Čas, keď sa Zahraničná Matica slovenská po tretí raz zapísala do dejín Slovákov. V čase, keď hybná sila i duša Matice slovenskej, správca Jozef Cíger Hronský, odchádzal z centra slovenskej kultúry i zo svojho domova ‒ z Martina, bol pevne presvedčený, že na svoju vlasť, korene i matičnú prácu nikdy nezabudne. Na emigračnej púti, v krušných i ťažkých chvíľach v Rakúsku, Nemecku, Taliansku i Argentíne dozrievala v ňom myšlienka založiť dcérsku ustanovizeň Matice slovenskej v zahraničí, ktorá by za vtedajšími česko-slovenskými hranicami slobodne dýchala ‒ pracovala bez obmedzení i neprajníkov.
Spoločne s bývalými matičnými činovníkmi ‒ so spoluemigrantmi Stanislavom Mečiarom, Františkom Hrušovským, Ferdinandom Hoffmanom, Jozefom Cincíkom a ďalšími ‒ hľadal Hronský na realizáciu svojej myšlienky vhodný čas, podporu i zázemie. Pre mnohé prekážky (myšlienková a názorová roztrieštenosť medzi emigrantmi, slabá finančná podpora i nekoncepčnosť napĺňania spoločných cieľov) dal Hronský svojej myšlienke „krídla“ až v roku 1959.
■ OHLAS Z ARGENTÍNY
Bývalý správca MS začal pripravovať podmienky na založenie Zahraničnej Matice slovenskej so sídlom v argentínskom Buenos Aires až po niekoľkoročných prípravách, a najmä po prísľube finančnej podpory od mecéna slovenskosti v Clevelande opáta Teodora Kojiša. Tridsiateho augusta 1959 sa na Hronského impulz stretla v Buenos Aires stará matičná garda i mnohí Slováci. Hronský tu predniesol a ponúkol všetkým slovenským emigrantom i slovenským spolkom celého sveta Ohlas, v ktorom jasne konštituoval myšlienku vzniku Zahraničnej Matice slovenskej: „My Slováci, zídení v Slovenskom kultúrnom spolku v Buenos Aires, (...) sa vyslovujeme za uzatvorenie Zahraničnej Matice slovenskej a privolávame k nášmu slovu všetkých zahraničných Slovákov dobrej slovenskej vôle. (...) Pán Boh nám v tom pomáhaj.“
Jej presnejšie úlohy, ciele i myšlienkové rezíduá vyslovil Hronský už o niekoľko mesiacov ‒ na Vianoce 1959 ‒ v dokumente Nové slovo Slovákom, súcim na Slovo: „Nemožno nepripomenúť, že zahraniční Slováci svojho času dobre chápali úlohu Matice v národe a chceli ju v zahraničí vzkriesiť, i keď sa oživenie neuskutočnilo, lebo sa nemohlo. Dnes zapisujeme Maticu slovenskú do dejín po tretí raz. Aj keď nie na Slovensku, kde by na život mala mať najvyššie právo, aj keď nie pod tým istým menom a nie v takých rozmeroch, v aké si ju vybudoval národ na Slovensku. I musíme si byť vedomí, že preberáme na seba veľkú zodpovednosť.“
■ ZÁKLADNÝ KAMEŇ
Na jeseň v roku 1959 sa uskutočnilo zakladajúce valné zhromaždenie ZMS, rozbehli sa práce na zostavovaní stanov, ktoré mali vyjsť v prvom čísle časopisu Slovensko, pripravovali sa plány práce i vízie jej ďalšieho rozvoja. Hronský spolu s najužšími spolupracovníkmi úpenlivo čakali na finančnú podporu z USA, aby mohli naplno rozvinúť všetky pripravované aktivity. Svoje prvé výročie oslavovala ZMS rozpačito i smutne bez toho najpovolanejšieho –bez jej hlavného zakladateľa J. C. Hronského. Trinásteho júla 1960 umrel. No položenie základného kameňa dcéry našej Matice slovenskej v zahraničí ostalo vyryté hrubým písmom do slovenských dejín ako jeden z najvýznamnejších činov našich krajanov. Ľudstvo si zaužívalo, že päťdesiate piate výročie od vzniku niečoho významného je také cenné i jagavé ako smaragd. V týchto dňoch sa smaragdovo „sfarbí“ výročie vzniku ratolesti Matice slovenskej, ktorá pred viac ako pol storočím dostala názov Zahraničná Matica slovenská.
Zuzana PAVELCOVÁ ‒ Foto: archív