je nielen chvályhodné, ale aj úctyhodné. Najmä ak sa neženú za rýchlym ziskom – ten býva len zárukou veľkého sklamania a obyčajne aj bankrotu. Pohostinské služby sú naozaj behom na dlhé trate. Ak si to však odvážlivec uvedomuje a podľa toho koná, môže zabezpečiť prosperitu nielen sebe, ale aj budúcim generáciám. Na dve veci by však nikto z nich nemal zabudnúť: na vľúdnosť a úsmev. Oplácajú sa zaručene. A navyše nič nestoja.
Ján ČOMAJ