Spomienka namaľovaná na skle

thumbnail

Pred desiatimi rokmi nás navždy opustil vynikajúci herec Michal DOČOLOMANSKÝ. Zbohom buď, lipová lyžka... Táto nezabudnuteľná pesnička z kultového muzikálu Na skle maľované sa vryla hlboko do pamäti každého diváka. Veď touto piesňou a následným saltom z javiska končí sa príbeh najslávnejšieho slovenského zbojníka Juraja Jánošíka. A touto pesničkou sa so smútiacimi priateľmi a s blízkymi rozlúčil aj herec ‒ legenda Michal DOČOLOMANSKÝ. Na svet prišiel 25. marca 1942 v dedine Nedeca, ktorá chvíľu patrila Slovensku a Michalov otec tam pôsobil ako učiteľ. Keď dedina pripadla naspäť Poľsku, presťahovala sa rodina pána učiteľa na Slovensko, konkrétne do Svätého Jura. A k tomuto vinohradníckemu mestečku sa viažu aj herecké začiatky Michala Dočolomanského.

AKO OCHOTNÍK

Ako už bolo povedané, Michal Dočolomanský si vyskúšal javisko ešte ako chlapča v ochotníckom súbore v Svätom Jure.  Jeho otec totiž nebol len učiteľ, ale viedol aj ochotnícke divadlo, ktoré bolo v roku 1955 na vynikajúcej úrovni.

„Mal som trinásť, keď ma prehovoril miestny režisér, aby som hral v rozprávke. Prijal som, ale bolo to pre mňa veľké utrpenie. Postupom času mi to však zachutilo. Viete, ten potlesk publika na konci, to je balzam na dušu! Každý herec je exhibicionista a ja nie som výnimka,“ cituje Dočolomanského Marie Formáčková vo svojej knihe Nenapodobiteľný Michal Dočolomanský. Napriek nespornému hereckému talentu sa Michal šiel učiť do Čiech za automechanika. „Bola to obrovská škola života. Naučil som sa disciplíne a vyznal som sa v autách,“ hovoril. A hlavne ‒ chcel finančne pomáhať po smrti otca mame, pretože mal ešte štyroch mladších súrodencov.  Láska k divadlu však z Miša nevyprchala. Rok pracoval ako automechanik a potom prišla veľká šanca. Divadelná fakulta vypísala konkurz na nové talenty, do ktorého sa mohli prihlásiť aj uchádzači bez maturity. Profesor Zachar vytušil v mladom mužovi mimoriadny talent, a nemýlil sa. Napokon dostal Michal výnimku a začal štúdium na VŠMU aj bez maturity.

MEDZI LEGENDAMI

V Slovenskom národnom divadle hral Dočolomanský už ako študent a napokon v ňom prežil štyridsaťštyri rokov. „Patrím k šťastnej generácii. Už tým, že sme sa na prvej činohernej scéne dostali medzi takých vynikajúcich hercov, ako boli Machata, Chudík, Dibarbora, Gregor, Filčík... Túžili sme robiť s nimi divadlo, túžili sme si zaslúžiť tú výsadu hrať vedľa nich na scéne, v televízii, vo filme, v rozhlase,“ povedal neskôr Michal v jednom rozhovore. Jeho pracovné nasadenie bolo enormné. Okrem celého radu divadelných úloh hral vo vyše štyridsiatich filmoch a televíznych seriáloch a v archíve Slovenskej televízie je viac ako tisícštyristo titulov relácií, v ktorých účinkoval. Patril k jedným z najvyťaženejších česko-slovenských hercov. Bol takmer na roztrhanie. Ako herec, ale aj ako spevák, moderátor a zabávač. Jeho televízne imitátorské etudy boli preslávené. Medzitým sa Michal oženil. Manželku Martu spoznal na vysokej škole, kde študovala dramaturgiu. Mali dve deti ‒ dcéru Martu a syna Michala, a keď sa po dvadsiatich rokoch rozvádzali, vyhli sa obaja záujmu bulváru. To sa však Miškovi neskôr, pred smrťou, ba aj po nej, nepodarilo a bulvár mal zasa raz tučné sústo na klebety. Lenže čím sa naveky zapísal do sŕdc divákov, je jeho herecké umenie. Vytvoril viac ako stovku divadelných a filmových postáv doma i v Česku. Niektoré filmy sa stali aj vďaka nemu doslova kultové. Veď kto by zabudol na Stratenú dolinu, Tisícročnú včelu, český film Adéla ještě nevečeřela a najmä na muzikál Na skle maľované... Ten žal úspechy v Miškovom podaní Jánošíka viac ako dvadsaťpäť rokov.

TRI KORUNY

Michal Dočolomanský sa v mladosti aktívne venoval gymnastike, automobilovým pretekom i bezmotorovému lietaniu. Mal teda výbornú kondíciu a zdalo sa, že jeho zdraviu nič neublíži, aj keď bol od dvanástich rokov silný fajčiar. Prvé varovanie prišlo v roku 1997, keď dostal infarkt. Nasledovala náročná operácia srdca, pri ktorej mu zistili jednak vrodenú chybu na srdcovej chlopni, ale, a to bolo horšie, lekári objavili aj nádor na pľúcach. Hoci absolvoval náročnú liečbu, zákerná choroba napokon zvíťazila. Zomrel 26. augusta 2008 dopoludnia na klinike pneumológie a ftizeológie v bratislavskom Ružinove. Jeho poslednou vôľou bolo, aby rakvu s jeho pozostatkami nevystavovali v Slovenskom národnom divadle. K testamentu patrilo aj to, aby jeho popol sestry Kvetoslava a Petronela rozptýlili v Pieninskom národnom parku. Chcel, aby to urobili pri šípkovom kre, odkiaľ bude hľadieť na malebné skalné Tri koruny.

Maroš M. BANČEJ ‒ Foto: archív SNN