My sme vaša loď a vy ste naša zem – odkazoval čitateľom SNN Ľudovít Štúr. Dňa 1. augusta Slovenské národné noviny oslávia svoje 175 narodeniny. Slovenskje národňje novini boli prvé slovenské spoločensko-politické noviny, zaoberajúce sa tiež napríklad morálkou, etikou, kultúrou a veľmi často aj jazykom. Vychádzali v štúrovskej slovenčine v rokoch 1845 až 1848 v Bratislave a Liptovskom Mikuláši v náklade 400 až 800 výtlačkov s dvojtýždennou prílohou Orol tatránski (Orol tatranský). Slovenské národné noviny, ktorých zakladateľom a hlavným redaktorom bol Ľudovít Štúr, vychádzajú aj dnes, s veľmi podobnými obsahovými zámermi. Je smutné, že v čase ich výnimočného jubilea musia odolávať útokom zo strany ministerky kultúry N. Milanovej a tzv. hlavno-prúdovej tlače.„Vieme, že odvšadiaľ, kde sa nachádzajú úprimné duše nášho národa, ich privítajú hlasy plné vďačnosti, radosti a nádeje, rovnako ako sa z pevniny ozýva hlasné vítanie, keď do prístavu prichádza dávno, dávno vyčkávaná loď, čo vezie blízkych i očakávaný tovar, a podobne, ako z tej lode nadšene pozdravujú tých, čo stoja na brehu, aj my zdravíme Vás, čo ste nás oddávna vrúcne vyzerali a teraz ste sa s nefalšovanou radosťou a srdečne zhromaždili okolo nás: Vy nás vidíte v diaľke a voláte: „naša loď!", a my zas pri pohľade na Vás zvoláme: „zem!“ Tak písal Ľudovít Štúr v prvom úvodníku prvého čísla SNN 1. augusta 1845. Jeho vtedajší jazyk je v citáte aktualizovaný do podoby súčasnej kodifikácie nášho slovenského jazyka.
- ČO NÁM TREBA
„Musíme teda pracovať a do práce sa pustiť s celou dušou, no najprv potrebujeme vedieť, čomu sa máme venovať, čo máme prijímať, čoho sa máme strániť, čo naprávať, a všetko to spoznať. Ale ak si chceme vybudovať nezlomnú vytrvalosť, aby sa nám dielo podarilo, musíme si predovšetkým priznať, že sme spadli nízko, veľmi nízko, pretože každé pokánie predchádza úprimné vyznanie vlastných chýb a nedostatkov...“ Písal tiež v prvom úvodníku Ľudovít Štúr.
Štúr a jeho prívrženci plánovali vydávať noviny už začiatkom druhého polroka – teda od 1. júla 1845. No oneskorenie s menovaním cenzora i s cenzorským povolením zapríčinilo, že sa vydanie prvého čísla oneskorilo o štyri týždne. Aby predplatiteľom nahradil túto stratu, vychádzal Orol tatránski, inak dvojtýždenník, od 1. augusta 1845 do 24. augusta 1845 ako týždenník. Noviny počas takmer trojročnej existencie prekonali veľa zmien. Aj keď vychádzali zhruba po celý čas svojho trvania dvakrát týždenne, postupne zväčšovali svoj formát a rozširovali sa o nové rubriky. Dosiahli 292 čísiel s 1168 stranami. Ich posledné číslo vyšlo 9. júna 1848.
- CHARAKTER NOVÍN
Štúr a jeho spolupracovníci chceli novinami zjednocovať rozbitú skupinu slovenských maloburžoáznych vrstiev a dedinskej inteligencie, rozdelenej konfesionálnymi, teritoriálnymi a inými hľadiskami. Chceli predovšetkým k novinám pritiahnuť a s nimi aj ku svojmu politickému programu – ľud. Slovenskje národňje noviny mali sceľovať slovenský národný organizmus, zamedzovať jeho roztrieštenosť, alebo ako hovoril Štúr upevňovať „duch jednotlivosti“. Práve touto demokratizáciou slovenskej národnej ideológie sa Štúr oddeľoval od starších slovenských vzdelancov,. Slovenskje národňje novini boli vyvrcholením jeho verejného a politického pôsobenia, ktorého súčasťou bolo aj jeho poslanecké účinkovanie v poslednom stavovskom uhorskom sneme. Slovenské národné noviny pre nedostatok financií, ale aj nezáujem o ich poslanie uspal na viac ako 150 rokov.
Až v období politicko-spoločenských zmien v roku 1989 sa ich život začal obnovovať naplno. A to nezabudnuteľnou zásluhou ministra kultúry Ladislava Chudíka. Na to obdobie spomína ich prvý porevolučný zamestnanec, redaktor Peter Štrelinger takto: „Zámer obnoviť SNN vznikol v hlave Romana Kaliského na prelome roku 1989-1990. Pravda, v tej hektickej dobe, keď sa udalosti menili zo dňa na deň, sa Roman Kaliský stal novým ponovembrovým riaditeľom Slovenskej televízie. Ale myšlienka na založenie SNN ostala. Za to, že som sa stal doslova prvým redaktorom znovuobnovených SNN, vďačím vtedajšiemu ministrovi kultúry vo vláde Milana Čiča, hercovi Ladislavovi Chudíkovi. Pri stretnutí v marci 1990 bol prekvapený, že som bez zamestnania. ´Boli ste odvážny ako málokto za bývalého režimu, vážim si vašu tvorbu!´ povedal mi. ´Hodlám čoskoro rezignovať z funkcie ministra, no ak potrebujete nájsť prácu, rád sa za vás zasadím. O čo máte záujem?´ Zdôveril som sa mu, že Matica slovenská, z ktorej som bol v polovici 70. rokov prepustený, pripravuje vydávanie Slovenských národných novín. Rád by som sa do Matice vrátil. Ak by bolo ešte v SNN voľné miesto redaktora, to by ma najväčšmi zaujímalo. Toto sa udialo na Ministerstve kultúry. Minister Chudík si dal hneď zistiť, aká je situácia. Redakcia nebola žiadna. Matica nemala ani peniaze na platy pre redaktorov SNN a vydávanie novín. Ladislav Chudík si okamžite zavolal šéfa finančného odboru MK, aby v rámci rezortu dal vyčleniť pre Maticu nové miesto redaktora SNN aj s platom. Stal som sa teda prvým novinárom bratislavskej filiálky v novinách, ktoré ešte neexistovali. Napokon sa vydávania ujal v Martine vedecký tajomník MS – Tomáš Winkler. Prvé čísla SNN sa robili doslova „na kolene“. V máji tam prišiel aj Drahoslav Machala. Dobudovala sa aj martinská redakcia. Prvým šéfredaktorom sa stal Ivan Kučma. Velikánskym prínosom bol príchod Romana Kaliského na jeseň 1990, keď v televízii rezignoval a prišiel do našej filiálky SNN v Bratislave. To bola autorita, vďaka ktorej sa zvýšila aj kvalita a popularita SNN.“ V období pred vznikom Slovenskej republiky SNN prežívali svoje slávne obdobie. Náklad stúpal a mali veľký vplyv nielen na čitateľov ale i celú spoločnosť. Výrazne napomohli osamostatneniu slovenského národa v roku 1993.
- NÁVRAT NEISTOTY
Slovenské národné noviny si nezaslúžene nevyslúžili veľa pozornosti a podpory od ďalších držiteľov moci. Ich existenčná kondícia sa však neraz odrážala aj od vnútorných pomerov v Matici slovenskej samotnej. A tak sa stalo to, čo dodnes nevie takmer nikto, že istý čas, asi pol roka, sa doslova vyrábali v zahraničí, iba ich tlač sa naďalej vykonávala u nás na Slovensku. Pripravované články sa posielali za hranice, tam ich grafik zalamoval, pripravoval zrkadlá pre tlač a tie posielal do Martina. A nebolo to až tak dávno – po roku 2000. Na prvé takto núdzovo vyrábané číslo bol čas doslova iba 24 hodín od napísania obsahu cez zalomenie až po dodanie novín do tlačiarne tak, aby verejnosť nepostrehla žiaden výpadok v ich distribúcii.
Slovenské národné noviny od roku 2010 vychádzajú pod redakčným vedením Maroša Smoleca. Pred ním zastával funkciu šéfredaktora Peter Mišák. Pod novým vedením sa tranformovali na noviny moderného typu so zameraním aj na politicko-spoločenské pomery v štáte a prezentáciu matičných aktivít. Žiaľ, v posledných týždňoch, ich úroveň priamo kritizovala ministerka kultúry N. Milanová. Noviny označila za „plátok“. Vraj „vulgarizujú spoločenský diskurz“. Ministerka nie je stotožnená s tým, že by zo štátneho rozpočtu mali dostávať dotáciu na tlač a služby vo výške cca. 160 tisíc eur ročne. „Ministerka nás kritizovala na rokovaní zástupcov ministerstva a Matice slovenskej. SNN vytkla, že na webovej stránke sú články, ktoré glorifikujú Slovenský štát. Nie je to pravda – ide o články a príspevky renomovaných historikov a publicistov. Žiadna propagácia tohto historického obdobia je to nie. Len vedecko-publicistická diskusia. Ministerky mne osobne povedal, že jej vadilo ako SNN v čase 100.výročia Trianonu spracovali túto tému významného hisotirckého míľnika. My nikdy neustúpime z pozícii ochrany a obrany slovenského národa. Nie to je konšpirácia ani vulgarizácia. Je to naša povinnosť,“ uviedol na margo ostatných útokov šéfredaktor Maroš Smolec.
- ZMENA FINANCOVANIA
Ministerstvo kultúry navrhuje zmenu financovania Matice aj formou sponzoringu a získavania grantov. Aj vydávanie Orla tatranského bolo podmienené získaním grantu z Fondu podpory umenia. Prvýkrát v roku 2020 redakcia nezískala 5000 eur na podporu tejto kultúrnej revue v SNN. Z dôvodov finančných sa musela dočasne presunúť ako integrálna súčasť Slovenských pohľadov. V prípade, že MK SR zníži podporu SNN – ich vydávanie bude ohrozené. Mediálna konkurencia využila názory z ministerstva kultúry. Potrebujú SNN umlčať a preto prezentujú, že SNN by nemali mať štátnu podporu. Ak však vláda plánuje vydávať vládny mesačník, ktorého len náklady na tlač jedného čísla budú okolo 90 tisíc eur, môžu za účelom zachovania plurality názorov SNN dostávať od štátu tiež.
Zostáva iba dúfať, že tak, ako ich život zachránil prvý porevolučný minister kultúry majster L. Chudík, neskončí sa tento počas rozhodovania nateraz poslednej, súčasnej hlavy ministerstva kultúry. Pretože, ako vravel Ľudovít Štúr: „My sme vaša loď a vy ste naša zem“. A ak sa k odkazu tohto velikána pri každom jeho jubileu dôstojne verejne hlásime, mali by sme ho zachovať aj v našej každodennej práci a živote. Je to naša podlžnosť voči Ľudovítovi Štúrovi, jednému z najdôležitejších mužov našej histórie.
Jan ČERNÝ – Foto: archív SNN